matolas

Niekedy sa fakt oplatí celý film zhrnúť len slovami: "Krásny film."

Midnight s Donnou a s vtipnými vizuálmi. Tiež ukážka, že v jednoduchosti je krása.

Dal som si rewatch po desiatich rokoch. Stále si neviem predstaviť lepšiu dramatizáciu začiatkov legendy. Na ďalších 60 rokov!

Wau, okamžite po dopozeraní som chcel vidieť znovu! Filmu sa podarilo podať excentrický príbeh bez toho, aby postavy pôsobili príliš groteskne ako z Wesa Andersona. Ruth Gordonovej som dokázal za pár sekúnd odpustiť rolu satanistickej susedy z Rosemary má dieťatko. Jasné, ťažko natočiť takýto film, aby sa tam nedostalo pár instagramových múdrostí, ale sú podané nenútené a v príbehu dávajú zmysel. Fantastické.

Zlaté sedemdesiatky s odvahou tvorcov ísť s kožou na trh a proti prúdu. Dobrá satira, s jemnými nuansami (Až na priezvisko Rand.) a štýlu sa herecky prispôsobil aj Sellers, ktorého som asi prvý raz videl v takejto civilnej úlohe. Všetci proste radi počúvajú hlavne samých seba, tak im to Chance plní. Vidieť toto rok po napr. Don't Look Up či aj Barbie, ktoré považujú divákov za totálnych blbcov, ktorí nedokážu pochopiť nič bez toho, aby im to neotrieskali o hlavu, je balzam na dušu.

Videl som filmy z minulého roku, ktoré zostarli horšie ako tento kúsok z päťdesiatych rokov. Jasné, obžaloba vojny je klišé tematika, ale tu sa to deje prostredníctvom na prvé počutie bežných a banálnych dialógov veliteľov, pri ktorých sa nestačíte čudovať rovnako ako plukovník Dax. Nebál by som sa povedať, že Dr. Divnoláska je vlastne remake tohto filmu, remake tématický.

V podstate tradičná gangsterka o vzostupe a páde organizovanej skupiny, ako ju od Scorseseho už dobre poznáme. Akurát s Indiánmi a bez snahy glorifikovať násilie. Z môjho pohľadu však vyniká tým, že narozdiel od napr. Vlka z Wall Street, Casina či Mafiánov sa nesnaží režisér záporné postavy nejakým spôsobom ospevovať, práve naopak, tentoraz je film jasne černobiely a je tomu podriadené všetko. Stopáž je bezproblémová, vtiahlo a nepustilo ma to omnoho viac ako chladný Oppenheimer, ktorý aj pôsobil komornejšie. Tematicky ide v podstate o Parazita s koloniálnymi presahmi. Potešil odkaz na Nedotknuteľných a aj Scorsesovo cameo, v ktorom v podstate povedal, že filmom robí to isté, čo robili hlavní protagonisti Osagom. (Po prečítaní viacerých recenzií od divákov po celom svete sa pridávam k hnutiu za zákaz simultánneho vysielania Vrahov kvetového mesiaca s koncertom Taylor Swift.)

Chce to čas, ktorý možno dnešný divák už nemá chuť obetovať sitkomu, ale po dvoch sériach sa vám postavy dostanú pod kožu a na konci už ich budete citovať. Veľmi oceňujem aj dramatickejšie pasáže. Mnohokrát fungujú lepšie ako v reálnych drámach. Lovely jubbly!

Úplne iné ako štyri šou na Netflixe, no opäť originálna hra s formou a očakávaniami a hneď odzačiatku. Potešil a ulahodil ma aj nečakaný cynizmus ku koncu a nadávanie divákom. Prvýkrát som navyše videl Acastera hovoriť naozaj otvorene o sebe, k čomu ho očividne doviedol brexit a spoločenská atmosféra. Keby mal Stefan Zweig poriadny zmysel pre humor a narodil by sa v Ketteringu, takto nejako by vyzeral Svet včerajška.

Pobavila ma nenápadná propagácia zdravého jedla: "Dej si jablko, je zdravý." "Já nechci sejra, chci pečivo!".