Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Animovaný
  • Komedie
  • Akční
  • Krimi

Recenze (9)

plakát

Kráska a zvíře (2017) 

Originál je len jeden. Možno nie je dokonalý, ale má k tomu prekliate blízko.

plakát

Carrie (1976) 

Spoilery! Jedna z najlepších filmových adaptácií Stephena Kinga. Podarilo sa jej zachovať náladu a myšlienku pôvodného diela. Príbeh dievčaťa, ktoré napokon nezvládne týranie zo strany nábožensky fanatickej matky, šikanovanie od spolužiakov a nevšímavosť dospelých. Jej psychický prerod je neuveriteľný divácky zážitok.Je neuveriteľne vizuálne príťažlivý, herecké obsadenie je vynikajúce a hudba Pina Donaggioho, skladateľa z Psycho podmanivá. Film otvára výborne zvládnutá scéna v dievčenskej šatni a sprchách, pohľad na veselé dievčatá vo všetkých štádiách obliekania až po neskrývanú nahotu, ktorá v spojení s množstvom hmli a jemnou hudbou pôsobí nádherne lyricky, detsky nevinne. Krása je surovo pretrhnutá hysterickým záchvatom Carrie (Sissy Spacek), ktorá podáva ohromujúci výkon a prináša predzvesť budúcich hrôz. Ďalej sa príbeh odvíja ako výborne natočená študentská dráma, jediným temným náznakom je Carriena matka (Piper Laurie). Soška, pri ktorej sa musí Carrie modliť je odporná a desivá, pripomína mi ožitý obraz v TO z 2017. Ak ste pred filmom čítali knihu, vnímate pokojný dej ako nepríjemné ticho pred búrkou. Film postupne prechádza do nádhernej romantiky na plese, kde hrá vynikajúca hudba s veľmi výrečnými textami, nádherné zábery na tancujúcich a skvelý výkon mladého páru. Práve, keď sa zdá, že Carrie našla lásku a svoje miesto v živote, prichádza krvavý zlom a príbeh sa mení na tvrdí horor. Nápad s rozdelenou obrazovkou je skvelý a vďaka nemu môžeme sledovať vreštiacich ľudí zápasiť o život a príšerne nehybnú tvár Carrie, z ktorej spod červenej masy svietia len vypúlené oči. Ako krvavá kráľovná vychádza nenáhlivo z horiacej budovy. Smrť Carrienej matky v pozícií mučenníka s jej sladučkým výrazom tváre, množstvom sviečok a organovou hudbou je tiež nezabudnuteľná. Za najdesivejšiu časť považujem záver. Sue v ďalšej nádhernej lyrickej scéne pomaly kráča k počarbanému hrobu Carrie (Carrie White burns in Hell) a po tvári jej stekajú slzy a chystá s a položiť kvety, keď ju schmatne krvavá ruka a snaží sa ju stiahnuť do hrobu. Bol to len sen, ale zanecháva potrebný dojem. Carrie bola úbohé, nepochopené dieťa, ale stala sa z nej príšera.

plakát

Van Helsing (2004) 

Bezduchý príbeh v lone nádhernej prírody. Historické aj hororové nepresnosti. Typické popkultúrové hlášky. Všetky moje obľúbené postavy zruinované, osprostené a trápne - najviac ma zasiahol Jekyll/Hyde. Určitou výnimkou je Dracula, krásne behá po kolmej stene a po strope, vysúva zuby, uzdravuje sa, mení na netopiera a pritom všetkom zostáva dokonalý džentlmen. Najkrajšia scéna je tanec pred zrkadlom.

plakát

Piráti z Karibiku: Na konci světa (2007) 

Veľké sklamanie. Nezmyselný, popletený dej kazia ešte aj zdĺhavé blúznenia Johnnyho Deppa. Každý je zradca a zradí niekoľkokrát. Podvody a finty. Ale v celom filme sa nenájde ani jeden človek, ktorému by záležalo aspoň na rodine, priateľoch či civilistoch, skrátka dobrý človek. Veľa času, drahých efektov, drahých hercov, drahej hudby a peňazí vôbec nedokázalo vytvoriť nič viac, než podpriemernú zábavu. Za pozretie stojí voľba kráľa, jediná zmysluplná scéna filmu a potenciál, bohužiaľ, nevyužitý, má aj láska Davyho Jonesa.

plakát

Příšera (2005) 

Prvá polovica je desivo nudná, ale druhá je celkom strašidelná a koniec je tak milučký, že ma donútil pridať hviezdičku. Tých 10 minút môžete obetovať.

plakát

Dr. Jekyll a pan Hyde (1931) 

Frederick March hrá šarmantného doktora Jekyll, ktorý je tak milý, ľudský, inteligentný, ale aj vtipný, že si ho musíte hneď od začiatku zamilovať. Má rád hudbu, radšej pomáha chudobným chorým ako chodí na večierky. Svet nemá pochopenie pre jeho výskum a jeho svadba so snúbenicou sa stále nekoná. Toto, ale aj to, že nikdy nemal príležitosť ,,vyhodiť si z kopýtka, spôsobí, že sa pomocou experimentu rozhodne zmeniť na pán Hyda, svoje zlé ja. Je to násilník, vrah a sadista, ktorý obľubuje násilie na ženách. Pretože sa takto zmenil aj jeho vzhľad, môže si začať užívať bez toho, aby sa bál o svoje dobré meno. Jekyll neskôr začne ľutovať zlo, ktoré spáchal v Hydeovej podobe, ale už sa na neho mení či chce, alebo nechce, čo vedieť až k tragickému koncu. Hyde pripomína opicu a/alebo pravekého človeka, čo miestami pôsobí až smiešne, ale v dobe vzniku bol určite neuveriteľne desivý a ak vám pripadá taký zábavný, predstavte si, že by ste sa na niečo také premenili vy. Premena bola na svoju dobu neprekonateľná, pričom aj dnes je neuveriteľná. Zvlášť pôsobivá je jediná premena Hyda na Jekylla. Hydeovi stále nepríjemne pošklbkáva tvárou, najmä perami a tomto mieste vidieť takú mimiku aj u Jekylla, takže premena pôsobí hodnoverne. Zaujímavá je aj scéna, keď Hyde zaškrtí dievčinku z ulice, ktorú už dlho týral a keď sa s ňou skláňa, držiac ju okolo hrdla, kamera mieri na sošku milencov v tej istej pozícií. Úvodné zábery z Jekyllovho pohľadu sú skutočne zaujímavé a vizionárske, tak ako aj určité náznaky nahoty. Naopak na romantických a dojímavých scénach jasne vidieť, že éra nemého filmu skončila len nedávno a gestikulácia je trochu prehnaná. A to, že vo chvíli, keď Jekylla prejde trpezlivosť, vidieť prekypieť hrniec ma naozaj pobavilo. Ale nič z toho nepôsobí vo filme ako v celku rušivo. Kúzlo príbehu spočíva v tom, že Jekylla musíte mať radi, Hyda musíte nenávidieť a nijakovsky si nevpracete do hlavy, že sa jedná o tú istú osobu. Najlepšie spracovanie knižnej predlohy. Výborný je aj remake z 1941, muzikál, Mary Reilly a nemá verzia z 1920.

plakát

Mary Reilly (1996) 

Nezvyčajný horor, ktorý na prvý pohľad nie je príliš desivý (obsahuje asi 5 podarených ľakačiek), ale s výnimkou Jekyll and Hyde 1931 prináša najsugestívnejšiu premenu Jekyll na Hyda. Krv je dávkovaná opatrne, ale na správnych miestach, takže nejde o bezduché jatky. Do klasického príbehu dobrého lekára, ktorý sa vďaka svojmu experimentu mení na svoje dokonale zlé druhé ja sa primiešal prvok Jany Eyrovej o tichej, dobrej a nenápadnej slúžke, ktorá je plne oddaná svojmu pánovi a napriek jej krehkosti ju neodstraší ani krutosť a zloba jeho temnej stránky, ktorá ju desí a prenasleduje, no aj priťahuje a fascinuje... John Malkovitch (Jekyll/Hyde) a Julie Roberts (Mary Reilly) sa zhostili svojich úloh bravúrne. Atmosféra filmu je úžasná, desivá a skľučujúca. Film navyše hodnoverne vykresľuje atmosféru vtedajších čias v Anglicku a hlavne život služobníctva, na ktorý sa zvyčajne ľahko zabúda. Jediné, čo možno vytknúť, je šedivosť a nezaujímavosť prostredia. Odporúčam prečítať aj knihu, ktorá je, bohužiaľ, dostupná len v angličtine. Je písaná ako Maryn denník a presne dopĺňa Jekyllov denník (Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda).

plakát

Jekyll a Hyde (2015) (seriál) 

Nápad bol dobrý, ale nepodaril sa. Herecké obsadenie je slušné. Aj Tom Bateman (Jekyll/Hyde) je šikovný herec a svoju úlohu stvárňuje dôveryhodne, napriek tomu, že Hyde sa líši od Jekylla len strapatejšími vlasmi, podliatymi očami a niekoľkými žilkami na tvári, dokáže budiť dojem dvoch odlišných ľudí. Ale scenár je príšerný a s pribúdajúcimi dielmi sa zhoršuje. Všetky postavy sú ako svoje karikatúry. Hlášky nie sú vtipné, ale trápne. Príbeh Jekyll a Hyde mám veľmi rada a videla som už skoro všetky adaptácie, táto pôsobí ako zlá paródia. Všetko naopak. Jekyll sa nemá snažiť potlačiť zlo v sebe, ale naopak zmieriť sa so svojím druhým ja a prijať sa takým, akým je (aj vtedy, ak je chlapíkom, ktorého životnou náplňou sú bitky v krčme). Hyde nie je odporný a odpudzujúci ako by zlo malo byť, ale príťažlivejší ako Jekyll. Na druhej strane, nie je ani zďaleka tak inteligentný ako bol pôvodný Hyde. A ak vydržíte sledovať tak dlho, zistíte, že tu vôbec nejde o pokus, majú to v rodine. A keď sa objaví slečna Hyde... Objektívne za **, subjektívne odpad !

plakát

Alenka v říši divů (2010) 

Veľké očakávania a veľké sklamanie. Zvyčajnú prekrásnu ponurú scenériu z obmedzenej farebnej palety nahrádza krikľavý a gýčovitý svet CGI. Úžasné herecké obsadenie sa nedokázalo vyrovnať s nelogickým príbehom, ktorý má s pôvodnou ,,Alicou´´ spoločné o málo viac, než len mená. Alice je bojovníčka za práva žien, ktorá by mohla byť pôsobivá pred päťdesiatimi rokmi, ale dnes je to už len klišé. Klobučník je naopak ženský až príliš, aktívne sa zapojí len výnimočne. Záporné postavy nie sú dostatočne mocné a hlboké. Ale azda najhorší bol make-up. Temné čaro Heleny Bonham Carter zničila obrovská hlava, Anne Hathaway nechutné čierne pery na bielej tvári a Mia Wasikowska je dokonale nezaujímavá bledá, večne zamračená osôbka s bledými vlasmi. Oplatí sa vidieť len pre kostým a výkon Johnnyho Deppa, ktorý nádherne recituje poéziu a behá po prestretom stole.