solisoli

Keď si chce človek pripomenúť, čo znamená česť, spravodlivosť, dobrotivosť a obetavosť v siedmych odtieňoch rozdielnych postáv, tu si ich vždy opakovane nájde. Koľkokrát sa mu zachce a nikdy pri tomto absolutóriu nezapochybuje, že stratil čas, pretože pre toto dielo sa čas zastavil .

Aké jednoduché a aké úžasné. Čo vlastne sa tomuto dielu dá vytknúť. Dustin sa vedel nájsť aj tu a tento raz absolútne dokonale. Škoda ďalšieho vykecávania.

Tento western odkukal čo sa dalo z histórie klasiky, dávno neprekonateľných westernových lahôdok. Slabo odkukal, pretože snaha pripomenúť starú čarovnú westernovú klasiku sa akosi nezadarilo. Zato bolo tu niečo, čo zabralo. Pôsobivý moment, na ktorom sa dalo pobaviť, bola na záver osratá riť zabijaka, ktorý sa snažil otvoriť dvere, až sa z toho posral a v tomto duchu a v pokoji duše odcestoval do večných lovíšť.

Tento projekt v čiernobielom prevedení splnil očakávanie, nakoľko práve týmto ťahom ponúkol plnohodnotný autentický pohľad na dobu v ktorej sa odohrával. Ďalším pozitívom je, žánrovo zvládnutý príbeh, so slušnými hereckými výkonmi a výbornou kostýmarkou. Aj keď dej mal svoj spád niektoré scény boli, akoby zbytočne opakované, občas nudné. V celku ale, pôsobivé a svojím spôsobom príťažlivé.

Nepozornosť sa nevypláca. Pomýliť si Rory Gallghera s pandrlákmi bol veľký omyl. Zo zvedavosti som zotrval, čo som patrične oľutoval. Okolo populistickej Oasis, o ktorej vzniku išiel nevýdany chýr, ale za tým len prehnaný afekt, ktorého hudba mala pripomínať The Beatles bolo priam urážkou chrobákov. Celý tento dokument oplzlého tárania, kecania a trepania už tak liezol na nervy, ako ich celá propagácia z ktorej žili. Jednoducho, jedno prázdne ploché lajno o ničom, tobôž nie o hudbe

Ďalšia rozprávka o policajtoch. Táto báchorka na motívy o dobrosrdečných policajtoch, na podklade skutočnosti to bolo až príliš neskutočné. Nevadí. Hlavná vec, že si tí dnešní naši Policajti zoberú to pozitívne, čo je v rámci ich intelektu utopia. Čo už. Snívajme s nimi, ako si vysníval režisér a scenárista túto fantazmagóriu.

Pôsobivý príbeh verne zachytáva osádku lietadla č. 93, ktorá sa ženie do záhuby až tak tragicky, že zasiahne na nepamäti celý svet. Dej od začiatku ponúka napätie, fanatizmus, nádej, beznádej, odhodlanie a koniec. Celý realizačný tým si dal poriadne záležať, aby sa tento príbeh vryl do každého jedného ľudského tvora o ktorom sa môže tvrdiť, že je človek. Ďalší okomentovanie je tu zbytočné, pretože podstata tu bola naplnená.

Precízny obraz, triky hodné obdivu v znamení klišé o akrobatických kúskoch na snehu. Koľko obyčajných jednoduchých ľudí v pracovnom režime ponúkne minimálne podobné úkony a navyše spoločensky oveľa hodnotnejšie. Scény, príliš prestrihané a zmanipulované modernou filmovou technikou, síce ponúka afekty, ktoré ale rýchlo prepadnú v jednotvárnosť, aj keď svojimi efektmi sú jednorazovo oku lahodiace a nápadne pôsobivé. To je ale všetko. Stále ten istý jeden plochý zmysel.

Krutý až do špiku kosti, veľmi kvalitne spracovaný kriminálny príbeh o masovom vrahovi Guy Georgesovi, s ktorým si Polícia nevedela rady až do 26.marca 1998, kedy bol zatknutý a usvedčený. Zvláštne, že tento masový vrah začal vyčíňať, už od roku 1976 a má na svedomí 21 obetí, z toho doznaný zo 7 vrážd. Kriminálny dej filmu je veľmi reálne rozpracovaný s dávkou uznania Parížskej Polícii, ktorá ukončila vraždenie Georgesa. Skutočná tvár, postoja Polície a Justície je však pochybná, pretože po toľkých prípadoch od roku 1976 sa Georges pohyboval medzi ľuďmi, nebol nikdy konfrontovaný, na základe svojich činov. Z registru podozrivých vyčíňal 22 rokov, až kedy konečne kriminalisti zistili jeho identitu a súvislosť s minulosťou. Tieto neuveriteľné pochybenia justície sú nepochopiteľné aj z hľadiska laika, kedy musel mať Georges záznamy o prvých spáchaniach skutkov a mal byť pod drobnohľadom, kde delikty u neho pravidelne pribúdali. Takýto psychopat má byť pod psychiatrickým a policajným dohľadom. Aj napriek tomu, jeden z najlepších kriminálnych filmov.

To sa nedalo dopozerať. Ospravedlňujem sa všetkým priaznivcom tohto kreténa, ktorý je presný obraz amerikánov. Úlisný, uvedomelo falošný, obmedzený, dokonale prefíkaný, ktorý sa dokázal vždy a v správnom momente zorientovať, tam kde to zabralo. Inak jedno veľké lajno, na ktoré su amerikáni hrdí a nevedia sa dočkať, kedy otrčí kopytá, aby po JFK mali znovu kým na seba upozorniť a koho pred svetom ospevovať.