Lacike

Romantika Half Girlfriend funguje pre mňa z polovice. Zo strany trpiacej Shraddhy Kapoorovej. Tá je ako skoro vždy roztomilá a nádherná a je ťažké jej odolať aj keď sa ona vzťahu bráni. Bohužiaľ romantiku ťahá dole Arjun Kapoor. Neviem kde tú hranatú šišku vyhrabali, ale že vyzerá jak Quasimodo by až tak nevadilo, keby vedel hrať. Lenže sa zmôže len na neustále divné gúľanie očami a strúhanie ešte divnejších grimás. A to je problém, lebo celý ten príbeh je podaný z jeho pohľadu a on je tým hlavným ťahúňom v tom romantickom vzťahu. Nakoniec sa vďaka svojej vytrvalosti dočká šťastného konca, ale posledná tretina je fakt už neskutočne naťahovaná. No ale finále trochu dojímavé bolo, to hej. Kto by to tomu dobrosrdečnému sloníkovi v porceláne neprial. Mínusom pre mňa boli aj tie tradičné Indické hudobné výstupy, ktoré ma tentoraz znova nebavili a musel som ich preskakovať. Celkovo to je totálny priemer na jedno pozretie. 5/10.

Taká štandardná dráma o ľudoch s nejakými problémami z minulosti s ktorými sa musia vyrovnať. Nič extra nové to po príbehovej stránke neprináša. Snáď len tie divadelné vsuvky, ktoré zbytočne natiahli stopáž o hodinu a sú určitou parafrázou k vývoju príbehu u hlavného hrdinu. Ja by som sa ale bez tých divadelných vsuviek zaobišiel. Čechov ma vôbec nezaujíma a podľa môjho hodnotenia ďalšieho filmu na základe Murakamiho predlohy, mi najskôr nesedia ani jeho príbehy. Dávam tomu neutrálnych 6/10. Nenudil som sa, ale ani ma príbeh dvoch hlavných postáv príliš emocionálne nezasiahol. Bol som hlavne zvedavý jak sa to vyvinie a akonáhle som to zistil, tak nemám dôvod a chuť vidieť to znova.

Jamada sa od samurajskej doby posunul v čase do doby druhej svetovej a namiesto mužskej postavy je v centre príbehu žena - matka rodiny, ale inak je to úplne v rovnakom štýle ako jeho samurajská trilógia a pravdepodobne aj väčšina jeho ostatných filmov. Sleduje rôzne príhody behom ktorých sa hlavná hrdinka snaží postarať o svoje dve dcéry, kým je manžel v base ze protištátne názory. Našťastie jej príležitostne pomáhajú viacerí príbuzní, ale hlavne žiak jej manžela medzi ktorými postupne prerastie ich vzťah do nikdy nepriznanej lásky, presne v takom tom typicky britskom štýle založenom iba na náznakoch. Film má pomalé tempo, ale toto je ten prípad, keď mi to vôbec nevadí a v spoločnosti tejto rodinky by som kľudne strávil aj o hodinku viac. Prípadne by som sledoval ich osudy aj v seriálovej podobe. Síce zažívali ťažké časy, ale vďaka tomu jak spolu zakaždým držali, to pôsobí neskutočne príjemne. Vo finále sa dočkáme aj štandardného nekompromisného citového vydierania, ktorému je nemožné nepodľahnúť. Napriek tomu alebo aj vďaka tomu je to neskutočná pecka. Klasický film, ktorý neprináša nič nové, ale svoju žánrovú škatuľku naplňuje dokonale. 9/10.

Pre mňa to je doteraz najlepší Indický film aký som videl a neviem si predstaviť, že ho nejaký iný prekoná. Keby som mal byť stručný, tak kombinuje osudové prepojenie troch hlavných postáv z filmu The Beast Stalker s cestou pomsty za smrť milovanej osoby z filmu The Man from Nowhere a z filmu Daisy si berie silnú romantickú líniu medzi postavami. A aj keď sa Indovia tentokrát vo svojich trademarkoch príliš nekrotili (hudobné výstupy, miestami trochu teatrálne prehrávanie), tak to predsalen pôsobí modernejšie, technicky skvele natočené a aj pre našinca prístupnejšie ako obvykle. Na akcii ale tento film nestojí. Je tu len jedna bitka na jeden záber s jednoduchou choreografiou, v ktorej si to aj tak odskáču hlavne kaskadéri.    Naviac sa film u obidvoch hlavných postáv neustále zaoberá témou, ktorá mi je blízka. Bojom so svojimi vlastnými démonmi a nikdy nekončiacou voľbou medzi dobrom a zlom. Na jednej strane je nešťastný zloduch (Sidharth Malhotra), ktorý sa snaží polepšiť a na druhej strane zloduch, ktorý zlej strane nadobro podľahol (Ritesh Deshmukh), pretože je pre neho jediným spôsobom ako si lieči svoju neschopnosť. A medzi nimi je roztomilá, dobrosrdečná a nádherná Shraddha Kapoorová, ktorá ovplyvní život obidvoch. Film nie je vystavaný chronologicky (dôležité detaily z príbehov všetkých troch postáv sa odkrývajú postupne ),takže už na začiatku sme svedkami krutej vraždy Shraddhy a postupne odhaľujeme jak k nej došlo a aké ďalšie prekvapivé následky mala. Všetko nakoniec do seba skvele a miestami kruto zapadne a jednotlivé aj žánrovo rozdielne línie sa dokonale posilňujú. Občasné trochu silené ťahy scenáristu môžeme považovať sa ironické ťahy osudu. Neskutočne ma prekvapili aj herecké výkony ústredného tria. Shraddha mi nikdy nebola tak sympatická ako v tejto úlohe a mám pocit, že ak by mala viac času, tak by na cestu dobra zlákala aj hlavného záporáka. Ritesh Deshmukh mi už nikdy nebude pripadať k smiechu ako v Baagji 3 a aj keď hrá znovu vlastne chudáka, tak z neho ide zároveň strach a aj ako iba divák bolo strašne ťažké nepodľahnúť nenávisti za to, čo spáchal. Tým hlavným bonbónikom je ale Sidharth Malhotra, ktorý tu predvádza fakt neskutočne pôsobivý výkon, či už v polohe totálnej svini, tak aj ako polepšený človek, ktorý si ale bude musieť svoju cestu za dobrom riadne vytrpieť. Týmto filmom sa definitívne u mňa prebojoval na prvé miesto medzi Indickými hercami. Sixpackový Tiger je síce dokonalý v žánri akčných výplachoch, ktoré chcú diváka len pobaviť, čo nie je málo. Sidharth ale okrem toho dokáže natočiť aj filmy so silným príbehom, ktoré diváka úplne podmania. Čo sa tomu to filmu u mňa podarilo dokonale. 10/10.

Neskutočne nezáživný historický veľkofilm v ktorom proti sebe bojujú dve strany, ale tie postavy sú tak ploché, že mi bolo úplne jedno, kto vyhrá. No a bitky tiež katastrofa. Áno je to síce ešte analógový film so stovkami skutočných štatistov namiesto miliónových CGI armád, ale sú to fakt len také manévre so spartakiády v ktorých sa armáda cvála na koňoch z jednej strany na druhú a tak neustále dookola. Nielen krv, ale aj akákoľvek taktika absentuje. Len minimálne niekto s niekým skríži meče a predstiera, že sa akože bije. Totálna fraška. Okrem množstva dokonale vystajlovaných štatistov, ktorí trénujú na nejaký maratón, či čo, celkovo zaujme vizuálna stránka. Tá je fakt pekná. Či už nasnímanie tých výletníkov s krycím menom armáda, tak aj všetky rôzne domy alebo japonské čerešne s ktorých opadávajú listy. Celkovo na mňa film pôsobil až príliš artovo a koment Pulpera je oveľa napínavejší. 4/10.

Parádny heist film u ktorého celý čas nevieme, kto na koho vlastne šije podraz. Medzitým celý čas sledujeme jak starší ostrieľaný podvodník učí fígle toho mladšieho. Ten s tetou, ku ktorej príde kamarát synovca po nejaké peniaze, dokonca pred pár rokmi na SK skúšali aj nejakí naši podvodníci. Jak som o tom čítal v novinách, tak som si hneď spomenul na tento film. Takže okrem iného to funguje aj ako edukačný film, hehe.  Mňa najviac bavilo sledovať všetky tie podvody z psychologickej stránky. Jak sa podvodník neustále zahráva s obeťou. Je to odporné a fascinujúce zároveň. Podľa miery svedomia každého človeka, ale tá odvaha niekoho chladnokrvne oblbovať je obdivuhodná. Na opakované zhliadnutie film funguje ešte lepšie. Divák si lepšie vychutná jak jeden z dvojice neustále vytvára situácie, vďaka čomu si ten druhý myslí, že to má pod kontrolou, ale všetko je úplne naopak. Takže pointa podľa mňa dokonale dáva zmysel a zároveň si divák všimne, že skoro každý z pomocníkov mali motiváciu sa na podvode podieľať a až tak prehnaná nakoniec pointa nie je. Pochvalu si zaslúži ústredné duo. Nenápadný nevinne pôsobiaci Gastón Pauls a hlavne bezcitný famózny Ricardo Darín, ktorého som vďaka tomuto filmu pred rokmi objavil. Výsledkom je skvelý heist film v ktorom napriek bezchybne prepracovanom podvode hrajú prim skvelé postavy. Zlé jazyky hovoria, že existuje aj nejaký USA remake. Za mňa nič také neexistuje. 9/10.

Rok 1979, čiže rok po Drunken Masterovi značí, že aj Lau Kar Leung sa už musel prispôsobiť dobe a začať točiť komediálne kung-fu. Vzťah medzi nezbedným hlavným hrdinom (nudnejšia Jackieho kópia Yu Wong) a jeho učiteľom (Gordon Liu)mi pripomínal podobný vzťah medzi postavami vo filme Prodigal Son. Ale tam to Sammo Hung jak po komediálnej, tak po bojovej stránke dotiahol do ešte väčšej dokonalosti. Komediálna stránka je najväčším kladom tohto filmu. Nie je to humor, ktorý by ma rozosmial na plnú hubu, ale to neustále pošťuchovanie sa ústrednej dvojky bola dostatočne zábavné. Klasických bitiek tu veľa nie je. Sú to skôr len vynaliezavé etudy jak sa jedna postava snaží pohnúť a tá druhá sa jej v tom snaží zabrániť a pritom sa tvária, že sa nič nedeje a len popíjajú vínko. Pritom na konci takéhoto priateľského popíjania zostanú na jednej strane mŕtvoly. V týchto pseudobojových stretoch mi chýbali poriadne pôsobivé kúsky. Či už akrobatické alebo hocijaké náročnejšie chvaty. Takisto mi po pár minútach už začali pripadať strašne naťahované. Zase tak zábavné tie bitky, aby nezačali nudiť, neboli. Klasických bitiek sa dočkáme až vo finále v ktorom Gordon Liu namiesto trojitých nunčakov podobným spôsobom používa barlu prehnutú na tri kusy. Táto bitka je na rozdiel od tých ostatných konečne aj poriadne dynamická a pôsobivá.  Samotná zápletka mi pripadala málo napínavá. Síce tam každú chvíľu útočil na ústrednú dvojku nejaký najatý vrah, ale vo výsledku som nemal pocit, že tam o niečo extra ide. Hlavný záporák ostal skrytý prakticky až do záverečných chvíľ. Takže celkovo to je solídny oldschool napdriemer za slabšie 4*. Lau Kar Leungovi s jeho famíliou už ale zreteľne začal unikať vlak. 7/10.

Ďalšia až príliš klasická Indická romantika so všetkými ich neduhmi. Tentokrát mi naviac vôbec nesadol ústredný pár. On je nudný ňouma a ona je otravná a má tak divnú veľkú hlavu, že ma to desilo. Okrem nich dvoch tu sú ostatní len do počtu, takže fakt nuda. Nastal čas si dať od Indiánov na chvíľu pauzu. 4/10.

Kriminálka založená na dialógovom duely vyšetrovateľ vs. podozrivý. Niekomu tie nekonečné kecy možno budú pripadať strhujúce, ale mne nie. Obidvaja sa síce tvária strašne vážne, ale mne bolo po pol hodine úplne jedno, kto z nich má pravdu. Snahu o temnú atmosféru naviac neustále zhadzujú všetci ostatní policajti, ktorí sa tu objavia. Sú to ešte väčší idioti ako tí kórejskí filmoví policajti a to je už čo povedať, lebo to je kategória sama o sebe. Jediné, čo ma zaujalo, bola pôsobivá kamera, ktorá spolu s upršaným počasím filmu dodala určitú atmosféru. Napriek pointe a tomu, že som Mahotru videl zase v novej polohe, ma to dosť sklamalo. 5/10.

Tak toto bola až príliš klasicky pojatá Indická romantika s jednoduchou zápletkou, ktorá bola strašne naťahovaná. Tentokrát ma otravovali aj hudobné výstupy. Humor jednoduchý a skôr trápny. Sidharth Malhotra nevýrazný. Jediné, čo sa vymyká priemeru je totálne strelená hlavná hrdinka, ktorá neustále gúľa očami a má rôzne tiky. Bola roztomilá, ale ani ona film nezachránila od nudy. 5/10.