solisoli

Táto psychologická dráma nečerpá zo žiadnych historických udalostí, opiera sa o román Argentínskeho spisovateľa A di Benedetta a jeho hlavnej postavy Dona Diega de Zama . Príbeh stvárňuje Zamu, ktorý je oddelený od svojej manželky a detí koloniálnou španielskou ríšou, ktorú zastupoval v Paraguaji koncom 18 storočia. Neustále plánuje návrat k rodine. Jeho cieľ sa mu vzďaľuje, a tak zápasí so svojim duševným a emocionálnym stavom, pretože izolácia, byrokratické prekážky a seba deštruktívne rozhodnutia sa začínajú skomponovať do jeho života až stráca svoju identitu a prepadá sa do duševnej pohromy. Príbeh je zvláštne logicky netradične formulovaný až niektorých fázach nevyspytateľný. Možno tým pútavejší.

Psychologická dráma v noblesnom prostredí, dosť pritiahnuté za vlasy. Vďaka skvelému podaniu Glen, ktorej takéto herecké role sú priam šité na mieru. Tento patetický príbeh mi pripadá, ako plagiát trochu o inom žánrovom dramaturgickom deji popri niekoľkých pozmenených prvkoch. Takáto skutočnosť nie moc pozitívne pôsobí na hodnotu ponúknutého diela.

Uff. To úžasne čo dokázala Lina Doillon v úlohe Elsi predviesť, toto nevídané dievčatko pod skvelou réžiou Amélie van Elmbt, vôbec celou výpravou je priam neskutočné. O ničom inom sa tu nedá konštatovať, len o pôsobivom zážitku s hlbokou myšlienkou príbehu, kde v tomto svete rodina stráca kredit, ale nie mysliach človečenskej inteligencii o Families Matter. Ak si nezaslúži Lina Doillon za svoj výkon Oscara, potom nech ide celá pofidérna akadémia udeľovania Oscarov do zadku. Už dávno tam patria. Posúďte sami.

Psychická analýza jednotlivých postáv v nič výnimočnom príbehu sa odohráva pri malej odľahlej Bulharskej dedinke, kde pracuje skupina externých nemeckých stavebných robotníkov na výstavbe vodného diela. Veľmi zaujímavý kontakt s obyvateľmi odľahlej obce voči pre nich cudzincov, kde si réžia musela dať veľmi záležať na detailnom vykreslení jednotlivých postáv. Dokonale zvládnutá skutočnosť tejto pointy nakoniec ponúkla divákovi veľmi prirodzený a pútavý zážitok, ktorý mal svoje čaro vďaka veľmi dobrým hereckým výkonom a samotnému zámeru. POMO super.

Všetky žánre v jednom plochom príbehu. Tak sa da opísať tento predátorský prototyp banálne hlucho nemej napínavej pokémonovej nádielky. Možno keby to bolo animované, bolo by to pôsobivejšie. Takto horor, ale v inom zmysle chápania.

Presedensný príbeh Poľsko anglickej tvorby nemá moc čo ponúknuť. Ani obzvlášť nejakú očistu ohľadne masakru v Katyn, kde je zarážajúce, že sa takýto skutok odhalil až po 51 rokoch. Masaker kde sa jednalo o 20 tisíc zavraždených sa to čo prerieklo a temer žiadne zadosťučinenie. Aj tento bezduchý príbeh nenaplnený ani základnou podstatou je len odvar bezzubého prevedenia o ruskom naturalizme. Z Ruského nadhľadu? Áno stalo sa – no a čo.

Veľmi pôsobivý a citlivo podaný životopis o Monice Zetterlund v skvelom prevedení Eddou Magnason, ktorá dala príbehu nezabudnuteľné čaro, pod čo sa podpísala výborná réžia a scenár. Monica si získala aj napriek svojmu pôvodu priazeň smotánky a dlho trvalo, kým jej schopnosti prijala skutočná Jazzová široká verejnosť. Presvedčiť diváka sa dokonale podarilo, práve celému filmovému štábu podať vierohodné spektrum z jej neľahkého postupu k vrcholu. Táto cesta je mnohokrát veľká obeť, ktorá zanecháva fatálne dôsledky. K tomuto záveru sa réžia nedopracovala čo je tak trochu na škodu.

Veľmi hlboký a pôsobivo dojímavý príbeh, ktorý ponoril diváka do tvrdej reality jednej rodiny, ktorej krutovládny patriarchát môže hodne pripomínať mnoho osudov iných, ktorí podobné zažili. Slušne režijne rozpracovaný životopisný príbeh s pôsobivými hereckými výkonmi mal svojou myšlienkou hodne čo povedať. Mohol to byť malý atak na Forest Gump nebyť zbabraného konca, ktorý vniesol do príbehu nie práve najšťastnejšiu náboženskú propagandu.

Prachy, prachy , prachy. Úžasná fantazijná grafika o blbosti. Ani rozprávke sa toto krvavé pokemon nedá prirovnať, pretože k tomu ten dabing je v úvodzovkách priam úchvatný. Táto filmová procedúra o zabíjaní a demolácií priam vedie pokolenia k úplnej mozgovej obrne. Ďalší komentár je passe a strata času.

Malátny príbeh, v intelektuálnom režime, nemal temer čím zaujať. Chýbal širší obzor záujmu vyprodukovať niečo pozoruhodnejšie a pútavejšie. Snáď ten prechod cez bojovú líniu mal rozbehnúť zaujímavejší dej, hlavne keď sa jednalo o projekt nukleárnej bomby. Stále to priahlo na intelektuálnej baze až do statického bezzubého konca.