Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Animovaný
  • Komedie
  • Akční

Recenze (353)

plakát

Super Up (1966) 

Možno najlepší film o základných kameňoch súčasnej americkej spoločnosti čo som videl. Dnes môže pôsobiť už troška archaicky, nakoľko má silný základ v dobe vzniku, na druhej strane sa naň dá pozerať ako na "dokument doby", a v 1966tom musel tento film zapôsobiť o to viac. Idea samotná možno nie je až taká novátorská, ale spracovanie filmu dodáva na sile - obzvlášť by som v tomto prípade pochválil strih a voľbu hudby - tieto dve zložky dodávajú filmu skvelú dynamiku. V podstate ide o jednoduchý príbeh mladého černošského chlapca, ktorý je konfrontovaný so svetom konzumu, ukradne galón mlieka a je stíhaný políciou. Téma je očividná - dominancia reklamy a konzumu vo svete. Okrajovo sa film dotýka aj rasových problémov. Hodnotný film aj v dnešnej dobe. 4.5*.

plakát

Viola (2012) 

Nepochybujem o tom, že bez znalosti Shakespeara tento film stráca na sile. Pre našinca ktorý neovláda španielčinu, ide obzvlášť v prvých minútach o text heavy film so zložitým jazykom Shakespearových diel, a je ľahké stratiť sa - o to ťažšie sa venovať aj titulkom, aj dianiu na obrazovke. Po pár minútach sa však v tejto oblasti povolí a rozvinie sa nám príjemný film o vzťahoch, ktorý v krátkej minutáži predkladá množstvo drobných detailov, ktoré sú nepochybne známkami sebavedomého režiséra s víziou. 65 minút ubehne ako voda a sú tu minimálne dve skvelé scény pri ktorých som sa prichytil nadšený. Možno keby si viem film lepšie zaradiť do Shakespearovského kontextu, šiel by som s hodnotením ešte vyššie. Takisto mi príde, že v They all Lie bol Pineiro nespútanejší a hravejší, práca s divákom a postavami bola v tomto snímku ešte o úroveň vyššie. Napriek tomu je Viola osviežujúci kus kinematografie, ktorý mi len potvrdil, že Pineiro je jedným z režisérov ktorého sa oplatí do budúcnosti sledovať. 3.5*

plakát

You Be Mother (1990) 

Skvelý koncept, parádne spracovanie, povedal som wow.

plakát

Watercolor Night Montage No. 7 (2006) 

Po rytmicko-kinetickej stránke ide o jeden z podarenejších Clipsonových filmov aj vďaka sountracku, ktorý je na jeho tvorbu relatívne nezvyklý. Ale načo tam boli nakonci tie scény zo železnice? V mojich očiach kompletne rozbili už aj tak vrtkavú vizuálnu koherentnosť snímku. Inak to mohlo byť za plné 4, takto len 3.5*.

plakát

Nachtstück (2016) 

Podivné kreatúry hrajú obdobu kociek, v stávke je nejaký metafyzický objekt, možno duša? Zaujme to predovšetkým spracovaním, ktoré je nadpriemerné. Páčil sa mi dizajn kreatúr. 3.5*.

plakát

Atlanta (2016) (TV seriál) 

Seriál sa vezie na módnej vlne uvedomelých a kriticky oceňovaných seriálov prinášajúcich do televízneho priestoru komplexné témy a netradičnú experimentáciu so spracovaním - chce sa mi povedať, že tento trend načal pred mnohými rokmi Louie, a pokračoval v dielach ako Master of None, Easy, alebo práve Atlanta. Na druhej strane seriály moc nepozerám, takže to čo som povedal môže byť úplná blbosť. Čím sa Atlanta odlišuje aby bola zaujímavá? Predovšetkým ide o prostredie, a z neho vyplývajúce témy, ale aj poňatie humoru. Dnes už nikoho neprekvapí, keď sa v rámci série dočkáme experimentálne spracovaného dielu, prípadne ak epizóda opustí hlavné postavy a venuje sa jednému z vedľajších charakterov. Týmto Atlanta neprekvapí. Zaujímavosťou však je, že ide o čierny seriál v každom slova zmysle. Nedočkáme sa tu rozmanitého rasového profilu postáv. Takmer všetky postavy sú čierne, a témy ktoré seriál rozoberá sa točia okolo života afroameričanov v USA. Na to je ešte nalepená špecifická skupina tejto vzorky v podobe rapperov - v dôsledku čoho vznikajú absurdne komické situácie, ktoré často nesú silný sociálny komentár. Scény sú neraz vtipné a trpké zároveň, je v nich kus pravdy. Napriek použitiu hyperboly je podstata problémov popísaná skvele. Na druhej strane sa tvorcovia neboja kopnúť si aj do všeobecných spoločenských problémov, na čele s pokrytectvom a stupídnymi spoločenskými normami, ktoré nedávajú zmysel. A to všetko je vtipné, dobre natočené, dobre nazvučené a zábavné. Nebude to baviť každého, ale ak sa vám páčil aspoň niektorý z vyššie vymenovaných seriálov, prípadne sa zaujímate o afroamerickú kultúru, máte radi Dave Chappella, alebo rapovú hudbu - určite dajte seriálu šancu. Keďže mňa bavia všetky spomínané veci, je to trefa do čierneho, a jeden z najlepších seriálov posledných rokov. Donald Glover je super talent. 4.5*.

plakát

Cobra Mist (2008) 

Filmy Emily Richardson znalému divákovi môžu pripomenúť slávnych režisérov landscape filmu ako napr. Petera Huttona alebo Jamesa Benninga, dokonca možno v určitom ohľade Godfreyho Reggia. Je to však príliš mladá filmárka na to aby sa dalo bez odstupu času povedať či jej filmy nadobudnú v rámci žánru takého významu ako niektoré diela vyššie spomenutých "titánov". Preto je oveľa viac na mieste porovnanie napr. s Peterom Bo Rappmundom, ktorý je tiež veľkým talentom na tomto poli, a je stále relatívne mladý. Hoci majú obaja odlišný prístup, a ich filmy sa líšia v metráži i iných parametroch, je bez pochýb možné tvrdiť, že ide o tvorcov s víziou a talentom túto víziu uskutočniť. U tejto režisérky by som ja osobne obzvlášť vyzdvihol prácu so zvukom, ktorá je skvelá a je elementárnou súčasťou jej filmov. Každému koho zaujal nejaký film tvorcov spomenutých v tomto komentári môžem filmy Emily Richardson doporučiť s kľudným svedomím. Keď už nič iné, rozhodne neurazia a stoja za zhliadnutie. 3.5*.

plakát

I Just Wanted to Be Somebody (2007) 

Typ dokumentu sledujúci historickú udalosť a jej dopad na človeka - hodnota tohto dokumentu s odstupom času len narástla. Sledujeme jednu z verejných osobností anti-gay hnutia na Floride, resp. v USA. Po počiatočných úspechoch hnutia koncom 70.tych rokov, sa postupne presúvame až na začiatok nového milénia, kedy je život hlavnej postavy v dôsledku jej aktivít v tomto hnutí silne poškodený. To všetko v klasickom found footage prevedení, ktoré Rosenblatt obľubuje. Posledná fáza s čítanim listu vo filme nemusela byť - hoci nie je zbytočná, nemyslím si že film nejak zvlášť obohacuje. Nepríde mi si že Rosenblatt súdi, podobne ako mnohí dokumentaristi, iba predkladá udalosti a výklad necháva na divákovi. Myšlienka je však prostá a overená - nenávisť plodí len nenávisť. Ak sa zaujímate o tématiku, môžete si zaokrúhliť nahor. Inak 3.5*.

plakát

Dave Chappelle: The Bird Revelation (2017) (TV pořad) 

Podľa môjho názoru najlepší zo 4 špeciálov čo Dave vydal v roku 2017. Možno nie najvtipnejší, ale svojím spôsobom intimita vystúpenia umožňuje hovoriť veci, ktoré by možno neboli vhodné na veľké pódium. V dôsledku toho mi príde, že celý standup je trochu viac osobnejší, a dá človeku možnosť nazrieť trochu viac do tvorcovej hlavy. Téma je pre mňa takisto zaujímavá a príhoda o pasákovi na konci síce nie je vtipná, ale je fantasticky odrozprávaná a ukazuje, že Dave spravil dobre keď odišiel do Afriky uprostred natáčania Chappelle Show. Nie je to bombastické, je to skôr osobné a intímne, a to sa mi na tom páči. 4.5*.

plakát

Sudoeste (2012) 

Najväčším potešením pre milovníka kinematografie je ak objaví fantastický debutový film nového režiséra. Sudoeste takýmto filmom je. Len ťažko by som zakrýval, že ide o film nedokonalý, a že sa v ňom prejavujú rôzne neduhy spojené s nedotiahnutou víziou. Ak si však uvedomím, že ide o prvý film, nedá sa ubrániť nadšeniu z toho, čo môžem čakať od Nunesa v budúcnosti. Sudoeste začína ako prostý príbeh malého dievčatka na brazílskom vidieku, no v priebehu filmu sa postupne pridá metafyzický rozmer a z realizmu sa tak stáva realizmus magický. Film je krásnou adaptáciou tohto "žánru" na plátno, a miestami je skutočne cítiť ako keby bola predlohou fiktívna Marquézova kniha. Metafyzický element tu však nie je natoľko silný aby film spadol do úplného surreálna - pohybuje sa na tenkom území kde je zároveň silne zakorenený v realite, ale dáva priestor i metafyzickým elementom, avšak iba do takej miery, aby už neskĺzol do "tripu". Toto film dosahuje pomocou jednoduchého, no umného zaobchádzania s filmovým časom, ktorý neplynie linéarne ale pohybuje sa v zvláštnych beztvarých zhlukoch udalostí a je na divákovi aby si ich usporiadal podľa jeho gusta. Zároveň však takéto použitie času robí interpretáciu diela zložitejšou, ba až nemožnou v klasickom slova zmysle. Preto sa je možno pozerať na Sudoeste viacerými spôsobmi - od optiky klasického rozprávania, až po alegorický výklad. Nemožno samozrejme opomenúť i formu, ktorá celkové vyznenie filmu podporuje - je tu použitý pomer strán 3.66:1, ide teda o super widescreen, ktorý sa skvele hodí k náture krajiny v ktorej je film natočený - tá je predovšetkým nížinatá, s malým obsahom vertikálnych elementov. Čiernobiela kamera spolu s týmto širokouhlým pohľadom na svet robí z filmu vizuálne strhujúce dielo, aké človek nevidí každý deň. Atmosféra je podporená aj citilivým použítím zvuku a hudby. Herci sú fantastickí. Všetky vyššie spomenuté elementy robia z filmu výnimočný debut, ktorý dáva veľký prísľub do budúcnosti. Napriek týmto kladom sa však film nevyhne zopár chybám, resp. slabším momentom. Je cítiť, že po scenáristickej stránke nie je koncepcia filmu úplne dotiahnutá, a mal som pocit, že celkový dopad, ako i množstvo silných momentov mohlo byť ešte väčšie. Takisto film obsahuje trochu vaty, a mohol byť skrátený o 15 minút bez toho aby stratil na sile. Koniec ma príliš nezasiahol, a miesto potenciálnej katarzie sa mi dostalo skôr lacného zakončenia, ktoré ma ani neprekvapilo, ani nezasiahlo. Zďaleka najväčším problémom filmu je, že neprináša nič nové, a miestami je v exekúcií až príliš klasický a strnulý - dá sa však uplatniť aj if it ain't broken, don't fix it. S týmito drobnými výtkami by sa ešte dalo pokračovať, no miesto toho radšej prenechám priestor svojej radosti z toho, že som videl krásny film od nádejného nového režíséra, a už teraz sa neviem dočkať čo nám prinesie najbližšie. 4.5*.

Reklama

Reklama