Ephemeris

V zaujímavostiach sa píše, že pre veľký záujem sa v kinách premietalo aj o tretej ráno. Tak k tomu len dodám, že vyjsť po tomto filme o šiestej ráno do ulíc Indie a vidieť prebúdzajúce sa kartónové krabice na uliciach, v parkoch a na nádražiach musel byť priam surealistický existenciálny zážitok. Ale vyjadrujem presvedčenie, že by to každopádne stálo za to! A takýto príbeh lásky nikde inde neuvidíte, to je zaručené!

Film z bavorských lesov, v ktorom sa nejedná o hľadanie wolpertingerov? No tak to je samozrejme zúfalá nuda... (že ste ešte nikdy nepočuli o wolpertingeroch?). Dobrý námet, ktorý zabíja mdlé prevedenie, echt. Lesná atmosféra ale zvládnutá dobre.

Psychológovia v rámci určitých cvičení dávajú subjektom otázku: "predstavte si nejakú stavbu". A je dokázané, že väčšina ľudí si pri tejto otázke automaticky vybaví Eiffelovu vežu. A toto je jej príbeh, príbeh jednej z najslávnejších stavieb v dejinách. Milovanej aj zatracovanej, nenávidenej (Guy de Maupassant s priateľmi zvykli piknikovať priamo pod ňou s argumentom, že to je jediné miesto, odkiaľ tú ohyzdnú vec nie je vidno). Ako tu už zaznelo mnohokrát, ak by sa film zaoberal len výstavbou a komplikáciami s ňou spojenými, bolo by hodnotenie lepšie. Tá romantická linka ma teda vôbec nezaujala a väčšinu času sa podvedomie zaoberalo výpočtami, koľko rokov mala Adrienne v roku 1860 a koľko v roku 1886.