WillH.

WillH.

Peter Kimlička

Slovensko

0 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 19.5.2019  16:17
    Big Lebowski (1998)
    *****

    Tragikomédia, abo óda na povaľačský život ?! Umocnený „salámista“ na druhú The Dude, Walter posadnutý Vietnamom (či skôr poznačený ?!), zápletka s boháčom – zámenou mien, únosom a prachmi; pritom ide v podstate stále iba o ten „posraný“ koberec. Bowling, panoptické postavičky, satira, či kabaret (parádna hudobná vsuvka s tancujúcim Jeffom Bridgesom ako porno-inštalatérom – lež výsmechom na vtedajšie porno príbehy) koktejl biely medveď, marihuana, a ten Dude, ktorý to za nás všetkcýh schytáva . Vždy sa k tomuto filmu budem veľmi rád vracať, lebo názorne a nenásilne ukazuje – že jak by povedal sám Dude : „srať na všetky úspechy, kariéry, majetky, ale aj iné náboženstvá, ukazovanie sa s krásnymi ženami či drahými autami. POVAĽAČSTVO JE ŽIVOTNÁ FILOZOFIA A NIE JE ZLÁ“ – ha :D je to vcelku zábavná komédia, Jeff ja stopercentne presvedčivý; plus John Goodman, Steve Buscemi, Julianne Moore ale aj v menšej úlohe Philip Seymour Hoffman – už len tie mená zaručujú – prinajmenšom – v stvárnení postáv skutočnú lahôdku. No a že sa jedná o film bratov Coenovcov – tí tuším – aspoň zatiaľ – ani žiaden brak nenapísali-nenatočili. Samozrejme, určite má možno aj tento film nejakých odporcov, inými slovami – neupútal ich, ale každá doba má svojich suchárov (čo však nie je nadávka, ani posmech – každý sme nejaký, ale na uznávanie povaľačstva potrebujete určitú dávku odvahy, sebareflexie, nadhľadu ale aj lásky v sám seba). Viva la Dude

    • 18.2.2018  21:41

    Začiatok filmu je úchvatný. Boris spustí paľbu sarkastických a pseudo-depresívnych úvah; - morálka, politika, náboženstvo, veda, šport, láska, rodina, svoje portfólio, zdravie – ak mám zjesť denne 9 kg zeleniny, aby som bol zdravý, tak zdravý byť nechcem! A vaše mastné kyseliny, bežiace pásy, kardiografy, mamografy, ultrazvuk panvy a tú vašu príšernú kolonoskopiu. Aj tak raz príde deň – keď natiahnete kopytá! A čo noviny: hrôza, skazenosť, tuposť, chudoba, genocída, aids, globálne otepľovanie, terorizmus, a idioti čo kážu rodinné hodnoty a voľnosť držania zbraní. A čo s tým... Čítate o masakre v Darfúre, alebo ako odpálili školský autobus, a poviete si „to je hrôza“, a potom otočíte stránku a v kľude dojete svoje vajcia od bio sliepok. Potrebujete snáď ešte viac ?  Ale čo s tým narobíte – je toho na vás moc. Ja osobne som sa na prvý-krát na tomto filme bavil dosť, a keďže mám „záľubu“ sa k mnohým snímkam vracať po rokoch – myslím, že aj na 2x to bola celkom dobrá oddychovka. Síce od Woddyho Allena nič prevratné, neuróza, pseudointelekt, sarkazmus, vzťahy, nevery, prelietavosť, lásky, sex, krásne ženy a šarmantní muži... Ale o tom je náš život, sú to veci, ktoré riešime denno-denne, alebo nie ? Samozrejme, okrem politiky, náboženstva, kariéry a pod. a tak ďalej... :-D Blondýnka Melody je rozkošná - ako to už s múzami pána majstra W.A. býva pravidlom. Aj keď po tých posledných anti-orgasmických prejavoch feministických aktivistiek #MeeToo, sa človek neubráni myšlienkam nakoľko obsadenie tých krásnych dám a dievčat v Allenovských filmoch zohráva úlohu talent a akým výrazným pričinením je to ich ženská krása a zvodnosť. A i keď sa hlavný motív filmu točí okolo Borisa a Melody; tak film je plný rôznych narážok na spoločenské predsudky a „zakrpatenosť“ – hlavne rôznych nábožensky založených ľudí – v tolerancii na nie príliš spoločensky prijateľné partnerské zväzky. Tak napr. bývalá zbožná panička, ktorá po opustení manžela – jediného sex.partnera, nakoniec vytrtká polovicu intelektuálneho New Yorku aby prijala zväzok s dvoma mužmi v jednej domácnosti, či jej bývalý manžel, ktorý s úľavou objaví svoju homosexualitu. - „čo sa to deje s vami heteráci?!“ Po rôznych záletoch a úletoch pár zaujímavých postáv s dobre stvárnenými hercami (o to už desaťročia W.A. nemá núdzu) sa Boris vráti na konci aj so svojím negativizmom! - „s ľudstvom je to naozaj veľmi zlé; veď preto vymysleli na záchodoch automatické splachovanie, veď ľuďom sa nedá zveriť už ani taká jednoduchá vec akou je spláchnuť si za sebou!“ Po vyše hodine a pol plnej sarkazmu, negativizmu, prehnanej škodlivosti vlastnej maxi-inteligencie a jej nárazom na prostoduchosť, či zákutiam geniálnosti - sa skončí film nakoniec ako rozprávka. Každý nájde a bude mať niekoho, či už žena dvoch chlapov, abo muž iného chlapa, či dokonalé páriky k sebe vekovo úplne pasujúce – všetci „šťastne“ oslavujúci Happy New Year – ale čo by to bolo za sarkastického psedointelektuála tápiaceho sa vo svojej depresii zo života ako takého ak by si ani na záver neodpustil poznámku -tentoraz k oslave Silvestra, ktorou film končí – „čo už je len na tej prehnanej nútenej radosti, čo všetci slávia! že sú zase o rok bližšie k smrti ?!“

    • 12.2.2018  21:08
    Mečiar (2017)
    **

    Slabé, slečna – dosť slabé! Ako diplomovka rozhodne vynikajúce, ale ako celovečerný film nepresvedčilo... Prvá polovica je ešte ako-tak zaujímavá, sleduje vstup Mečiara do politiky, názory a postrehy vtedajších novinárov – i kvázi – politikov a osobností verejného života a spoločnosti onehdy reformovaného Česko – Slovenska. Avšak vnášanie spomienok z detstva, 30 r. baby autorky, na hlavnú postavu snímku - začína pôsobiť skutočne rušivo a namiesto toho, aby sa dokument trochu rozbehol a priniesol ešte viacej výpovedí...; nakoniec vkĺzne do niečoho čo vyznieva ako pseudo-dokument o vnímaní špinavostí politiky temných slovenských 90-tych rokov. Určite sa z množstva účinkujúcich dalo „vyšťaviť“ aj viacej (napr. Šimečka, Leško, Gál, Zajac, Žitný...). Takto to začalo pôsobiť ako emocionálna výpoveď detského prežívania danej doby v jednej obyčajnej rodine. Veľkým plusom však je, že autorke sa podarilo odkryť aspoň trochu zo súkromia človeka, ktorý by – min. podľa polovice Slovenska – namiesto kľudného dôchodkárčenia vo svojej honosnej vile mal sedieť v base. Za toto aspoň jedna hviezdička. Taktiež zaujímavým motívom je poodhalenie politického marketingu a PR Fedorom Flašíkom, ktorý tu dostal naozaj veľa priestoru. Za to hviezdička č.2. No ku koncu ma dorazilo zbieranie názorov a vedomostí mladých ľudí o Mečiarovi, pretože ísť v čase polnočných Silvestrovských osláv medzi určite aj riadne už „namazaných“ občanov bol riadny prúser. Slová ako kokot a piča z úst značne spitých dievčat určite nepatria do žiadneho dokumentu – ani v čase nastupujúcej art hipsterskej epochy. V konečnom dôsledku nepriniesol snímok nič nové a aj faktov bolo na 90 minút hrozivo málo! Tereza Nvotová síce natočila pred 10-timi rokmi vynikajúci film Ježiš je normálny!, hoci aj ten vlastne pracoval hlavne so šikovne pozbieranými zábermi s vymývaním mozgov rôznych kresťanských fanatikov (odporúčam každému, kto si myslí – že náboženstvo akékoľvek – áno aj to tvoje! – nie je choré!). Avšak po zhliadnutí Mečiara môže v divákovi prevládnuť pocit, že nebyť doterajšej hereckej kariéry (kde je nepochybne Tereza originálna), nebyť kontaktov a známeho priezviska, možno ťažko by zohnala peniaze od rôznych popredných organizácií podporujúcich desiatky filmov a seriálov v CZ-SK, či dokonca aj od slávneho HBO Europe.

    • 2.2.2018  01:09
    Auta 3 (2017)
    ***

    Bolo to ešte pár dní pred Vianocami, dostal som – už nedočkavo – chuť na rozprávku a táto Disneyovka mi prišla akurát pod ruku. Viac-menej a pravdupovediac, aj som sa na ňu chystal  Nad krásnou animáciou sa už roky nerozplývame, lebo dnes sa už dá natočiť - a s pomocou modernej techniky aj nakresliť čokoľvek. A tak vnímame obrazy, prostredie, dialógy, príbeh, dej – lebo na to technológia bude vždy prikrátka. Zo začiatku ma táto pixarovka o starnutí formou nahrádzania starších mladšími vcelku zaujala /každého to čaká – čo už – c´est la vie; mladší budú vždy rýchlejší, akčnejší, odvážnejší a snáď aj kreatívnejší/... keď už v strednom veku spomaľujete, snáď vo všetkom. Sprvoti som mal dojem pekného príbehu, vhodnej hudby a vnímal pekne animačne stvárnené „exteriéry“, ale keď po pár týždňoch som sa vrátil v polovici filmu to dopozerať (hmmm – asi môj údel tento zlozvyk :-D ), nejako to nadšenie sa už neobjavilo. Z toho vychádza jediné – že na jedno pozretie, ak máte radi animáky je to ok, ale príbeh je gýčovitý a vcelku dosť je predvídavý aj celý dej – hlavne s každou pribúdajúcou minútou. Takto na oddychovku poteší, ale inak nič svetoborné.

    • 23.1.2018  21:13

    Pred pár týždňami mi ten film osviežili na Markíze, a potom som si ho ešte raz a poriadne ´zopakoval´ v kruhu rodiny počas sviatkov – myslím že na JOJ Cinema... Sám som zvedavý, že keď ja budem mať sedemdesiat (ak dožijem), či moji rovnako „dementní“ kamaráti ako ja – pri každom slovnom spojení „musím vám niečo povedať“ za-kontrujú - „ja som to tušil, prostata!“ :D. Pravdou je, že s niektorými si pri pive robíme z toho žarty už teraz, ale čím budeme starší – tým to bude asi menej vtipné. Alebo ?! Čo tak zostarnúť s humorom ? Trojica S.Stallone, B.Willis a A.Schwarzenegger to predviedla na pozadí akčného filmu (Expendables 3) aj s množstvom vtipov, narážok a uťahovania si samých zo seba a ukázala, že sa to dá skutočne aj s úsmevom na tvári. „Pred chvílou sme mali 17 a zrazu nechápem aké je toto telo staré!“ Štvorica „v alobale komédie“, akejsi voľno-spracovanej parafrázi či skôr Ódy na Hangover po 40-tich rokoch. Má to vcelku dobrý dej, hlavné postavy sú rozmanité čo dáva priestor na riešenie a priebeh rôznorodých pováh a charakterov, aby nakoniec všetci objavli samých seba a všetko nakoniec dobre dopadne. Síce trochu gýč, ale celkom slušne spracovaný a natočený, známe, osvedečené a starnúce :-) tváre... Ako oddychovka je to super, aj v čase posledných Vianoc (2017) potešila, ale že by som sa chcel k tomu to filmu vracať aj neskoršie, to si nemyslím.

    • 26.9.2017  15:34

    Vždycky som tvrdil, že komici dokážu byť (väčšinou) aj vynikajúci herci dramatických postáv, pretože zabávať ľudí nie je žiadna „šaškárna“ – ale skutočne umenie (napr. taký B. Polívka, či Jim Carrey). Teraz už aj Rowan Atkinson (ktorého všetci filmoví amat.laici stále svorne volajú Mr.Bean! :-P ). Hoci mne pri predstave Maigreta v TV vždy pred očami prebehne tvár francúza Bruna Cremera, tak som tušil že Atkinson bude taktiež vynikajúci (aspoň ukážky tomu nasvedčovali) ale predčil všetky moje očakávania. Je obdivuhodný! Hoci si na žiadnu knižku (z detstva) o tomto komisárovi vôbec nespomínam (aj keď bol jedným z mojich obľ. knižných detektívov spolu s Carellom z 87.obv. :-) ), v tomto spracovaní prvých 2 dielov s Atkinsonom je k zločinu nekompromisný, no v skutočnosti veľmi ľudský a neodmysliteľne aj so svojou fajkou samozrejme. Obidva filmy sú vynikajúce detektívky, skvelé spracované, s kvalitnými hereckými výkonmi (hlavne Shaun Dingwall ako jeho asistent). Dobré ztvárnenie atmosféry Paríža 50-tych rokov, uličky, zákutia, nábrežie Seiny... A efektu neľútostného zákona voči zverským vrahom dodáva šmrnc aj vykonateľnosť práva a spravodlivosti formou gilotíny a hlavne v Mŕtvom mužovi to Maigret dáva jasne pocítiť! Už teraz sa teším na trojku a štyrku (prvá dva som viac-menej zhltol) Vynikajúci výkon Atkinsona potvrdzuje aj fakt, že za tých celých cca 170 min. som si na Mr.Beana spomenul snáď asi max. 2-krát, takže ak ho niekto ešte aj teraz stále nazýva Mr.Beanom – tak vie o hereckom umení asi toľko – čo ja o štiepení elementárnych častíc atómu vo vesmíre!! :D :P

    • 14.9.2017  13:24

    Slabota! Očakávania boli väčšie, ale pri mene Ridley Scott sú vždy oprávnené. Hlavne, keď ho označujeme za tvorcu toho klasického „originálneho“ Votrelca ešte so slečnou Ripleyovou. No starneme všetci, a starne aj Ridley. Už nemá ten drive, čo kedysi. Nehovoriac o tom, že tento film je vlastne skôr voľným pokračovaním Promethea – než nejakým Votrelcom. Prvých 40-45 minút sa to celkom slušne rozbiehalo, ale film stratí potom absolútne spád. Pri mojom zlozvyku (pozerať filmy niekedy na 2x) možno zavážilo aj to, že dnes som možno na takýto žáner nemal náladu, ale dosť pochybujem... Stáva sa mi to málokedy :-) Predošlé ( a hlavne tie klasické „Allieny“) zdobilo hlavne perfektne zvládnuté vykreslenie atmosféry, kde hlavne (v prvých dvoch dieloch) sa príšery sotva mihly, ale sedíte prilepený k obrazovke. Tu to rozhodne chýba, a plus k tomu - záver je absolútne jasne predvídateľný, skoro ako na maturitnej práci nejakého filmového konzervatória!

    • 15.8.2017  02:00
    Network (1976)
    ****

    Začalo sa to možno práve v tých 70-tych rokoch. Keď sa svet menil, politicky, spoločensky a aj mocensky a keď sa začali prvé pokusy (a veruže aj úspešné) o ovládnutie médií, ktoré denno-denne sledovali milióny ľudí. A začal sa boj, novinárov, žurnalistov, reportérov - s biznisom, s číslami, so ziskami... a stratami... Film Network na mňa dosť silno zapôsobil a zaujal ma, keďže sám som k novinárčine tiež tak trochu, dalo by sa povedať, že „pričuchol“. Je to príbeh o ľuďoch a „neľuďoch“, o číslach sledovanosti a o ich pádoch, o moci televízie, nadnárodných finančných vlkodlačských spol. požierajúcich skutočnú novinárčinu, o množstve dolárov a arabských šejkoch, o moci slova vychádzajúceho z „tej“ bedne (televízor –pozn.autora  ), ale aj o posadnutosti výsledkami a číslami – aj jednej z hlavných úloh. Faye Dunaway (Diana Christensen) žraločia dáma, či skôr šťuka, ktorá absolútne pomaly ale isto stráca pojem o skutočnom a reálnom živote, plne ovládnutá svojou prácou, sledovanosťou, číslami, aférami, seriálmi a pod.; neschopná mať vôbec akýkoľvek fungujúci súkromný či nebodaj milostný život. V priestoroch televízie a štúdiach, kanceláriach sa neustále niečo prejednáva, rieši, ale to nič neuberá z „ťahu na bránu“; nepretržitý stres režisérov, producentov a main-stream divák hladný po senzáciach a veľkých show. Vynikajúca postava Maxa Schumachera, ktorý ako jeden z mála zachraňuje presvedčenie, že predsa aj ľudia z tohto biznisu sú hádam tiež len z mäsa a kostí a schopní aj citu - a scény v ktorých sa objavuje sú tými príjemnými vybočeniami a osviežením mechanizmu zvaného tv biznis. Scenár je napísaný vynikajúco, tvorený určite bez úcty a rešpektu, popretkávaný famoznými skladačkami slov rôznych významov dávajúcich dokopy klbko odkryvajúce skutočnú tvár toho čo nevidíme v pozadí televíznej obrazovky. Dneska sa veľká časť boja s číslami presunula na internet. Vyznať sa v tej spleti množstva informácii, báječných liečiteľov, doktorov vy-google-ných, zaručených a „necenzurovaných“ správ, neustálych bleskových správ, navádzajúcich a „shock“-titulkov – ktorých úlohov je primäť ľudí na neustále klikanie v čo najväčšom počte. A je len na nás, aby sme sa v tej džungli informácii vedeli zorientovať a vybrať si. A keď už máme niekedy toho všetkého dosť, možno nezaškodí vystrčiť hlavu z okna a zakričať ako pomätený Peter Finch z Network-u „ja už mám všetkého po krk, ja už si to páčiť nenechám!“

    • 14.8.2017  14:24

    Ani mohopočetná rodina vám nezaručuje, že sa bude mať kto o vás na starobu postarať a že nemôžete zostať na konci života sám(a). Zato na druhej strane, ak ste radi medzi ľuďmi, spoločenský typ, vtipný a zábavný – nemusíte sa vôbec cítiť osamelý. Aj o tomto je podľa mňa tento film. Vynikajúci rozprávač, starnúci zvodca a sukničkár a túlavý pútnik, v podaní – ako snáď takmer vždy – majstrovského Hrušínského! S ním sekundujúca zvodná mladá dáma, vlastne ešte „mláďa“; zvádzanie, lichôtky, vábenie a naťahovanie – ale aj komplikácia výrazného vekového rozdielu. A tretí do partie „dědek“, ktorý zasvätil život rodine, deťom – ale v tých najťažších chvíľach ich pozná len v boji o jeho úspory, o ktoré ho nakoniec takmer aj oberú. Všetko odohrávajúce sa na infekčnom oddelení nemocnice, hlavná postava zvaná Prepsl, chlapík, ktorý sa snaží vzoprieť rôznorodým konvenciám a spoločenským zvyklostiam nielen nemocnice, ale aj doby. Porušujúci pravidlá, ale vykreslený vskutku aj s veľkým srdcom a porozumením. Úplny začiatok šesťdesiatych rokov, keď medicína bola – v porovnaní s dneškom – ešte stále v plienkach, dezinfektor Somr, a ešte zopár vynikajúcich hercov a postáv. Viac ako vydarený kúsok zlatej Československej kinematografie. Trochu mi to pripomenulo Prelet nad kukučkiným hniezdom, dajme tomu, - že pri zmene niektorých ingrediencií - na čs spôsob.:-)

    • 9.8.2017  02:17

    Aj ženy majú svoje potreby, aj ženy chcú skúšať, poznávať, ochutnávať. A sú – hlavne v oblastiach sexu – mnohokrát o dosť komplikovanejšie než chlapi. A stojí pre ne za to poznať – aké je to mať sex s gigolom ?? Oni vravia, že „kým nájdu lásku – tak si treba užívať čo to ide“. Poznám!  Alebo ešte lepšie: „poriadne vyšukaná žena je pre mužov príťažlivejšia.“ :-D Väčšia otvorenosť francúzov k erotike je známa, keď my ešte v – takmer – zbytku Európy sme sa tvárili, že deti nosí bocian a každá aj tá najvášnivejšia trtkačka sa nazývala stále ako milovanie, tak francúzi už vtedy vedeli.... ;-) Zo začiatku sa divákovi môže zdať, že tak jednoduchý film o ženskej duši, libide, zvedavosti asi zrejme (opäť raz určite) napísal nejaký chlap, ale tvorcom je (resp. bola) istá Michéle Rosier. V čase nakrúcania už dáma v zrelom veku, zároveň ho aj režírovala a prevádza nás ním s úplnou ľahkosťou a príbehom tých štyroch žien, v podstate dvoch generácií, ktoré chcú nájsť aj inú príchuť sexuality, vzrušenia, poznania... Ak máte radi francúzky, štipku erotiky (podotýkam – nejedná sa o žiadne porno!) a jemnú ľahkú nevtieravú zábavu (možno aj so svojou polovičkou) na pár desiatok minút, kľudne si to pustite. A prosím vás, žijeme už v 21. st., roku pána 2017, uvoľnite sa, nebuďte ľudia už takí prudérní a – hlavne vy dámy - vyslovte nahlas slovo ORGAZMUS. Povedzte svojmu milému, alebo náhodnému :-D že chcete ORAGZMUS! A verte, čím viac sa uvoľníte, tým skôr ho dosiahnete. ;-)

    • 24.7.2017  20:45

    Prekliaty ostrov. Psychiatrický ústav. Vďačná to téma filmárov (napr. Prelet nad kukučkiným hniezdom, Svet podľa Prota...). Prekliaty ostrov môžte vidieť x-krát - no i tak nemôžete zaručiť že poznáte pravdu. V žiadnom prípade to však nie je otrava. Predlohou filmu sa stalo dielo Shutter Island z r.2003 spisovateľa Dennisa Lehaneho. Z jeho pera pochádza i fantastická novela Gone Baby Gone, ktorú sme tiež mohli vidieť sfilmovanú. Vynikajúce rozprávanie, neustále dejové zvraty, klaustrofobická atmosféra - keď nemáš kam utiecť (ostrov z ktorého niet úniku); odhaľovanie záhad a vkladanie chýbajúcich kúskov mozaiky až do vylúštenia hádanky o ktorej nakoniec môžeš aj tak zapochybovať - hoc pointu uhádneš (či skôr si tipneš) už v prvej pol-hodine filmu. Výber prostredia psychiatrickej liečebne bude vždy nesmierne zaujímavý a jeho potenciál nevyčerpateľný. Ľudská psychika, myseľ, duševné stavy; to všetko zrejme zostane ešte aj po stáročia tými najmenej preštudovanými oblastiami medicíny. Dokážeme liečiť vážne ochorenia, transplantovať životne dôležité orgány, snáď aj predlžovať životy ľuďom s nevyliečiteľnými chorobami, ale ľudská myseľ zostáva neprebádanou, nepreskúmanou...

    • 8.7.2017  15:39

    Na prvý-krát ma tento film naozaj veľmi zaujal, ale s odstupom času (pár mesiacov) som v ňom hľadal tie povestné divácke vtiahnutia do atmosféry, zo začiatku "vážení priatelia, aj áno" – nachádzal som ich, ale časom to akosi vyprchalo. Po celý čas bola asi najzaujímavejšia myšlienka, že tento film vznikol ešte v čase komunizmu (hoc – už pomaly umierajúceho), ktorý začal byť už ale "šíleně down" :-D Prehnitosť, skorumpovanosť, chorosť a zvrátenosť vtedajšieho režimu sú v tomto filme demonštrované s tak neuveriteľne silným sarkazmom a výsmechom, až by človek s krátkou pamäťou (že komouši ?! :-P ), alebo medzerami v krátkodobých dejinách našej bývalej čs.vlasti bol schopný neuveriť, že to všetko bola – nie tak dávno – skutočná realita životov a vtedajšej doby. Čo sa týka Lasicu, tak on bol pre túto úlohu priam stvorený – až som si miestami myslel, či to náhodou nenapísal on. No a príjemnou spomienkou taktiež zostane snáď aj zakaždým vidieť stvárnenie akejkoľvek postavy Julom Satinským (hoc tu naproti Milanovi L. - nedostáva toľko priestoru). „člověk celej život čeká, že něco příde, nějakej zlom a vono nakonec nepříde nic. Jenom ten podělanej konec. Vážení přátele, ano!“

    • 25.6.2017  21:34
    Pasažéři (2016)
    **

    Takto zbytočne rozťahaný film som už dlho nevidel. Človek stále očakáva že sa to niekam rozbehne, ale to sa len takou slimačou rýchlosťou dej posúva... Dokonca, aby som to vydržal - začal som si to pretáčať dopredu. Vizuálne spracovanie vesmírnej lode a všetko čo s tým súvisí je síce úchvatné, ale v dnešnej technologickej dobe samotné efekty k dobrému filmu nestačia. Distribútori síce uvádzajú film ako dobrodružné drama, romantika a sci-fi, ale romanca prevyšuje nad ostatnými omnoho viac. Má to veľmi – priam až gýčovo predvídateľný dej, samozrejme každý divák si položí otázku či by urobil to isté ako Jim Preston a do akej miery je to pochopiteľné a či – a vôbec ospravedlniteľné. Ale tvorcovia to naťahujú a rozťahujú ako sopeľ z nosa, tak – že v polovici filmu som si myslel, že to už nevydržím, no po prebudení kapitána..... :-) som začal veriť, že sa to už nejako rozbehne, ale po pár minútach to vpadlo opäť, - ale až do úplnej „trapošiny“, so scénami o.i. napr. keď sa jeden človek v otvorenom vesmíre musí obetovať pre väčšinu..... takých filmov sme už videli tisícky! :-( A úplne to zaklincoval happy-end, ja osobne by som sa vedel lepšie pohrať s citmi a emóciami divákov a trochu to viacej zamotať aspoň ku koncu, variácií by sa našlo rozhodne dosť. Verím, že ich mali aj scenárista či režisér, ale určite zapracovala silná lobby producentskej spol., ktorá považuje koncového diváka stále za ten typický konzum prahnúci po tej istej šablóne mainstreamového predstavenia. Niekde na Azúrovom pobreží, či v slnečnej Kalifornii by to bola zrejme vcelku milá a slušná romanca, ale takto vo vsemíre je to len plytvanie science-fiction potenciálom. Hoc i „tam“ sa dajú natočiť veľké filmy s romantickým nádychom (napr. neprekonateľný a famózny Interstellar), no v tomto prípade... – možno, keby to zobral do rúk taký Woody Allen – ale tak to už je iné sci-fi :-D Rozmýšľal som úplne vážne nad jednou hviezdou, ale za aspoň naozaj fascinujúce obrazové stvárnenie interiérov dávam ** (vďaka bohu tak aspoň za storyboarderov)

    • 21.5.2017  16:30

    Zakaždým to bude vďačná téma - boj medzi dobrom a zlom, svetlo a temno... A práve pre tento motív sa určite stále oplatí si k hviezdnym vojnám aspoň raz za čas sadnúť. Aj keď, tak ako každá séria, ktorá sa naťahuje už priam do „nekonečna“ (s očakávaniami ešte k častiam VIII a IX.!) – môže časom očarenie trochu pokrivkávať. Trochu gýčovito pôsobila na mňa postava jedného z mladých hrdinov - ktorý ako keby z davu - jeden z nás (hoc ako dezertér armády 1.rádu strany temna) bojuje okrem proti nepriateľovi aj sám so sebou. A tiež dosť vágna bola aj dievčina Daisy Ridley a jej fakt často až pre-afektované grimasné výjavy; aj v hraní platí – niekedy je málo viac a od značky Lucas-film očakávam rozhodne väčšiu profesionalitu a kvalitu. Efekty sú už v dnešnej technologicky vyspelej dobe v takýchto filmoch priam samozrejmosťou, ale technika na vizuálne stvárnenie rozhodne nestačí. Na storyboardy potrebujete mať aj istú obrazovú predstavivosť, fantáziu a veľakrát to dáva mnohým sci-fi snímkam to ich povestné know-how. Vďaka tomuto budú práve Star Wars vždy zárukou kvality! A tak minimálne skrz toho si ich stále rád pozriem. Hlavne – pri už dnešných metrových telkách – chceme určite pri filme ukojiť aj naše optické vnemy. :-)

    • 17.4.2017  18:13

    Na začiatku ma vtiahlo úžasné zachytenie doby roku 1992 a prvá scéna, kde sa objaví pani herečka Zuzana Krónerová. Autori majú toho rozhodne veľa napozeraného, takže zopár scén je detailne vyšperkovaných. Rozhodujem sa medzi 2 a 3 hviezdičkami, ale tak aspoň za efekty, výpravu, niektoré herec.výkony a dobové stvárnenie dávam tri. Pretože, čakal som do toho oveľa viacej, zápletka je strašne zamotaná, divák sa v tom absolútne stratí (hlavne ten čo nečítal knižnú predlohu); musel som si to celé popretáčať a pustiť ešte raz... Možno to bolo aj úmyslom tvorcov, zamotať dej takým spôsobom, aby symbolizoval časy ŠTB, keď poriadne nikto nevedel kto je agent, príslušník, udavač, spolupracovník atď. Niektoré akčné scény – hlavne ku koncu – pôsobia trochu prehnane až zbytočne; viac sa mohli scenáristi pohrať s témou úchylných kňazov donášajúcich Štb, či s dejovou líniou napätia a pátrania. Avšak na slovenské pomery je takýto film vždy príjemným spestrením. Mimochodom tento film krásne ukazuje – koľko máme toho s Čechmi veľa spoločného. A taktiež cítiť ducha tej bezprostredne postkomunistickej doby, keď ešte z eštebákov išiel stále strach, keď sa udatne naďalej snažili ťahať za nitky (a niekde možno ťahajú až dodnes). Vzápätí – po rozdelení republiky – prišla pre zmenu iná temná doba, ale to už – to už je iný film ;-) (Únos)

    • 11.4.2017  22:21

    Atmosféra 30-tych rokov, pekné ženy, slnko, bohatstvo, sláva a Hollywood. Krásna a slnečná Kalifornia na začiatok a v druhej polovici čarovný a Woodyho obľúbený New York. Samé večierky, kluby, barová hudba, ale aj romantika v prítmi západov slnka v lokáloch; a ako korenie aj príchuť gangsterských praktík tej doby. Talentovaný a charizmatický Jesse Eisenberg; Rozkošná Kristen Stewart a šialene zvodný úsmev Blake Lively. Hoc je dej trochu predvídateľný, ale o veľké zvraty v Allenovských filmoch nikdy nešlo. Jeho prednosťou v poslednom období sú neopozeraní herci – tak ako aj v tomto prípade. A samozrejme nemôže chýbať pobláznenie, zamilovanosť, sklamanie, vytriezvenie ..... Všetko čo sa len môže medzi mužom a ženou odohrávať; debaty, iskrenie, vábenie, rozhodovanie, spletitosť a komplikovanosť vzťahov a jednoduchosť chémie a potrieb.

    • 9.4.2017  15:18

    Nie typický katastrofický film, keďže čas od vzletu po ukončenie záchranných prác trval ani nie hodinu, avšak zobral to do rúk – po šialene úspešnej hereckej karére v posledných rokoch aj majster réžie – Clint Eastwood; a tak sa dá na to pozerať od začiatku až do konca. Vyšetrovacia komisia NTSB sa v tomto prípade javí ako mašinéria – ktorá na rozdiel od celej verejnosti velebiacej kapitána Sullyho k nebesám za ukážkové a hladké pristátie na new-yorskej rieke Hudson bez obetí a zranení (ak nerátame pár škrabancov) – chce akoby za každú cenu nájsť dôvody, pre ktoré zviniť posádku za to, že sa nerozhodla pre návrat na letisko odkiaľ vyštartovali, prípadne neskúsili iné menšie v blízkosti. Samozrejme, je iné počítať vzdialenosť od stola v kľude za pomoci počítačového simulátora, než keď stratíte tesne po vzlete oba motory a každou sekundou rozhodovania sa čas prežitia (zrejme) kráti. Ale veď na to predsa – so všetkou úctou - kravaťáci sú :-DDD Hlavne keď všetci dobre vieme, že vyšetrovania takýchto udalostí sú nielen o zdraví a ľudských životoch, ale aj o miliónoch za drahé lietadá, náklady spojené s odstraňovaním, škôd pre let.spol., poisťovne a pod. ...) A tak pilotov čaká možno ešte väčší súboj na zemi v kanceláriách – než zviedli snáď na život a na smrť a na zodpovednosť za 155 životov predtým vo vzduchu. Mimochodom – za pozornosť určite stojí osobnosť Sullyho – za každú cenu nezatrpknutý profík, v podstate za každej situácie schopný sa zamyslieť aj nad tým, či predsa len neurobil chybu, či sa naozaj rohodol v tom momente správne a neodsudzujúci akéhokoľvek iného človeka podieľajúceho sa na vyšetrovaní (okolo ktorého sa vlastne točí hlavná línia tohto príbehu). Snímok obsahuje pár dojemných scén, u mňa víťazia dve; Prvá – keď pri verejnom zasadnutí o nehode hovorí Sully o ľudskom faktore! Viac neprezradím – pozrite si to!! ;-) (konieckoncov nie je to na dnešné pomery dlhý film - len nejakých cca 95 min.) a Druhá scéna – len si predstavte, že ste pilot – toto sa vám stane a vy voláte domov manželke, ktorá ešte nevidela správy a máte len pár sekúnd na to, aby ste jej povedali že ste OK a že ste museli pristáť aj s pasažiermi na rieku!! :-) dojemné.... Na záver filmu pri skutočných záberoch zo stretnutia cestujúcich a posádky (ako to už po takýchto nehodách býva bežné) ma napadá, že v konečnom zúčtovaní je to dobrý a pekný film. A výnimočne vám ten úžasný happyend nepríde ako typický hollywoodsky gýč, ale – možno – si to viacmenej tentokrát vychutnáte. Veď – konieckoncov – sme len ľudia a vy neviete, či sa niekedy v takomto lietadle neocitnete práve aj vy! ;-)

    • 31.3.2017  17:13

    Už dávno nie je táto séria o autách a naháňačkách. Je ťažko udržať hlavný motív sedem (resp. už 8) filmov za sebou, pribudlo viacej akčnosti, rôzne citové omáčky, vyšperkované sentimentálne scény, rôzne dejové línie... A hlavne sa snažia tvorcovia zaujať rôznymi novinkami, čo je hlavne v tomto diele na škodu. „Lietajúce“ autá, Jason Statham snáď nepolapiteľnejší než Chuck Norris... Film postráda aj akýkoľvek lepší nápad v dialógoch, ale v takomto type filmov sú vlastne len omáčkami okolo akčnosti, pekných žien v plavkách, pláží, slnka, silných chlapov a vizuálnej erekcie v miestach prebiehajúceho deja :-) Príjemným osviežením je určite – tiež už – starnúci Kurt Russell; Horkosladkým zas krátka spomienka na Paula Walkera v závere.

    • 28.2.2017  00:23
    Sanitka (TV seriál) (1984)
    *****

    Tak pozerám, že s mojím hodnotením tu trochu vyčnievam! :-) Možno tú piatu hviezdu som pridal asi z nostalgie, ale tento seriál pre mňa znamená - hlavne z detstva všetko čo bolo pre malého chlapca na tom fascinujúce. Minúty rozhodujúce o živote a smrti, "húkačky" - neskôr aj 1203-jok, mrazivá hudba derúca sa pod kožu malého chlapca, rôzne havárie; Top sú samozrejme autobus tuším s nákladiakom a osobákom ( 6.diel ?) a jasnačka že pád lietadla v poslednej časti a vôbec celá tá akcia od oznámenia o nešťastí na dispečing až po zachraňovanie na mieste let.tragédie. V tej dobe niečo také vidieť bola vzácnosť - neexistoval žiaden internet, nijaké série tematických dokumentov a pod. Po rokoch som videl Sanitku ešte samozrejme viackrát, a s vývojom svojej osobnosti a zvyšovaním veku som sa ponoril aj do iných oblastí ako sú postavy, dejové línie, charaktery a pod. .... Dr.Jandera statočne nesúci svoj osud na svojich pleciach, Bartoška ako charizmatický lámač ženských sŕdc a poét (mimochodom - znázornenie jeho rakoviny bolo dosť drsné, ale na tú dobu tá diagnóza bola takmer ortieľ smrti!), Kostka ako intelektuál, ktorý pozná takmer na všetko odpoveď - len tú jedinú nie - či sa fakt ešte raz nepokúsiť zdrhnúť... Ale nad všetkými vyčnieva podľa mňa Josef Vinklář ako riaditeľ, skrz ktorého obetu povolaniu vnímaného ho ako poslanie, ukazujúc všetky problémy s ktorými sa záchranári v 60-70 -tych rokoch potýkali... Myslím, že - až na nejakú výnimku - Vinklář ani zle zahrať nevedel.

 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace