Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Dobrodružný
  • Sci-Fi

Recenze (51)

plakát

Atlantis (1991) 

Geniálna súhra majstrovskej hudby a úchvatných záberov z podmorského sveta. Také niečo mohol nakrútiť iba niekto, kto už vie pod vodou aj dýchať! :-)

plakát

Bůh masakru (2011) 

Dej sa odvíja v reálnom čase na jedinom mieste, takže čiastočne evokuje sledovanie divadelnej hry, aj keď v snahe navodiť dramatickejšie tempo tvorcovia veľa reakcií a transformácií postáv urýchlili. Herci si túto „skupinovú terapiu“ zjavne užívali, predovšetkým Jodie Foster, netradične obsadená do úlohy neodolateľne nesympatickej fúrie Penelope. Vybrúsené dialógy, excelentná herecká akcia (aj keď miestami divadelne preexponovaná) a veľké filozofické pravdy ukryté za hysterickým krikom, podpásovými výčitkami a opileckými zvratkami sú viac než len príjemným rozptýlením, ktoré pokojne mohlo byť aj dlhšie.

plakát

Čachtická paní (2009) 

Pani režisérka nevedela, čo vlastne chce - či očistiť krvavú grófku, alebo ju predstaviť ako sadistickú vrahyňu, čo v podstate naznačuje v úvodnom slovnom prológu... Nakoniec však jej Bathoryčka z vlastnej vôle neurobí nič, čo by svedčilo o jej násilníckych sklonoch. Skôr je len hnaná okolitými súvislosťami a nešťastnou láskou. Naturalistická scéna vkladania vlasov do rozrezaného prsníka potom pôsobí ako rana päsťou medzi oči. Prišla však príliš neskoro a divákov tak prebrala z mrákot akurát k záverečným titulkom... Zlý príbeh, zlá réžia, úplne zlé herecké obsadenie... Kedy už niekto konečne nakrúti o Bathoryčke film podľa "skutočných historických prameňov"?

plakát

Čas dluhů (1998) 

Neviem, aké masochistické zámery viedli pani režisérku k tomu, aby k vynikajúcej psychologickej dráme Čas sluhů nakrútila taký infantilný sequel, trápnu frašku, v ktorej nefunguje absolútne nič, herecké výkony inak skvelých hercov nevynímajúc.

plakát

Černobílý svět (2011) 

Aj keď v našich končinách nie je otázka zrovnoprávnenia černošskej komunity práve udomácnenou témou, autori upiekli príbeh tak, že tento trpký kus americkej histórie chutí sladko a každému. Film vás nonšalantne vtiahne do čierno-bieleho sveta, v ktorom sa biele paničky nechávajú obskakovať čiernymi slúžkami a vôbec netušia, čo si rozprávajú za ich chrbtom. Aj keď ide v podstate o známe archetypy, skvelé výkony stoickej Violy Davis, živelnej Octavie Spencer a odhodlanej a zároveň zraniteľnej Emmy Stone povýšili vzťah troch úplne rozdielnych žien na nádherne staromódnu dámsku jazdu plnú krehkých emócií, ktorá zahreje pri srdci a prinúti zamyslieť sa. Naozaj vrúcne nazretie do uzavretej komunity čiernych slúžok v Amerike na začiatku 60. rokov.

plakát

Deň náš každodenný (1969) 

Aj Slováci majú svoju rodinu Homolkovcov? Kto by to bol povedal?! Tento film som v telke nikdy nevidel, a preto bol pre mňa na DVD veľmi príjemným prekvapením. Realita konca 60. rokov zachytená cez všedné problémy a pocity jednej učiteľskej rodiny z Nitry je o to sugestívnejšia, že sa skladá zo "surových" útržkov každodenného života, s ktorými sa každý dokáže okamžite stotožniť. Žiadne zbytočné ozdoby, žiadny prešpekulovaný scenár, civilné výkony nehercov, nenútená tragikomika. Rodičia Ravingerovci trápne riešia otázky sexuálnej výchovy dospievajúcich detí, tie sa snažia preniesť cez prvé náznaky lásky a frustrovane hľadajú cestu von zo sociálno-spoločenskej kazajky. Záverečná scéna s vlakom odchádzajúcim do Rakúska hovorí za všetko...

plakát

Den nezávislosti: Nový útok (2016) 

Vykašlite sa už na Deň nezávislosti a ďalšie odvary vašich výbušných trhákov, pán Emmerich, a natočte konečne niečo originálnejšie! :)

plakát

Den zrady (2011) 

Sex, kariérizmus, lojalita a korupcia v zákulisí najvyššej politiky. Predlohou tohto politického trileru sa stala divadelná hra, čo je poznať najmä na precízne vygradovaných dialógoch. Clooney drží režisérsku taktovku pevne v rukách, príliš neodbieha od ústredného príbehu a sústreďuje sa na maximálne vykreslenie charakteru hlavných postáv. Ryan Gosling, ktorý je takmer v každej scéne, je pre ostrieľaného Clooneyho plnohodnotným partnerom a jeho prerod z nadšeného idealistu na bezcitného manipulátora je naozaj presvedčivý. Ešte jeden postreh: tematicky veľmi trefne načasovaná slovenská premiéra.

plakát

Děti moje (2011) 

Alexander Payne po filmoch Bokovka a Schmidtov príbeh znovu dokázal, že má geniálny cit pre správne vyvážené príbehy rozorvaných a tápajúcich mužov, v ktorých sa strieda trpký humor s vkusnou melanchóliou a širokou paletou najrôznejších emócií. K tragickej téme lúčenia a rozhrešenia pristupuje ohľaduplne, nestráca sa ani vo vedľajších motívoch, ktoré v tomto prípade predstavuje predaj pozemku, stopovanie manželkinho milenca, príjemne civilná prehliadka Havaja či zrážky so „spomaleným“ priateľom staršej dcéry. George Clooney v úlohe zmäteného otca a zlomeného manžela podal jeden z najlepších a najintímnejších hereckých výkonov svojej kariéry.