arkis

arkis

Karol V.

okres Bratislava

homepage

4 body

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2
    • 22.10.2016  18:00

    Vykašlite sa už na Deň nezávislosti a ďalšie odvary vašich výbušných trhákov, pán Emmerich, a natočte konečne niečo originálnejšie! :)

    • 21.10.2015  23:44
    San Andreas (2015)
    ***

    Už po prvej scéne mi bolo jasné, že táto prehliadka apokalyptických efektov nebude mať nič spoločné s realitou, tak som vypol mozog a užíval som si tie pekne vyprojektované otrasy. :)

    • 2.10.2015  10:15
    Wilsonov (2015)
    **

    Škoda, že do filmu tvorcovia nedali podmazový smiech, aký sa používa v televíznych sitkomoch, aby som vedel, na ktorých miestach sa mám smiať...

    • 27.4.2015  20:56
    Ocelové magnólie (TV film) (2012)
    *

    Toto je skôr plagiát než remake. :(

    • 7.2.2015  21:58

    Výbušná rozprávka o vesmírnej Popoluške a dobrom vlkovi... :)

    • 1.10.2014  20:36

    Vizuálne nápadité, sentimentálne zdržanlivé, decentne cynické.

    • 9.9.2014  23:49
    Kandidát (2013)
    ***

    Víťazstvo formy nad obsahom.

    • 8.9.2014  22:13
    Diktátor (2012)
    **

    Keď je najprimitívnejší a najlacnejší humor zároveň aj politicky a rasovo "nekorektný", tak ho to automaticky posúva na vyšší level? Sorry, ale v mojom svete určite nie. Dve hviezdičky za dva vydarené fóry.

    • 22.7.2014  10:14

    Film ohúri skvelými CGI trikmi a postapokalyptickou atmosférou. Opice sú ako živé, exteriéry pôsobivé, poteší aj niekoľko odkazov na Zrodenie planéty opíc. Na rozdiel od predchádzajúceho „opičieho filmu“ však chýbajú humorný nadhľad, svižnejší rytmus a charizmatickí herci (Gary Oldman vo vedľajšej úlohe banálny príbeh nespasí). Režisér Matt Reeves ťaží najmä z pôsobivých efektov, tklivej hudby a sentimentálnych medzidruhových momentov.

    • 17.4.2014  16:38

    Zúfalo nevyužitý potenciál.

    • 29.3.2014  22:15
    Noe (2014)
    ***

    Ťažkopádne.

    • 28.2.2013  09:06

    Julie Delpy ukecanejšia než Woody Allen. :)

    • 27.6.2012  16:26
    Poupata (2011)
    ***

    Režisér Zdeněk Jiráský si za svoju prvotinu vybral sociálnu drámu a pri jej realizácii urobil niekoľko šťastných rozhodnutí: 1. Obsadil ju nehercami, ktorí presvedčivosťou a autentickým jazykom umocňujú civilnú atmosféru. Pravdaže, okrem ostrieľaného herca Vladimíra Javorského, ktorý v úlohe vyhasnutého lúzera podal ďalší z nezabudnuteľných výkonov. 2. Od začiatku evokuje bezvýchodiskovú situáciu, ručnou kamerou neľútostne sníma neprikrášlené reálie, no pritom diváka citovo nevydiera ani nič zbytočne nekomentuje. 3. Surovosť a nepoetickosť žánru odľahčuje bizarnými obrazmi (tehotné školáčky, opití koledníci, krčmový striptíz) a čiernym humorom. Výsledkom je sebaistá sonda do jednej ťažko skúšanej rodiny, ktorá „smrdí životom“ a v hlave doznieva ešte dlho po opustení kina.

    • 27.6.2012  16:03

    Na rozdiel od bollywoodsky prezdobenej Snehulienky od režiséra Tarsema Singha je táto verzia oveľa temnejšia a „špinavšia“. Obe však majú niečo spoločné – natoľko sa sústreďujú na vizuálnu koncepciu, že dejová línia a dialógy sa dostávajú na vedľajšiu koľaj. A to je škoda. Sanders sa síce snaží ohúriť všetky naše zmysly (a väčšinou sa mu to naozaj darí), ale v konečnom výsledku ide len o sled efektných úlomkov, ktorým chýba silný dramaturgický a mytologický glej, čo by ich pevne udržal pohromade. Hlavným postavám, špeciálnym efektom ani hudbe nemožno nič vytknúť. Po technickej a vizuálnej stránke ide bezpochyby o výnimočné dielo, avšak z pohľadu samotného príbehu pomerne zdĺhavé a povrchné.

    • 27.6.2012  16:01
    Víla (2011)
    ****

    Netradičnú a pôsobivú snímku môžeme chápať ako bláznivú rozprávku, v ktorej je princom uzavretý nočný strážnik, namiesto bieleho koňa má modrý skúter a dezorientovanú princeznú v teplákoch nezachraňuje z veže zámku, ale z psychiatrickej liečebne. Trojica autorov a zároveň hlavných protagonistov sa vysmieva normálnosti a autoritám, prekračuje hranice bežnej predstavivosti, čím dáva filmu punc nadčasovosti a hravej nevinnosti, no pritom neskĺzava k detinskosti. Autori a herci originálnym štýlom a groteskovo fyzickým humorom strhnú do imaginárneho sveta aj tých, ktorí už dávno neveria na rozprávky. Pomocou kameramanských nápadov a remeselných efektov vytvorili bizarné obrazy, aké vídame iba v snoch pri mesačnom splne.

    • 27.6.2012  16:00
    Prometheus (2012)
    ****

    Ridley Scott sa po 30 rokoch vrátil k sci-fi koreňom a znova o trochu poodhalil tajomstvo pôvodu votrelcov, nebezpečných mimozemských biologických zbraní z hlbín vesmíru. Dej zasadil do roku 2093, tri dekády pred napínavou štvordielnou odyseou astronautky Ripleyovej. Rozširuje tak „votrelcovskú“ mytológiu, dotýka sa aj otázok evolúcie a viery. Vizuálne je film postavený na pôsobivých kontrastoch – sterilný interiér vesmírnej lode verzus temný a mazľavý labyrint tunelov v mimozemskej základni, chladne uhladená veliteľka v podaní Charlize Theron verzus zafúľaná a búrlivá vedkyňa Noomi Rapace. Scott pripravil hody pre všetkých priaznivcov votrelcovskej ságy, no pokojne mohli byť ešte desivejšie. Čerešničkou na torte je Michael Fassbender v úlohe zákerného androida, ktorý vytvára podstatnú časť napätia a filmovej dynamiky.

    • 27.6.2012  15:56
    Madagaskar 3 (2012)
    ****

    Farbou a rytmami presýtený ohňostroj naháňačiek, sált a premetov rovnocenne uchváti malých aj veľkých divákov. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma filmami je tu oveľa viac dospeláckych fórikov i groteskných gagov. Nový zloduch – francúzska policajtka DuBoisová, ktorá v sebe spája výzor smrtiaceho pavúka, stopárskeho psa a chladnej Edith Piaf, pôsobí naozaj neporaziteľne a nezničiteľne. S takýmto silným protivníkom sa zvieracia parta ešte nestretla. Napriek napínavému prenasledovaniu si zvierací hrdinovia zachovávajú príjemnú bezstarostnosť, hravosť a láskavosť. V strhujúcej záplave farieb a hlučnej hudby stihnú utrúsiť zopár veľkých životných právd, vyzdvihnúť silu priateľstva a súdržnosti. Animátori sa odtrhli z reťaze a ich stvárnenie zvieracích cirkusových vystúpení, kde neplatia žiadne fyzikálne zákony, zatieni aj slávny Cirque du Soleil, ktorým sa očividne inšpirovali.

    • 30.3.2012  09:51

    Po hlboko osobných výpovediach si režisér Cameron Crowe vybral príbeh niekoho iného – adrenalínového novinára a spisovateľa, ktorý túži napriek neprajným podmienkam udržať svoju rodinu pohromade. Akčného Matta Damona i sexbombu Scarlett Johansson konečne vidíme v príjemne civilných postavách a pozoruhodný výkon v úlohe Benjaminovho problematického syna podal aj 15-ročný Colin Ford. Film síce ničím neprekvapí, ale je nabitý vkusne sentimentálnou poetickosťou, hrejivou srdečnosťou a optimistickým tónom. A má všetko, čo správny rodinný film potrebuje – veľké hviezdy, milé deti a nezbedné zvieratá.

    • 30.3.2012  09:48
    Sněhurka (2012)
    ***

    Príbeh je netradične rozprávaný z pohľadu zlej kráľovnej, ktorá narodenie Snehulienky (v animovanej skratke) i dianie v kráľovstve komentuje s milou dávkou sarkazmu. Rafinový nápad režiséra Singha obsadiť do zápornej postavy prívetivú hviezdu romantických filmov Juliu Roberts zabral – jej široký úsmev a nezameniteľný smiech dostali tentoraz zaujímavý diabolský rozmer. A pravdupovediac je najsilnejším ťahákom tohto vyčačkaného dielka. Postavy nie sú rozprávkovo jednorozmerné a miestami majú silno parodický ráz. Masívne kulisy, opulentné kostýmy, bollywoodsky závan a zopár sviežich gagov (lúpežní trpaslíci na „hydraulických chodúľoch“, drastické skrášľovacie procedúry kráľovnej, roztopašný šermiarsky súboj Snehulienky a princa) robia z filmu vizuálne príjemný zážitok. Ale nič viac.

    • 19.3.2012  14:16

    Deprimovaná rocková hviezda rozpútala hon na starého nacistu. Prvý anglicky hovorený film talianskeho režiséra Paola Sorrentina je roztomilo excentrickým road-movie. Situácie, do ktorých sa na púti za spravodlivosťou dostane zostarnutý rocker Chayenne, sú rovnako bizarné a dojemné ako jeho výzor a vystupovanie (inšpirácia lídrom kapely Cure Robertom Smithom je neprehliadnuteľná). Sean Penn bravúrne stvárnil subtílnu „rockovú zombiu“ s mozgom vymytým drogami a zaseknutým na naivnom poschodí detstva. K ďalším silným prvkom filmu patria skvelé dialógy a oslnivá kamera, ktorá ponúka majestátne a prekvapivé zábery ako na preplnenú koncertnú halu, tak aj na pustú krajinu či krehkú ľudskú dušu.

    • 19.3.2012  14:14
    Den zrady (2011)
    ****

    Sex, kariérizmus, lojalita a korupcia v zákulisí najvyššej politiky. Predlohou tohto politického trileru sa stala divadelná hra, čo je poznať najmä na precízne vygradovaných dialógoch. Clooney drží režisérsku taktovku pevne v rukách, príliš neodbieha od ústredného príbehu a sústreďuje sa na maximálne vykreslenie charakteru hlavných postáv. Ryan Gosling, ktorý je takmer v každej scéne, je pre ostrieľaného Clooneyho plnohodnotným partnerom a jeho prerod z nadšeného idealistu na bezcitného manipulátora je naozaj presvedčivý. Ešte jeden postreh: tematicky veľmi trefne načasovaná slovenská premiéra.

    • 1.3.2012  15:42
    Zkrat (2011)
    ****

    Čaro tejto špionážnej drámy spočíva v jej autentickosti. Výstrely zo zbraní znejú ako výstrely zo zbraní, a nie ako výbuchy atómovej bomby, bitkári nelietajú povetrím ako pierka a každý úder ich očividne bolí. Soderbergh stavil na realistickú akciu, nič zbytočne nezveličoval, nemal v úmysle ohlušiť divákov hudbou ani pyrotechnikou a výsledkom je triezvy príbeh nabitý hviezdami a aj slušným napätím. Priveľa priestoru však venuje fitnesske Gine Carano, ktorá je síce sexi, ale o jej hereckých kvalitách by sa dalo diskutovať (očividne slabá je najmä v emocionálne vypätých scénach s otcom a so zaľúbeným agentom Aaronom).

    • 20.2.2012  10:55

    Najsilnejším prvkom filmu je jednoznačne (a tradične) presvedčivý výkon Meryl Streep, ktorá stvárňuje britskú premiérku v širokom vekovom rozpätí. Najmä ako dementnejúca krehká starenka je úchvatná. Scenár sa zameriava na detaily (perlový náhrdelník, prišívanie gombíka, zvuky explózií), ktoré osamelej Margaret pripomínajú kľúčové momenty z jej turbulentného života v najvyššej politike. Bohužiaľ, tieto flashbacky sú pozliepané veľmi chaoticky a chýba im potrebné napätie, ktoré by celému príbehu vdýchlo život.

    • 13.2.2012  10:31

    Aj keď v našich končinách nie je otázka zrovnoprávnenia černošskej komunity práve udomácnenou témou, autori upiekli príbeh tak, že tento trpký kus americkej histórie chutí sladko a každému. Film vás nonšalantne vtiahne do čierno-bieleho sveta, v ktorom sa biele paničky nechávajú obskakovať čiernymi slúžkami a vôbec netušia, čo si rozprávajú za ich chrbtom. Aj keď ide v podstate o známe archetypy, skvelé výkony stoickej Violy Davis, živelnej Octavie Spencer a odhodlanej a zároveň zraniteľnej Emmy Stone povýšili vzťah troch úplne rozdielnych žien na nádherne staromódnu dámsku jazdu plnú krehkých emócií, ktorá zahreje pri srdci a prinúti zamyslieť sa. Naozaj vrúcne nazretie do uzavretej komunity čiernych slúžok v Amerike na začiatku 60. rokov.

    • 13.2.2012  10:29

    Smutný výsmech všemožných predsudkov a veselá obhajoba lásky. Keby sme z filmu vyhodili trápnu postavu Rudolfa Hrušínskeho, lacné fóriky s vibrátorom a impotenciou a keby sa scenáristi trošku zamysleli nad niekoľkými nelogickými (a pritom zásadnými) motívmi, mohla vzniknúť ďalšia skvelá česká komédia. Takto ostal len slabý čajík, ktorý nezachránia ani také esá, akými sú Eliška Balzerová a Simona Stašová. Jedine kvôli nim sa oplatí film vidieť.

    • 7.2.2012  10:26
    The Artist (2011)
    ****

    Francúzsky majster paródií Michel Hazanavicius sa podujal na odvážny experiment, ktorý sa vydaril po všetkých stránkach. Vidno, že režisér má filmové dejiny a zásadné archívne materiály v malíčku. Čiernobiely, takmer nemý film evokuje štýly starého Hollywoodu a pritom je mimoriadne atraktívny aj pre súčasné publikum. Tak ako elegancia a distingvovanosť prechádzajú do odviazanosti a vášnivých výbuchov, mení sa aj náboj medzi skvelými a krásnymi protagonistami reprezentujúci nezastaviteľnú dynamiku vo vývoji vzťahov, všeobecného vkusu i technického pokroku. Magická oslava zlatej éry Hollywoodu a spanilých filmových hviezd!

    • 2.2.2012  13:58
    Bůh masakru (2011)
    ****

    Dej sa odvíja v reálnom čase na jedinom mieste, takže čiastočne evokuje sledovanie divadelnej hry, aj keď v snahe navodiť dramatickejšie tempo tvorcovia veľa reakcií a transformácií postáv urýchlili. Herci si túto „skupinovú terapiu“ zjavne užívali, predovšetkým Jodie Foster, netradične obsadená do úlohy neodolateľne nesympatickej fúrie Penelope. Vybrúsené dialógy, excelentná herecká akcia (aj keď miestami divadelne preexponovaná) a veľké filozofické pravdy ukryté za hysterickým krikom, podpásovými výčitkami a opileckými zvratkami sú viac než len príjemným rozptýlením, ktoré pokojne mohlo byť aj dlhšie.

    • 24.1.2012  16:11
    Děti moje (2011)
    ****

    Alexander Payne po filmoch Bokovka a Schmidtov príbeh znovu dokázal, že má geniálny cit pre správne vyvážené príbehy rozorvaných a tápajúcich mužov, v ktorých sa strieda trpký humor s vkusnou melanchóliou a širokou paletou najrôznejších emócií. K tragickej téme lúčenia a rozhrešenia pristupuje ohľaduplne, nestráca sa ani vo vedľajších motívoch, ktoré v tomto prípade predstavuje predaj pozemku, stopovanie manželkinho milenca, príjemne civilná prehliadka Havaja či zrážky so „spomaleným“ priateľom staršej dcéry. George Clooney v úlohe zmäteného otca a zlomeného manžela podal jeden z najlepších a najintímnejších hereckých výkonov svojej kariéry.

    • 16.1.2012  16:53

    Film si od začiatku do konca zachováva skľučujúcu a bezútešnú atmosféru, ktorú zvýrazňujú chladné farebné tóny a nástojčivá, nie veľmi košatá hudba. Keďže ide o „európsky film“, nemôžeme sa spoliehať ani na spásny happy end. Aj keď táto znepokojivá apokalypsa s ekologickým apelom plynie zdanlivo flegmaticky a v niekoľkých pasážach je nemastná-neslaná, prekvapí originálnym nápadom, širším metaforickým záberom a pôsobivými kontrastmi. Minimalistické poňatie vôbec nie je na škodu, ba práve naopak, dostane sa pod kožu oveľa intenzívnejšie, ako keby na plátne vybuchovali ohňostroje zbraní a tiekli hektolitre krvi. Bohužiaľ, snaha o zobrazenie všeobecného emocionálneho chladu potlačila do úzadia ústrednú romantickú líniu.

    • 15.12.2011  21:18
    Trosečník (2000)
    ****

    Prvé, čo ma na tomto filme upútalo, bolo "božské ticho", z ktorého sa rodia len nutné a autentické ruchy. Žiadne povinné melancholické a dramatické orchestrálne výbuchy, len svišťanie vetra, hukot vĺn a hlas divočiny. Geniálny zvukársky ťah! Aj bez dialógov tento miliónkrát otrepaný stroskotanecký archetyp graduje a vďaka orámovaniu civilizačným chaosom získava nový kontext. Hľadanie pevného dna pod nohami a urputná snaha nestratiť sa v preľudnenom svete ani na ľudoprázdnom ostrove je po Forrestovi Gumpovi ďalším víťazným ťažením režiséra Roberta Zemeckisa a Toma Hanksa, ktorý na svojich bedrách hravo utiahne viac ako dvojhodinový emotívny film, kvôli ktorému neváhal podstúpiť radikálnu odtučňovaciu kúru.

<< předchozí 1 2