solisoli

Dej plný úzkosti a očakávania v citlivom art štýle na tému, ktorá vždy povznášajúco pôsobí na city a vždy zaboduje u diváka. Nič nové. Takto cynicky by asi nikto nezareagoval. Takýto príbeh zasahuje človeka najhlbšie do nervovej sústavy veriac a želajúc, že sa stane malý zázrak, aj keď nakoniec, holé nič, i keď to bol len vymyslený príbeh. Veľká úcta, tým čo niečo také musia prežívať v skutočnosti.

Akási road movie, v melancholickom bezdejovom duchu, kde všetko bolo príliš jednoduché. Čo zaujalo, tak príjemná hudba, pohľadné zábery zo scenérie White Sands, Homológia s touto dobou, príliš nepravdepodobná, aj keď na pohľad dej prívetivý, ako magnet pritiahol svojou spontánnosťou. A to je na škodu veci, pretože keby si réžia a scenár dali viacej záležať, myšlienka bola dobrá. Ku šťastiu a kráse nemusí patriť, blahobyt, luxus zazobancov, ktorí svoje milióny v žiadnom prípade nezískali čestne, ale nezištnou chamtivosťou, voči iným. Šťastie môže mať aj podobu o akú sa tu pokúša, tento príbeh.

Trpká, mrazivá dráma o obchode s bielym mäsom. Takýchto príbehov bolo už natočených, hodne a mnohokrát podľa skutočných svedectiev. Majú vždy čo povedať. Tento strhujúci príbeh s podtitulom TV, nemá chybu. Veľmi dôkladne vypracovaný scenár a dramaturgia, so skvelým castingom , výbornou Anamariou Marincou a hodnovernou autenticitou. Je pochopiteľné, že sú aj také, ktoré pre vyšší životný štandard sú schopné obetovať všetko. Ale čo tie, ktoré chcú slušne žiť a ocitnú sa v nesprávny čas, na nesprávnom mieste. Ak ma niekto v sebe trochu citu, musí ho tento príbeh pripútať, bez zbytočne pádnej kritiky, voči jeho zmyslu.

Obloha patrí vtákom a pod hladinou, podmorským živočíchom. Každý kontakt človeka s nimi je veľkou výzvou a nesie obrovské riziko. Tento príbeh severskej kinematografie je jedným z príkladov. Pekná kamera, krásna krajina a strhujúci, razantný dej. Asi najvierohodnejšie by sa k tomu vyjadrili arktickí potápači, či by naozaj mohlo byť tak, ako to ponúkol Švédsky režisér so svojim scenárom. Pozerať sa na to dalo.

Silné café o jednom doktorovi, ktorý si myslel, že za podpory Paul Parilla, Jay Binder a Bitsy Kelleya Gymnastickej asociácii USA, môže beztrestne zneužívať mladistvé reprezentantky a olympioničky, mnohé z nich, držiteľky Zlatých olympijských medailí. Tento rafinovaný doktorík a úchylák, aj keď to mal dokonale premyslené zabudol, že má okolo seba osoby s vysokým intelektom, ktoré ho dali do laty a poriadne. Smutne, že toľko rokov a už pod toľkými udaniami sa to prevalilo s toľkým odstupom času. Dostať sa do vrcholového športu akým je gymnastika, krasokorčuľovanie, bez tučného balíka peňazí a poriadneho zázemia je temer nemožné. A keď, tak sú za tým aj poriadne utajované svinstvá. A novodobo, sa už nejedná, len o tieto športy.

Psychologický kriminálny thriller pôsobivo podfarbený hudbou. Príbeh sa slušne rozbieha a ponúka Pôsobivý dojem pri pátraní s obzvlášť zaujímavou príchuťou. To je ale všetko. Potom už nepochopiteľne odfláknutý scenár a dramaturgia, kde od tohto momentu dej stratil autenticitu a logiku do polohy klišé.

Písať tu komentár pre 12 ročných teenagerov je pomerne zložitá záležitosť, aby ich ego a mentálnosť neboli urazené v pokrokovom myslení v internetových znalostiach, kedy sú už teraz presvedčení, že o tom je ich budúci svet. Keď tým ďaleko nad 12, vymývajú mozog TV producenti, tak tých do 12, moderný a responzívny web.

Priemerný kriminálny príbeh s komplikovaným dejom, nie moc pútavo vymysleným scenárom, ktorý by niečím zaujímavejším, ako býva zvykom v detektívkach , zaujal. Navyše natiahnutá stopáž vliekla dej do fáz, ktoré začali svojím monotónnym priebehom unavovať a tento stav neprekonal, ani samotný záver.

Prestrelka dialógov okorenených vulgarizmami , skoro bohémskym životom v deji z ktorého sa nakoniec vyvinula požiarnická odysea na počesť tragédie z 11.9.2001. Únavný, zdĺhavý príbeh rodinného charakteru, situovaný z prostredia sociálne slabšej vrstvy s patrične naivným dejom , ale vydareným castingom, čo príjemne prekvapilo. Príliš zložito vypracovaný zbytočne rozťahaný scenár, aby sa nakoniec dopracoval ku svojej pointe.

Typicky americká cukrová vata pod nos, čo najlepšie zapôsobiť typicky americky , ku všetkému čo sa dialo v zadnej Indii. Na jednej strane pandrláci z novín, ktorí síce pre peniaze a slávu, čo to riskovali, ale veľmi dobre vedeli čo robia. Potrebovali len zábery, čo najdramatickejšie, aby boli mastné odmeny a sláva. To najdôležitejšie bolo pre nich, dodržať pravidlá voči protikomunistickej propagande, inak by ich SIA poslala voňať fialky. Chaotické a drastické scény mali rozvášniť diváka, aby sa mal na čom odbaviť , pri hrdinských fotografických kúskoch, ktoré boli absolútne nereálne. Jediné čo zaujalo, bol pôsobivý výkon Haing S. Ngora, ako aj jeho skutočný príbeh, výborný herecký výkon a ešte hudba M. Oldfielda.