solisoli

Dobrodružný kriminálny triler plný napätia o lupičoch, detektívoch a politikoch v jednom vreci, nabitý akčnými scénami, zápletkami a rušným dejom. Z pozície určitého nadhľadu to bolo pútavé a dejovo príťažlivé. Z reálneho pohľadu viac menej nestráviteľné. Celkove ale , slušné, napínavé, bez zbytočných okolkov s pôsobivou hudbou a katovským koncom.

Starý ožran na dne a mizine, premýšľa so svojim prepitým mozgom nad premrhanou minulosťou. Záblesky z minulosti momentov spôsobených drobnými udalosťami, majú rozbúriť emócie k vykonaniu aktu seba odsúdenia. Akési zadosťučinenie, alebo ľútosť nad vynesením vlastného rozsudku nad prepíjaním. Prepito pôsobil aj psycho alkoholický dej, ktorý bol viac menej nesúrodý, s viacerými preludmi, ktoré sa vnárali do patetického bezvýznamu, zakomplexovaného do alkoholu. Potom už viac tento alkoholický príbeh ponúknuť nemal čím.

Úžasný námet veľmi citlivo a kvalitne spracovaný a prevedený. Čo navyše pozdvihlo úroveň deja boli mladé herecké postavy, ktoré priam fascinujúc zaujali. Nedá sa poprieť, že by to skutočné nemohlo tak byť. Peniaze a boj o prežitie dávajú tomuto dielu zmysel, ktorý poukazuje, že aj takýto život v civilizovanom svete existuje. Veľmi smutné, ale bez kolority, je nad čím sa zamýšľať, hlavne keď táto úchylnosť nadobudne legálnosť. Trasme sa takéhoto sveta. Pred päťdesiatimi rokmi homosexualita temer neexistovala. Dnes je už legitímna.

Malátny cholerický príbeh o chronicky cholerickom, potom už aj heroínovom režisérovi. Asi tak sa niesol celý dej s kvalitným hereckým obsadením, ktorí sa pretrhať a veľa zo svojho umenia ukázať nemuseli. Mĺkvy priebeh toho veľa neponúka, dej sa toči, ako v mise horúca kaša, ktorá nakoniec ani nevychladne v nečakanom, ale i tak nič výnimočnom závere.

Noe Clarke sa zrejme v špine dobre vyzná. Najprv ponúkol scenár, kde si aj sám zahral a podobne neskôr zrežíroval spolu s scenárom a hlavnou postavou ďalšiu afroeuropeanskú špinu v projekte Dospelosť. Vlastne nič výnimočné v oboch dielach. Plochý scenár s premnoženou oplzlosťou, bezduchým primitívnym dejom, kde mohla zaujať diváka dobová prízemnosť určitej spoločenskej vrstvy, ktorá normálnemu človeku je neznáma, nedostupná a tým pádom o to zaujímavejšia. Iba ak niečo stojí za povšimnutie, tak pohľad na mentalitu a spôsoby scivilizovaných afroeuropeanov v civilizovanom svete. Určite nie všetkých. Len nech niekto uverí, že by sa dala inteligentná architektka do reči s ,,takým“, ako to od prezentovali v predajni športovej obuvi. Ešte jeden bonbónik. Slušne vyzerajúca matka vo vlastnom byte upozorní 15 ročnú dcérku, ak sa bude samozrejme Noe spolu s jej dcérou baviť, aby nezabudla na kondóm. To už hovorí za všetko.

Žiadna prehnaná zanietenosť, síce flegmatický, ale prirodzený dej pseudoumelca v skvelom prevedení Matta Dillona, ktorému táto rola sadla, ako uliata. Chinaského postavu, ktorú Matt stvárnil, pochádza z knižných diel Charlsa Bukowského, kde režiséra Benta Hamera inšpirovala práve táto postava. Aj keď sa dej unášal v melancholickom duchu, rozhodne nenudil. Sprevádzal ho svižný dej, znamenitý, nenútený humor, pôsobivá hudba a veľmi pôsobivé myšlienky. Rozhodne príjemný bonbónik na dobrú noc tomu, kto to chce, aby to tak bolo.

Spodina v Londýne. Drogy, alkohol, špina, nadávky v každom druhom slove. Veľmi prízemné, veľmi pripominajuce, veľmi podobný príbeh toho istého scenáristu, navyše tu aj režiséra a herca. Celý priebeh deja o násilí. Hľadať tu iskierku nejakého pozitívneho zmyslu, by bola márna snaha. Natočiť a zrežírovať takéto dielo nevyžaduje veľké umenie a prílišnú námahu. Stačí premieľať neustále zlo, čo je to najjednoduchšie stvárniť. Mnohým to lichotí, pretože sa cítia na hodne vyššej spoločenskej úrovni . Prostá prázdnota v kvadráte a inak vôbec nič čo by oslnilo a oslovilo.

Slušne rozbehnutá hudobná kariéra, tohoto mamonára, až do vtedy, keď si toto oplzlé monštrum, začalo vylepšovať popularitu a umelecké pôsobenie homosexualitou na verejnosti. Áno, veľkolepá svadba s jemu podobným noblesným buzerantom, veľkolepý rozvod. Hudba už nikde. Je tragédia, keď sa filmuje životopis o takomto zazobanom chujovi, ktorý ešte žije a vie hlboko ovplyvniť scenár o sebe. Potom to takto dopadne. Úbohé, trápne, nevierohodné.

Tento príbeh je výpoveď o tom čo sa teraz ešte stále nedá hovoriť. Nie je svedectvom, len o postoji k vražde. Dlhodobí problém je v oveľa silnejšom spektrálnom rozmere. Pre mnohých tu protagonistov je odvážne, už teraz sa pustiť po tejto tŕnistej ceste. Prižmúriac oči nad viacerými hereckými výkonmi, dramaturgiou, niektorými scénami, aj tak hlboký dojem.

Z duchmi sa neoplatí zahrávať a treba ich rešpektovať, pretože nepoznáme skutočnosť, na ktorú nám nevie dať odpoveď ani vedecko technická úroveň v ktorej žijeme. Rivail, ako profesor a člen viacerých vedeckých spoločností sa zahĺbil do tajov špiritizmu. A to je vlastne námet z obdobia jeho sfilmovaného života. Príbeh sa niesol v príliš pompéznom aristokratickom duchu. Chýbala väčšia intenzita, živšie prejavy, nápaditejší a pôsobivejší prejav deja, zatiaľ čo sa to celé nieslo v melanchólii, ktoré priam uspávalo. Kde sa vytratil pravý brazílsky temperament, ktorý v tomto príbehu absentoval.