Nolanster

Absolútne strhujúci film, ktorý vás ale len tak nestrhne. Dva zdanlivo a nielen zdanlivo odlišné príbehy sa odvíjajú - jeden skutočný a druhý... hm. Tom Ford vie čo robí a je príkladom tvorcu, ktorý si rozhodne musí sám zrežírovať napísané. "Umelecký" svet je zobrazený bravúrne, čo by ho ale podľa mňa urobilo lepším a ikonickejším je práca s kamerou. Aj tak je na skutočne vysokej úrovni, ale väčšia odvaha tvorcov by u mňa určite znamenala 5 hviezd. Ale hovorím, aj tak klobúk dole. Amy Adams je pani herečka a posledné roky to dokazuje ozaj hravo. Je krásne sledovať, ako sú spomínané dva príbehy odlišné. Ten literárny je ozaj literárny a vieme si predstaviť, že dnes niekto takú knihu napíše. Mám rád Gyllenhaala, ale celú pozornosť pútal u mňa Michael Shannon. Ó bože, jak ja miujem tú postavu. Film u mňa boduje preto, lebo márne hľadáme spojitosť týchto príbehov, stále nám niečo nesedí. A na konci. Ó bože, posledná scéna, ktorá je tak jednoduchá, tak samozrejmá a primitívna a jej následky vám postupne dochádzajú. Pomaly ale isto. Vynárajú sa metafory a pripodobnenia ako tiene a vy obarení sedíte v sedačke a ste vďační za americkú nie až tak nezávislú produkciu. Scéna prepadu v noci na ceste je dialogicky a režijne dokonalá. Klobúk dole.

V prvom rade chcem zase skritizovať ľudí, ktorí ako stádo dokážu nasledovať iných bez vlastného názoru. Ak tento film nemá dej, som africký bôžik pohlavného zblíženia. Po piatich rokoch tu máme Pottera bez Pottera a Fantastické zvery, ktorým by bolo lepšie bez zverov. Všetky ťahy na strunu milovníka týchto filmov sa stali. Klobúk dole pred Rowlingovou, všetko má do detailu premyslené a napriek tomu, že z filmu cítiť, že nie je podľa knihy, sledovať obrazy jej fantázie je stále rovnaký zážitok ako predtým. Jasné, recyklujeme videné, ale pridávame nové (ťažko niečo pridať do už tak komplexného sveta). Najväčší problém filmu je, že sa snaží naraz budovať nový svet, nerieši neznalého diváka a rýchlo konzumuje úspešné časti posledných potteroviek. New York je úžasný, historické umiestnenie poteší a zvýrazní čaro. Som si istý, že Rowlingová s týmto filmom mala oveľa väčší problém. Každý Potter sa odohrával na Rokforte a aj Dary Smrti I. bola zväčša lúka a les. Tu sa musíme orientovať v priestoroch "muklovských" a to prináša várku nápadov. Komplexné témy, ktoré film obsahuje sú maximálne adekvátne, akurát mám pocit, že sa každej snaží režisér prikladať rovnakú váhu, čo film nedrží stabilným. Ďalší problém je gradovanie scén do kulminačného bodu a následný strih, ktorý neznášam u Yatesa. Prečo to robí, film má potom krivku ako staré hrable. Najhoršie na tom ale je, že zvery ako také film hrozne spomaľujú. Stále k nim musíme odbiehať, hoci sa rieši téma, ktorá presahuje všetko ostatné, rieši ju enormne veľa postáv, my ale musíme behať po jazere a loviť nosorožca. Je to zábavné, je to príjemné, ale zavadzia to. Ústredná trojica a ich nútené vzťahy ma nemilo prekvapili a ťažko mi bolo stotožniť sa, čo i len s jedným z nich. Prvému stretnutiu vo vlaku sa to ani len nepribližuje. Keby sa štartu filmu venuje rovnaký dôraz, ako jeho koncu, tak by sme sa cítili byť oveľa viac "in". Skvelé efekty, prekrásna hudba hoci zle nastrihaná, úžasná výprava a hlavá plná nápadov proti sileným vzťahom, zbytočným dejovým linkám a príliš veľa obsahu. Pre mňa starý dobrý Potter to už nie je, aj keď sa tak séria tvári. Potešil ma Grindelwald, o ktorom ale zase prd vieme. Burtonov Domov je lepšia fantasy.

Môj najväčší problém s týmto filmom je, že vojnové filmy ma už začínajú otravovať. Stala sa katastrofa, neopísateľná a chápem, že najväčšie filmové štúdio to ľahko využíva na zaplnenie vačkov, keďže tí najsprávnejší hrdinovia sú američania. Jéj. Keby tak natočili film o Štefanovi Baničovi, ten by zarobil! A hral by ho Roman Luknár, veď kto iný. No nevadí. Mel Gibson ako režisér je pre mňa nevýslovne šťavnatá studnica nápadov. Kvôli nemu som šiel na film a tento pán s rozorvanou mysľou mi naservíroval veci stokrát videné, stokrát počuté. Ale od vojnovej drámy samozrejme nemožno čakať iné, preto to nevnímam ako mínus. Hlavný hrdina funguje dobre v tom, že jeho premena je obrovská. Stáva sa inšpiráciou a myslím, že Gibson zase raz skryl do filmu aktuálnu politickú situáciu. Garfielda obdivujem herecky v druhej polovici. V prvej, keď hrá zaľúbeného mladíka, najradšej by som mu strelil. Veď čo je lepšie, ako keď vojaka čaká doma osamelá žena. Ešteže nebola tehotná. Ale čo sa týka hercov, veľké prekvapenia a výborné výsledky, už len kvôli tomu sa to oplatí vidieť. Veľmi sa mi páčilo natočenie bojov na vrchu, surové, prestrihané, miestami možno priveľa CGI, ale veľmi zručné. Je dobré, že pri boji sa záujem presúva na vojakov a samotný stret, Desmond dostáva priestor po tom. Jeho počínanie je zlatý klinec a je sa na čo pozerať. Scenár je schopný, ale nechápem niektorým veciam. Na jednej strane vidíme Gibsonovu réžiu so záberom na vpich ihly do kože, na druhej strane vidíme Desmonda, ako si píska s vtákom v lese. Vole, kam sa hrabe Fiona. V konečnom dôsledku katarzia prišla, až na to, že ten záver vyzeral všeljako. Moja obľúbená scéna je prvý príchod Vinca do kasární. :) Zostáva mi už len dúfať, že Nolan prinesie do tohoto žánru niečo nové, koniec koncov, ako všade.

Marvel sa rozrastá ako mladá dzívčica a zreje ako zrelá žena. Každá žena by si ale mala dávať pozor na svojho producenta, pretože už druhýkrát zasiahlo monštrózne štúdio do veci režiséra, ktorý sa svojej práci rozumie. Marvel má svoju formulku na robenie filmov, zvlášť origin filmov a tá formulka funguje perfektne. Je to obrovská výhoda oproti DC, ktoré očividne stále len skúša a skúša a furt to nejde. Mimo formulky Marvel posúva hranice a zameranie svojich filmov, čo je maximálne chvályhodné a séria sa tak neustále prevetráva. Ich filmy majú obrovskú výhodu v režiséroch a práve tu, tak ako v Age of Ultron, nastáva situácia, kedy napriek maximálnej originalite predlohy sa držíme formulky, ktorá už je ale zbytočná. Charakterová slabosť, nehoda, mením sa, učím sa, aha zloduch, porazím ho. Strange ponúka oveľa oveľa viac a výhodou je, že tvorcovia sa materiálu rozumejú. Nemôžeme ale preniknúť do tohto komplikovaného sveta bez poriadnej exkurzie, ktorá sa nekoná, lebo tam musíme dať hento a ešte hento a ešte hento. Potter budoval svoj svet 7 filmov, toto sa za jeden film pochopiť nedá podľa mňa (choďte repliku po replike). Film je uponáhľaný, postavy nútene vtipkujú a menia svoje motivácie. Je to veľké mínus a Marvel by si to mal uvedomiť. Čo však film vystrieľa do výšin sú výborné herecké výkony a audiovizuálna stránka, ktorá opäť posúva kinematografiu ďalej (a nech nikto nehovorí že je to copyright Počiatku a iných, všetko je copyright, lebo všetko tu už raz bolo). Bohužiaľ ale stvárnenie Temnej dimenzie, debilnej plynovej hlavy, ktorá vyzerá ako tie obdĺžnikové rolety zo západu, totálnych LSD animácii, vytvárajú v divákovi neistotu. Či je nutná, až takáto prehnaná farebnosť, neviem. Nie je. FANÚŠIK vo mne sa zamýšľa, ako veľmi tento film ovplyvňuje MCU a čo všetko mení. Stále mi tam ale zavadzia prítomnosť nového Dormammu, ktorý nás zase len odkláňa od Thanosa.

Film nás klame tým, že podobných blockbusterov je do roku 1-2 a to nás privádza k fenoménu neskromných piatich hviezdičiek. Myslím si, že O´Connor je dobrý režisér a s materiálom robí, čo sa dá, jeho vklad nemožno poprieť ani v tomto filme, koniec koncov - brat proti bratovi. Ben Affleck, ktorého ako herca v živote nebudem akceptovať (ale ako Batmana áno), hrá postavu luxusne. Darmo, autista, nerozdávajúci funkčnú mimiku, gestiku, či ladenie hlasu, ktorý potláča emócie a trúsi suché hlášky sucho, lebo inak to nevie, v tomto prípade funguje. Mám veľký problém so štruktúrou filmu a prerozprávaním príbehu. Scenár zmenšuje priestor postáv tým, že niečo, čo sa udialo, zhrnie v zostrihanej scéne. Následne zostrihané scény ma nevedú k veľkým odhaleniam, ani ku katarzii, tak potom načo tam podobné sekvencie vlastne sú. Chytro to nepôsobí, o tom nás presvedčilo už aj Inferno. Klobúk dole pred hercami J.K. Simmons a Jon Bernthal, ktorý asi ako jediní priniesli do filmu niečo vlastné. To je môj druhý problém, čo ten film chce vlastne povedať a aký žáner to je. Ja ten príbeh aj zápletku prijímam, ale každá polhodina je absolútne iná, aspoňže sa nám furt zjavuje despotický otec, ktorý nás presviedča, že Affleck malý je dobrý herec. Kombinuje všetko možné z kvalitných filmov, ktoré sme videli doteraz a drzo si myslí, že bude fungovať. Najlepšia scéna je pre mňa záver - stretnutie s bratom a príchod padoucha. Jasné, stručné repliky, humor, násilie v pár minutách perfektne zvládnuté. Bohužiaľ, tento film je pre mňa len ďalším priemerom.

Tak v prvom rade si nemyslím, že tento film je horší, než jednotka. Nech sa tu tvári hocikto rafinovane, stále je to len priemerná žánrová záležitosť, oslavujúca starnúceho warlorda. Zastávam názor, že film je buď super alebo na hovno. Inak ho tvoria iba prvky, ktoré si môžeme zapamätať. Najhoršie sú filmy priemerné, rutinné, ničím nezaujímavé. Toto je taký film. Zápletka sa ustanoví, najskôr zmätene pridá informáciu o dcére a potom ju divák musí celý film trpieť. Má to byť heist film, bohužiaľ, sú tam asi tak dve lokácie. Old school to nie je, na to je tam málo hlášok a fyzického násilia. Snaží sa to o nejakú nadsázku, tá ale odchádza s tou malou hlúpou, čo ju Reacher musí stále riešiť. Myslím si, že Jack Reacher je postava, ktorú nechceme vidieť v podobnej situácii. Brzdí to dynamiku každej jednej scény a navyše je to také klišé, že ma poráža. To nehovorím o poslednom objatí. Preboha. Záporák absolútne nevyužitý, taký skvelý herec a je v troch scénach. Prečo?! Najlepšia časť pre mňa bola slečna Smuldersová, ktorá mi prišial zaujímavejšou, než samotný Reacher. Majster Zwick natočil zbytočný film bez nápadov a plný rutiny.

Stalo sa to, čo sa nemalo. Séria, ktorú diváci kritizovali za jej plochosť, či až extrémne zameranie na záhady, mystifikáciu a konšpiračné teórie nad postavami a príbehom, konečne ponúkla dôvod, prečo si jej tretiu časť ozaj nepozrieť. Ja mám rád prechádzajúce filmy. Nie sú to žiadny nominanti na Oscara, ale majú v sebe akéhosi ducha majestátnosti. So skvelou Zimmerovou hudbou, uprataným scenárom a Tomom Hanksom, sú to kúsky, ktoré v sebe nesú niečo zaujímavé a niečo charakterotvorné. Doteraz spomínam na scénu výbuchu nad Vatikánom a na pokľaknutie v Louvri. Hlavnou postavou tých filmov nie je niekto iný, ako samotná záhada a s týmto vedomím Howard budoval film okolo nej. Tu sa pod jeho vedením absolútne nezmyselne všetko rúca a sledujeme rutinnú porciu pozliepaného miš-mašu, ktorý absolútne nikam nevedie a nebyť nosnej, veľmi filozofickej a morálnej myšlienky, film by bol totálne nezaujímavý. Miera konšpirácie poklesla, príbeh sa odkláňa od artefaktov, katedrál a hrobiek. scenár si nevie vybrať, čomu sa má venovať. To ma vedie k porovnaniu s predlohou. Ja si myslím, že divák, ktorý nečítal knihu, nepochopí všetky postavy, ich motívy, zmysel rôznych agentúr a spoločností. Film sa nesnaží nastaviť zrkadlo téme moru, prvú polovicu do vás pumpuje akciu, neskutočne debilne zostrihanú a natočenú a potom... sa mení na love story? Absolútne zlyhanie pri uchopení predlohy, hudba recykluje známe a istá forma majestátnosti absolútne vyprcháva. Len sledujte tie strihy na Florenciu vo formáte 4:3, gratulujem. Pre mňa veľké sklamanie, ktoré len utvrdil americký záver záchrany sveta a uzavretiu celého príbehu. Ja ani neviem prečo dve hviezdy. Kvôli Hanksovi a novátorskej myšlienke vo filme (ako-tak).

Nie typický animák, ktorý nie je nie typický pre ľudí, ktorí poznajú ľudí za týmto animákom. Vždy je to ale niečo svieže, čo príde medzi lacné zahraničné pokusy a americké delovky na poli animovaných filmov. Štúdio Laika milujem a každý ich film je výpravným skvostom do fantastického sveta. Ich samotné filmy sa vyznačujú úžasným rozprávačským talentom a nie je tomu inak ani pri Kubovi. Film sa svojimi prvkami môže zdať absurdný, ale všetko dáva zmysel, všetko má svoje miesto a viac-menej predvídateľný príbeh je popretkávaný krásnymi lokáciami, zaujímavými postavami a príšerami a prenádhernou stop-motion animáciou. Napriek tomu, že som film videl s dabingom, ma uchvátil. Samozrejme, že odznejú všetky budhistické myšlienky, ktoré v našom jazyku znejú divne, ale myslím, že nie som sám, ktorý, keď si ich povie po anglicky, majú pre neho zenazdania akúsi váhu osudovosti. Možno je to trápne, ale u mňa to funguje, preto mi ich výskyt vo filme nevadil. Milujem tú opicu! Absolútne úžasná postava, ktorej každá replika bola ako hryz do broskyne. Zrelej. Nedávam ale 5 hviezd. Ono, nemyslím, že by film bol dokonale dávkovaný. To vo mne vyvoláva isté neduhy, porovnávania a predovšetkým nie vždy humor na mieste. Film rozhodne treba vidieť, lebo nikdy nevieme, koľko ešte podobných filmov budeme vidieť.

Tento film je jedna marketingová reklamno propagačná fraška, ktorá so šokujúcim príbehom, obrovským odhalením a neviem čím ešte rozhodne nestojí za váš čas a vaše peniaze. Ak to niekoho baví, alebo zaujíma, prosím. Ja nemienim k tomu písať nejako veľa. Predlohu som nečítal. V každom prípade jej uchopenie je tak negramotné, že neviem, koho je to chyba. Skáčeme z minulosti do prítomnosti v príbehoch TROCH! žien s prestrihmi do spomienok, vízií a opitých stavov a nemá to absolútne žiadny význam, ani dramaturgický, ani len odhaľujúci. Preboha, je rok 2016, takýchto filmov s podobnou zápletkov sú desiatky a preto ak mi chce niekto dávkovať informácie a odhalenie, tak musia byť aspoň trochu, aspoň trochu niečím zaujímavé. Príbehovo je to absolútna rutina, výsledok očakávaný (vždy je to ten, ktorý sa vo filme objavuje najmenej). Kamera je otrasná, ak chceli vytvoriť nejaký sugestívny zážitok urevaných tvárí, tak sa im to nedarí, film pôsobí skôr amatérsky. Réžia? Vojdi do miestnosti, tam sa postav a my budeme približovať z jednej tváre na druhú. A tlieskam všetkým terapeutom, ktorí sú americkí občania. Bravo. Fuck. Jednu hviezdu dávam za herecké výkony, čo je pre mňa ako taký jediný svetlý bod filmu.

Ísť do kina na španielsky, francúzsky, alebo taliansky film je vždy pre mňa malou oslavou. Otázkou len zostáva, či ma darček prekvapí brutálne, alebo len máličko. Je úžasné si oddýchnuť od amerických filmov a nasávať plnými dúškami túto zmes rozkoše, temperamentu, neskrývaného optimizmu a erotického chvenia. The Little Death, dobre. Áno. Ale filmy týchto krajín a ich neopakovateľnú atmosféru nenahradí nič, či je to originál, remake, predloha, hocičo. Absolútne prirodzené herectvo, chuť a nadhľad každého jedného z nich, vypointované scény a kombinácia rôznych vzťahových prvkov robia film zaujímavým a zaraďujú ho tak medzi to najlepšie, čo tieto krajiny vedia za rok mainstreamovo ponúknuť. Krásna naivita, podmanivá absurdita, chlad Madridu, ale teplo pobreží. Bože, začínam byť poetický, budem končiť. A som veľmi rád, že si tento film našiel cestu aj do multiplexov. Na záver len malý odkaz - čo bráni našej malej chtivej zemičke, aby sme konečne prestali točiť tie postkomustické rozťahovacie srágory a pokúsili sa nad životom pousmiať? Dať dokopy scenár predsa nemôže byť problém s osobnosťami, ktoré sa na Slovensku pomaly odmlčiavajú...