KukulienkaHO

Prvá epizóda priniesla základné informácie o postavách a celkom ušla. Problém môže nastať v neskorších častiach, keď sa bude príbeh zamotávať, lebo epizódy majú veľmi krátku stopáž a to môže byť príčinou zlého odrozprávania. Pri "Dear Diary..." ale krátka stopáž nevadila. Uvidíme...

Najlepšia epizóda... ani náhodou. Za mňa veľké sklamanie. Najprv so mnou strašne pohli dva prekrížené fuckery od tvorcov, ktoré sa mi imaginárne zjavili z obrazovky pri časti z homecomingu. No a potom prišlo to toľko prezentované, či už z propagačných materiálov alebo zo samotných epizód, krvipreliatie. Bolo tu viacero možností, čo mohlo byť toho príčinou. Avšak vybraný bol ten najpredvídateľnejší scenár. Hold škoda, mohlo to byť skutočne silné. Takže ani tamtá udalosť s hlavou finále u mňa nevytiahla. Cliffhanger na konci zaujímavý a som skutočne zvedavý, kam by to celé smerovalo a aký žáner by mala druhá séria - hlavne vzhľadom na informácie o tajomnom mužovi. Nuž... tá sa bohužiaľ kvôli hnusobe nezrealizuje.

Jako nemám nič proti LGBT, vždy sa týchto ľudí zastávam, ááále...... to, že je Sydney lesba je fakt ujetý (aj keď v predošlých epizódach nejaké náznaky boli). Nechápem, čo sa to teraz deje. Prečo sú do všetkých filmov, seriálov atď. napchaté LGBT momenty a postavy? Toto teda rozhodne dobrý krok nebol. P.S.: Takto pokazia celkom dobre rozbehnutý seriál?!!

Zameranie sa na superschopnosti určite prinieslo nový a dosť dobrý nádych. Wyatt Oleff znovu zažiaril ako Stanley Barber, no výborná bola aj Sophia Lillis.

Vydarený koncert Maestra Johna Williamsa. Je obdivuhodné, že aj vzhľadom na svoj vek je stále čulí a skladateľsky aktívny. Slovami sa ani nedá opísať, akým obrovským prínosom do filmovej hudby je Pán Williams. Toľko rôznych ikonických a pamätných soundtrackov a motívov nemá na svojom konte nik z tejto brandže a myslím, že pretečie ešte množstvo času, kým sa mu dokáže (pokiaľ vôbec) niekto aspoň vyrovnať. V rámci koncertu bolo počuť známe - ikonické i menej známe skladby. Trošku ma sklamal hudobný program (pár ikonických skladieb chýbalo), ale dve posledné to zaplátali. P.S.: Prajem Maestrovi veľa zdravia a ešte množstvo úspechov, pokiaľ svoje remeslo nezavesí na klinec.

Nadväzuje to priamo na Toy Story 4, na film, ktorý zničil hlavnú ideu celej série. Navyše je tento kraťas celý o živote Pastierky, postavy, ktorá bola hlavnou aktérkou zničenia idey celej série Príbehu hračiek. Napriek tomu som to hneď nezatracoval. Každopádne tento kraťas nám dokopy nemá poriadne čo ponúknuť. Život odkopnutej hračky sme už videli v podobe Jessie. Vtipné - ok, ale emočné vôbec. Čisto len obraz silnej nebojácnej ženskej postavičky, ktorú nikdy nič nerozhodí...👎

Kto pozná čierne komédie produkované štúdiom Blumhouse má približne predstavu, čo zač bude film "The Hunt". Žánrovo sa to dá porovnať so snímkami ako "Happy Death Day", "Ready or Not", atď. Takže kto má rád takéto žánrovky, určite nebude sklamaný. Dokonca vo veľa ohľadoch "The Hunt" prevyšuje zmienené dva filmy. Pre niekoho môže byť sklamaním, že "Lov" neobsahuje absolútne žiadnu plnohodnotnú hororovú scénu alebo sekvenciu. Občas sú nejaké náznaky, ale to je slabota a častokrát z tých náznakov ani nič nevzíde. Čo sa týka príbehu: je jednoduchý, avšak trefný a funguje na výbornú. A čo sa týka postáv.... tak pri nich sa ukáže, že buď sú lovení kladní a loviaci záporní alebo naopak. Každopádne hlavná postava je na stopro kladná, navyše aj výborne zahraná.

Je tu v podstate všetko. Odrozprávanie Mekyho kariéry sa pekne prelína s jeho osobným príbehom. Samozrejme všetko pekne v časovej postupnosti od prvého stretnutia jeho rodičov až po Žbirkovu súčasnosť. Veľmi ma potešilo výrazné zapojenie Laca Lučeniča, ktorý nám priebeh jeho a Mekyho dlhej spoločnej cesty vyrozprával zo svojho pohľadu. Trochu mrzí priama neúčasť Mariky Gombitovej. Normálne sa ale cítim o niečo obohatený.

Istým spôsobom sa jedná o vyvrcholenie Mekyho bohatej kariéry. Na koncerte odzneli všetky zásadné songy, ktoré nahral v rámci svojho samostatného pôsobenia. Miro Žbirka neustále dokazoval, že na to stále má a koncert na oslávenie jeho 40-ročného sólového účinkovania je iba krásnym príkladom. Dobrá nálada a energia nesálala len z jeho pesničiek, ale aj z neho samého, ako to samozrejme uňho býva stále. Akurát ma mrzí, že som si Mekyho nestihol vypočuť naživo.

Dej úplne klasicky o ľuďoch, ktorí sa dostali z nášho do iného sveta. Aby prežili, musia sa preštrikovať sadou rôznych prekážok, ktoré nebudú ľahké. Hlavná hrdinka sa stretáva so "samotárskym" bojovníkom, s ktorým sa potrebujú popasovať, aby sa následne spriatelili. Jednoduché, opozerané, ale funkčné. Monštrá sú vizuálne parádne, veľmi sa mi páči ich rohatý vzhľad. Boje hrdinov s nimi sú v podstate bezchybné. Je tam cítiť pot, je tam cítiť krv, je tam cítiť bolesť, napätie a silu. Postavy musia bojovať s rozumom. Skrátka takéto prízemné spracovanie velice prospelo. Sekvencie s pavúkmi majú navyše taký ten hororovo-thrillerový povlak. Výborne sa tu balansuje a časuje s brutalitkami a humorom (ktorý je podarený). No a práve o tú humornú zložku sa stará skvelo vytvorený vzťah medzi protagonistami. Za jazykovú bariéru dávam obrovský palec hore. Skvele fungujúci film však začne kolísať pri strete s ďalšími lovcami. Divák začne podvedome cítiť, že sa to otáča nesprávnym, herným smerom (áno, znovu sa prejavil ten najväčší problém herných adaptácií). No a veľké finále to len potvrdí. Zrazu tu absentuje napätie, strach, bolesť. Všetko, čo fungovalo je šmahom zhodené zo stola. Hrdinovia sa správajú debilne, rovnako aj potvora. Mečmi sa to metá hlava-nehlava a logika sa úplne vytratila. Reálne to pôsobí, ako keby som pozeral nejaký klip z hry. A samotný koniec (v ktorom sa navnaďuje na možné pokračovanie) tomu len pribil klinček do rakvy. Veľká škoda, že to nakoniec takto dopadlo. P.S.: Monster Hunter mal v tomto veľmi podobný priebeh ako Doom, akurát, že tam bolo to výsledné sklamanie kapánek väčšie.