Jordan

Ono sa to ponúka, priam natíska, preto to nebudem ignorovat, hoci za cenu toho, že budem prvoplánový: Hedgehog Day to ani zďaleka nie je a ani nebude. Ale, aby som nebol príliš kritický na mieste, kde sa to ani neočakáva ani nežiada – ono to asi ani Hedgehog Day byť nechce. Má to len tú smolu, že romantických komédií s opakujúcou sa jednodňovou časovou slučkou je tak málo, že sa to tomu porovnaniu skrátka nevyhne. Keby niekto chcel natočiť film o tom, ako sa partia pracovníkov ropnej plošiny vydá do vesmíru zničiť meteor rútiaci sa na zem, musí rátať s tým, že sa nevyhne porovnaniu s Armagedonom. A dokonca aj keby to neboli robotníci ropnej plošiny ale, dajme tomu, pracovníci v uránovej bani Jáchymov. Ale porovnania bokom – samotný film má šmrnc, humor, nápad, má podľa mňa dobre vystavané ústredné charaktery, medzi ktorými je chémia a ktoré sú mi sympatické, počas veľmi rozumnej minutáže ani chvíľu nenudí a to, že to nič zásadnejšie nepovie, nevadí, ak to vo mne vzhľadom na patričný žáner a zámer nechá príjemnú emóciu a pocit dobre odvedenej polo-nezávislej letnej filmárčiny. S fajn soundtrackom. Nenásilné a zábavné.

Don't Hug Me I'm Scared meets Monty Python meets Mighty Boosh meets Flight of the Conchords... with a little help from my friends... komediálny počin roka, Netflix si (po vlne generických hitmakerov) na záver sezóny vylepšuje u mňa skóre. Chlapcov z Austrálie začínam sledovať, majú kanál aj na youtube a už teraz sa teším na season 2.

neukotviteľne invenčné, originálne a geniálne... je až neuveriteľné, že každý ďalší diel tejto série je lepší, posúva hranice, eskaluje a viac a viac prekvapuje...

neviem, či ma od dôb 12 rozhnevaných mužov nejaká súdna dráma bavila viac... výborný cast, takmer dokonalý scenár.

jedno z vrcholných diel slovenskej (filmovej) novej vlny, podľa jednej z najlepších noviel slovenskej modernej (po druhej svetovej vojne) prózy... tá kamera je podmanivá, mizanscény nabité a navrstvené po okraj únosnosti a dialógy (napriek tomu, že dnešnému slovákovi môžu znieť trochu smiešne skrz svoju archaickosť a štylizovanosť) sú diamanty.

keď som sa v piatok na tento film nedostal a v pondelok urobil dobre, že som si šiel lístky kúpiť hodinu vopred, lebo veľká sála bola znova na prasknutie plná, hovoril som si - čo môže byť na artovom old-schoolovom komornom filme, o ktorom som ja sám až donedávna nepočul, také príťažlivé, že sa okolo toho rozvíri taký "hype"... a potom som si to pozrel a musel uznať, že ten film bude určite ľudí rozdeľovať na 2 skupiny - na ODPADlíkov a 5-HVIEZDičkárov, lebo je to presne ten druh filmu... a možno to je aj odpoveď na to, prečo tie plné sály... každopádne toto považujem za vrcholnú filmárčinu, ten film skrátka v sebe niečo má, niečo, čo mali staré dobré filmy a nie dnešný generický produkt (nielen hollywoodsky, ale v poslednej dobe už aj "festivalový európsky"), konečne niečo, čo človeka vtiahne a zaujme, niečo, čo má mágiu.

majstrovsky budovaná atmosféra, ktorá hustne od začiatku do konca a do poslednej minúty si film ustrážil jemne vybalancovanú hranicu medzi hororom a psychologickým thrillerom, neskĺzavajúcu ani k trápnosti, béčkovosti či brakovej žánrovosti - a hoci je to všetko viac-menej v závere vysvetlené, anderson sa vyhol hollywoodskej polopatickosti a ustriehol tú správnu mieru toho, čo ukázať a čo nedopovedať, čo nechať len mierne poodhalené a čo decentne zahalené. nenápadný, no o to silnejší zážitok a poctivá scenáristika (ktorá je v tomto prípade silnejšia, než réžia - možno preto, ak si prelistujeme celú režisérovu kinematografiu, vynikajú z nej filmy, kde si písal sám scenár a naopak - väčších kvalít nedosahujú tie, kde režíroval scenár niekoho iného).

vynikajúci autorský umelecký (a do značnej miery introspektívny) dokument o hre a jej význame pre život, psychológiu a identitu človeka a komunity. skvelé spracovanie, silný vizuál a scény pohybujúce sa na škále medzi vtipnými, bizarnými, dojemnými a "akčnými".

tento nenápadný, pomerne neznámy film je pre mňa také malí zjavenie. je viditeľne a citeľne iný, je zábavný, je správne uletený, je parodický aj sebaparodický je meta- a post- a pop- a hipster- a definuje všetky tieto "predpony", na to, aby sa ich definíciám vymkol... je to koncentrovaná amerika, číra zábava, intertextuálna lahôdka, tučné sústo pre cinefilov, milovníkov 90-tych rokov a soundtrackov... odvážny cross-žáner comming-of-age, slasher, sci-fi, komédia...

aj klobásy majú svoje práva