pivo

Občas síce zdĺhavé, ale celkovo fajn film, dobrí herci, dobrá kamera, takže som spokojný. 70%

Ako prvý som si dal originál, ale chystám sa aj na remake, takže som zvedavý, ako to zvládli. Britský office je fajn, rozhodne to nie komediálny seriál, pri ktorom by sa trhala bránica, skôr taká zmeska absurdít. Postava Davida Brenta je ale strašne odporná. Neskutočne sebecký, samoľúby človek, ktorý sa nedokáže brať s nadhľadom. Možno keby neustále nevysvetľoval svoje vtipy a dokázal si robiť srandu aj sám zo seba, tak by ho ľudia mali radi. Hoci na konci druhej série sa zdá, že by sa mohol zmeniť, vo vianočných špeciáloch je stále rovnaký, možno až na konci, keď nájde tú pravú. Mňa najviac oslovila postava Martina Freemana, jednak preto lebo je to sympaťák a aj preto, lebo práve s ním by som sa asi najviac kamošil. A jeho vzťahu s Dawn som vždy držal palce, jednoducho sa k sebe naprosto hodili a obaja to vedeli, čo vyvrcholilo jednak vo finále druhej série a hlavne v dojemnom konci špeciálov. Takže hoci sa u mňa seriál nezaradí po boku IT crowd alebo Otca Teda, bolo s ním celkom fajn. A ozaj, Keith rulez. :-)

Cassandra´s dream je prvý film ktorý som videl od Woodyho Allena a ak mám pravdu povedať, bol som mierne sklamaný. Viem že je to úplne iný štýl, ako točí normálne, ale aj tak. Najväčší problém vidím už v samotnom scenári. Hercom často dáva do úst nezmyselné repliky, postavy kecajú buď o ničom, alebo sa snažia povedať nejakú dôležitú životnú múdrosť. Ďalej je tu strih, scény na seba síce časovo nadväzujú, ale inak človek často len pozerá na jednu, zrazu strih a sme už úplne niekde inde. Čo sa mi ale páčilo, že nikdy neukáže Terryho ako vyhrá. Vidíme ho prehrávať a požičiavať si peniaze a v ďalšom zábere už natešene rozpráva o tom, ako zrazu začal mať šťastie a vyhral kopec peňazí. Hudba nebola síce zlá a hlavne v tých napínavých scénach pomáhala budovať atmosféru, ale inak často prebila samotné dianie na plátne a nie ho iba dotvárala. A okrem toho Philip Glass zas neprišiel s ničím novým, ale len recykluje sám seba. Čo musím pochváliť sú herci, však kvôli nim som to hlavne pozeral. Colin Farrell tradične dokonalý a Ewan McGregor rovnako. Naprosto sa k sebe hodili, ťažko si predstaviť lepších bratov. Len je škoda, že sa spolu objavili práve v takomto, podľa mňa vcelku priemernom filme.

Vynikajúci dokument, ktorý napriek 3,5 hodinám je oveľa záživnejší, ako obyčajné polhodinové dokumenty na DVDčkách. Človek nemá šancu sa nudiť, lebo je tam toľko toho zaujímavého, či už o zvuku, o kostýmoch, o kamerách..., nič nepôsobí povrchne. A to všetko je ešte odľahčované rôznymi vtipmi, hlavne Jack Black je uvoľnený ako vždy, alebo útok Gandalfa. A pri poslednom dni nakrúcania, si budete rovnako ako štáb priať, aby sa natáčalo ďalej a ďalej, aby sa to nikdy neskončilo a aby ste mali stále čo pozerať. Na konci mi bolo fakt smutno, že je už po tom, ale nič sa nedá robiť. Osobne mi je ľúto, keď vidím všetku tú robotu a zanietenie, že nakoniec film dopadol, podľa mňa, iba ako priemer.

V skutočnosti by som mal dať skôr štyri hviezdičky, ale nejak proste nemôžem a musím dať plný počet. Najprv som sa bál do toho ísť, lebo som si nebol istý, či ma dokáže natoľko zaujať, aby ma bavil celých 26 dielov. Ale hneď na začiatku sa mu to podarilo. Nestáva sa veľmi často, že by som si obľúbil všetky postavy, ale tentokrát áno. Každá mala niečo do seba, každá bola iná, osobitá. Páčilo sa mi, ako sa ich charaktery trochu osvetľovali a aj vyvíjali. Okrem toho má vynikajúcu hudbu, ktorá sa skvelo hodí k príbehu (hlavne tie nádherné klavírne skladby nemajú chybu) a určite by som rád mal soundtrack (len škoda, že ho neviem nikde nájsť). Kresba je takisto dokonalá, možno je občas tej ružovej príliš, ale to mi ani moc nevadilo. Páčilo sa mi aj také to žmurkanie na diváka, keďže postavy si uvedomujú, že sa nachádzajú v anime, páčili sa mi aj občasné zmeny štýlov kresby. Ale nič z tohto nie je dôvodom, prečo dávam plný počet. Dávam ho preto, lebo na tých dvadsať minút ma vždy dokázal rozosmiať a pritom aj pohladiť po duši, vždy som sa pri ňom uvoľnil a svet bol hneď zrazu krajší. Vždy po dopozeraní som mal taký dobrý pocit vnútri, že som bol šťastný. Takže hlavne za to hodnotím takto. A aj za ten geniálny záver, pri ktorom som mal od dojatia už takmer slzy na krajíčku, čo sa za posledných pár mesiacov nepodarilo ani jednému filmu.

Posledná polhodina patrí medzi najemotívnejšie filmové zážitky môjho života.

Z trojice Nabúchaná, Superbad a Kopačky, sú Kopačky podľa mňa jednoznačne najslabšie. Našťastie to stále to nie je také hrozné, ale už som sa nesmial tak spontánne a často ako pri predchádzajúcich dvoch. Nápad to nie je zlý, ale tých vtipov tam mohlo byť viac, mám pocit akoby sa viac hralo na romantickú nôtu. Herci sú sympatický, Mila Kunis fest sexi, ale mrzí nevyužitie mojich obľúbených Jonaha Hilla a Paula Rudda. Hill je tam úplne na nič a Rudd má jednu fakt dobrú hlášku, pri ktorej som sa zasmial asi najviac (keď napodobuje anglický prízvuk). Celkovo vzaté, nie zlé, ale čakal som predsalen viac. A nechápem, ako môže mať tu na csfd z tej trojice najvyššie hodnotenie, ale čo už. 70%. Normálne by som dal asi tri, ale pre Appatowa mám slabosť, takže dnes ešte za 4*. Nabudúce ale už taký zhovievavý nebudem.

Vcelku kvalitný film s nádhernou Cate Blanchet, ktorý je však občas mierne naťahovaný.

Nebolo to zlé, herci boli super, ale nejak ma to nedokázalo vtiahnuť do deja. Najlepšia bola jednoznačne hudba.

Podľa recenzií a propagačných materiálov som čakal, že to bude jedna veľká mlátička. To síce nie je, ale tie súboje sú aj tak veľmi dobré. Vidno, že je to robené na drátoch, ale komu to vadí keď je to zároveň aj zábavné. Najlepšia je jednoznačne scéna slepých citáristov.