carly

Queer Buck, my beloved. Teraz len treba dúfať, že Tommyho sa čoskoro zbavíme a Buck a Eddie konečne pochopia, že sú rodina. Už roky. Maddie je tá najlepšia sestra. Ich vzťah je *chef's kiss*

Po tomto filme už nevleziem ani do bazénu, nie to ešte jazera, ci nebodaj mora. Základným konceptom to môže pripomínať How to train your dragon, ale oni nie sú ani prvý ani posledný, co ho využili, takže je to iba konštatovanie a vôbec nie výčitka. Čo im ale vyčítať ani trochu nemožno, je nádherná animácia. Je farebná a detailná a dychberúca. Postavy sú jedinečné a každá má svoj charakter a oceňujem aj množstvo ukázaných zranení - ci už čerstvých, alebo tých starších. Morské potvory majú tiež svoj charakter a už od prvého momentu, keď nám ich ukážu je jasne, že to bude jazda. Je tu hneď niekoľko tém. Found family, my beloved. Zaslepenosť pomstou. Nenásytnosť. You can be a hero and still be wrong. Témy sa im podarilo poprepájať a zobraziť pekne, aj keď na konci sa trochu potkli. Ale rozuzlenie sa mi páčilo. Aj to, že nakoniec každý ostal žiť v svojom rybníku a aj Jacob a Maisie našli rodinu.

Animacia, pribeh, postavy. Chytili za srdce, pobavili, pekne sa na to pozeralo. Ked som si pozrela krajinu povodu, dost to o filme vysvetlilo. Bolo to o snoch a rodicovstve. Bola to trochu detektivka, aj ked mozno predvidatelna. Ale rozuzlenia, ktore davaju zmysel su ovela vdacnejsie, nez nelogicke prekvapenia. Pre mna je to film, ktory si mozu uzit deti aj dospeli. A message, ze rodinu vytvara laska a nie spolocna DNA, je nieco, co treba hovorit hlasnejsie a castejsie.

Hannah naozaj vie, ako vyrozpravat pribeh. A toto je taky love letter jej manzelke. A drobne nahliadnutie do toho, ako funguje je mozog. Krasa.

Ex-manzelky a deticky su podarene. Postavicky z kempu zatial fajn. Zabavila som sa.

Nie je to zlé. Ale ani tak dobré, ako to mohlo byť. Ale beriem, introduction episode. Uvidíme, kam to bude smerovať. Koniec bol nečakaný.

Ked sa niekto pokusa sediet na viacerych stolickach naraz, obvykle to skonci ako kolac psicka a macicky. Tento film je ale ako sofa, aj sa na nom dobre sedi, aj sa nan dobre pozera. Aj ked je poskladane zo vselicoho mozneho. Film zacina prijemne, rodinne, s troskou prizemnejsieho humoru. A potom postupne pridava na akcii aj agresivite. Ale stale sa tam cas od casu na povrch prebije srdce (a nielen v nieciom otvorenom hrudnom kosi) a childlike wonder. David si Santu viditelne uziva a John Leguizamo je delicious. Mala Trudi je potom uz len tou maslickou na krasnom a krvavom balicku. Paci sa mi, ze vo svojom jadre je to stale rodinny pribeh. A aj nasilie a gore su davkovane tak akurat. Nie je to o tom pouzit co najviac umelej krvi a dat zarobit make-up artistom. Film sa netaji svojim vztahom k Die Hard a Home Alone, ale viac nez vykradanie ci kopirovanie, je to pocta. Vizual je tiez krasne vianocny. A pouzitie hudby level expert. Klasicke pouzitie sentimentlanej hudby k nasilnej scene zvladnute na vybornu.

S takým koncom, snáď bude aj tretia séria.

Bottle epizódy sú jedny z najlepších, keď sa vydaria. A táto sa vydarila. A záverečná scéna už bola len čerešničkou na torte.

Najlepšia muzikálová televízna epizóda od Once more with feeling. Toto malo lepšiu hudbu než La La Land. Yasper je king