arieta

Toto je už dávno, čo som to videla - a keďže tu nie je veľa napísaného, pridám pár slov, čo si spomeniem... Pani z prímoria ma očarila krásnou nórskou prírodou a zaujímavým príbehom s Liv Ullmannovou v hlavnej úlohe. Pani z prímoria žije usporiadaným životom s manželom a rodinou niekde na brehu fjordu, preto pani z prímoria - aké mala postava meno si už nespomeniem. No predtým ako sa vydala, bola zamilovaná do iného muža, ten sa nešťastnou náhodou stratil z jej života. Po rokoch sa objaví zvesť, že bývalý milenec žije a príde za ňou. Toto spôsobí rozvrat v doteraz pokojnom živote panej z prímoria a jej manžela. Manžel cíti, že manželku stráca a bojuje o ňu, nechce aby odišla s bývalým milencom, no ona ho žiada, aby jej nechal slobodu v rozhodovaní. Toto napätie a dráma vyústia do prekvapivého záveru, ktorý sa odohrá práve vtedy, keď bývalý milenec pristane na brehu fjordu.

Je predvianočné obdobie a to mi pripomenulo práve tento film, ktorý zhruba v tomto čase pred dvoma rokmi dávala TV JOJ - animované filmy veľmi nesledujem, ani disneyovky atď. - ale tu som sa zapozerala a naraz som bola v príbehu a príbeh bol vo mne... Moji rodičia mali (z dnešného pohľadu!) zvláštnu záľubu v tom, že ma pravidelne v detstve obdarovávali knihami - a jednou z tých kníh boli aj maorijské legendy z Nového Zélandu, samozrejme prispôsobené pre detského diváka, takže meno Maui som už poznala - severný ostrov Nového Zélandu nesie maorijské meno Ika a Maui (Mauiho ryba), lebo podľa legendy ho Maui vylovil z mora. No Moana/Vaiana bola pre mňa nová postavička. Ale Vaiana je sympatická postava - je konfrontovaná so svojou túžbou po oceáne a so svojimi povinnosťami dcéry náčelníka k svojim ľuďom, až kým sa neobjaví hrozba chorôb kokosovníkov a temnoty a vtedy oboje Vaiana spojí - v túžbe vrátiť život na rodnom ostrove do normálnych koľají sa vyberie na more, aby našla Mauiho, ktorý kedysi ukradol srdce Matky ostrovov Te Fiti a aby ho primäla k tomu, nech to životodarné srdce vráti jeho pôvodnej majiteľke. No Vaianino mladistvé nadšenie nestačí, keď jej chýbajú skúsenosti s moreplavbou a tak si Vaiana párkrát obrazne povedané, rozbije "nos". Ani samoľúby Maui nie je vždy ľahký oriešok... Už len to oboznámenie s polynézskymi mýtmi a spôsobom života (Hawajské ostrovy) stojí za jednu veľkú hviezdu. A potom krásne vyjadrená myšlienka, že ak prírode vytrhneme jej "srdce", tak na to doplatíme najviac my sami - to je za ďalšiu hviezdu. A potom to, ako ľudsky je zobrazená Vaiana, malé dospievajúce dievča, ktoré chce vykonať dobrú vec, no mýli sa, chybuje, bojuje s vlastnou nedokonalosťou (najprv roztrasené Maui, pôjdeš na môj čln a vrátiš srdce Te Fiti) - a potom, keď ju Maui sklame a opustí a samotná Vaiana sa chce vzdať svojho cieľa, spomienka na babičku jej prinavráti silu a ona pochopí, že to ona je oceán (Vaiana) - a nasleduje rozhodné "som Vaiana z Motunui. Pôjdem a vrátim srdce Te Fiti!" - čiže ďalšia hviezda. Môj veľký obdiv majú tí, čo vytvorili tieto počítačové animácie - na postavách vidieť, že sú animované, ale zábery na prírodu, malá loďka na rozčerenej, slnkom osvetlenej hladine alebo otáčanie hviezdnej oblohy pôsobia vyslovene realisticky. Ďalšia hviezda. Piesne mi neprekážali, no najviac sa mi páčili tie v pôvodnom jazyku. Ach - a ešte jedna hviezda za krásny slovenský dabing Vaiany od Moniky Potokárovej. Nech odpočíva v pokoji.

Tak k tomuto filmu som sa dostala úplnou náhodou, dovtedy som netušila, že jestvuje nejaký ostrov Tanna (súostrovie Vanuatu v Melanézii) - a darmo, pre príbehy o láske mám slabosť... Neprestáva ma fascinovať ten fakt, že človek zrazu zabudne na seba a druhý človek, jeho šťastie sa preňho stane dôležitejším, než je on sám - keď Dain posiela Wawu domov, aby sa aspoň ona zachránila, lebo vie, že ho nepriatelia z iného kmeňa nenechajú žiť, no ona ho nechce opustiť... a pod. Plus rodinné vzťahy - rovnaké ako aj inde na svete... Nádherná tropická príroda oproti žeravej sopke - keď som videla plagát, kde stoja obaja milenci na pozadí sopečného kráteru, najprv som myslela, že tá sopka mala niečo spoločné s ich smrťou, že hádam skočili do krátera - ale veľmi som sa mýlila, zvolili si iný spôsob odchodu. Nehrajú tam profesionálni herci, ale hrajú v podstate samých seba a sú presvedčivejší ako mnohí herci ovenčení Oscarmi. Škoda Dainovho predstaviteľa... Zachytila som tu zmienku o tom, že domáci vo filme veľa behajú - no možno je to naopak, beh a fyzická námaha bola pre človeka po stáročia prirodzenosťou, neprirodzené je skôr to "naše" vysedávanie za počítačmi. Dain a Wawa nenájdu východisko zo svojej situácie a tak ich príbeh končí tragicky - no napodiv, film nekončí smutne! Toto je druhá vec, ktorá ma na tom celom príbehu fascinuje (a ešte o to viac, že film je založený na skutočných udalostiach!) - spoločná dobrovoľná smrť dvoch mladých ľudí z ich komunity, zasiahla ich blízkych natoľko, že zmenili svoju tradíciu, stáročné zvyky sa zatriasli a ustúpili pred vzájomným citom dvoch ľudí, lebo nikto z komunity nechcel, aby sa niečo takéto smutné opakovalo - nuž podľa mňa niečo takéto dokáže urobiť iba životaschopné spoločenstvo. Keď si spomeniem, koľko nezmyslov jestvuje v našej vyspelej spoločnosti "bludy úradníckej obludy", keď ľudia bojujú s byrokraciou a nemôžu sa domôcť svojho práva a prekonať úradníckého šimľa, atď - možno nezomierame na nedostatok antibiotík, ale ničíme si život inak - komunita na Tanne je iná, ale nedá sa na sto percent povedať, že ich spoločnosť je v porovnaní s našou horšia.