MIMIC

MIMIC

William Beckford

okres Košice

78 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 6 9 11
    • 31.10.2018  11:12

    Česká a snáď i slovenská kráľovná. Klasický dokument so skutočne relevantnými informáciami. Klasický v tom najlepšom zmysle slova (striedačky na Zoru, filmového znalca a ukážky z filmov). Kameňom úrazu je zvuk. Jednotlivé segmenty nie sú akusticky zosúladené, takže ak do rozprávania vpadne ukážka z filmu, vyskočíte zo sedadiel, lebo decibely narastú asi tak o 35 bodov stupnice, čo je neskutočne rušivé. Okrem toho ani v tak dlhom dokumente som sa stále nedozvedel, vďaka čomu Zora bezproblémovo pendlovala medzi komunistickou Prahou a Talianskom a či jej priezvisko je skutočné alebo pragmaticky vybrané (veľmi efektne sa vyníma na obrazovke). Každopádne som rád, že Zora stále vyzerá výborne a že vodopád informácií, po ktorých túži srdiečko fanúšika je veľmi výdatný a pozornosť pohlcujúci (ani som si nevšimol, že to malo sto minút).

    • 24.8.2018  00:07
    Slender Man (2018)
    *

    Plagát je stonásobne strašidelnejší než film, ktorému robí reklamu, čo je také tristné ako Škót oblečený do nohavíc. Jedno z najcharizmatickejších monštier za posledné desaťročia a taký hlúpy scenár? Film divákovi ukazuje, ako internet praská vo švíkoch, keď meno titulného pána zadáte do vyhľadávača, čo navodí správnu atmosféru. Na to, že stretnutie so Slender Manom nikto neprežije (prípadne zošaleje), je tu o ňom predsa len prekvapujúco veľa informácií (chýba len rodné číslo a číslo účtu v tvare IBAN), dokonca sa vie i to, že ide o bioelektrickú (!) bytosť. To by zrejme vysvetľovalo psychedelickú vizuálnu ekvilibristiku (ale skôr nie). Tam, kde chýba racionálny scenár, prichádza iracionálne besnenie vydávané za zámer. Aj to by sa dalo prežiť, ale inšpirácia Spidermanom (doktor Octopus) je vrcholom čírej nadprirodzenej demencie. Ak by som to mal naozaj jadrne zhrnúť, tak chudák Javier Botet, to si fakt nezaslúžil. Nuž a Alberto Giacometti sa obracia v hrobe (je nanajvýš zaujímavé, avšak nie prekvapujúce, že najlepšie horory vychádzajú z umenia - Votrelec z Gigera a Boscha, Vreskot z Muncha, Slender Man z Giacomettiho). Jedna hviezda za plagát a ruchy (vrátane zvonov a praskania dreva).

    • 16.8.2018  22:00

    Seriál, ktorý pozerať je jedna radosť, aj napriek tomu, že jednotlivé zápletky sú nášmu divákovi vopred známe. Dve veci mi tu ale neskutočne vadia, takže nemôžem prižmúriť oči. Po prvé: Úplne všetky ženy vyzerajú ako zo 60-tych rokov (niektoré majú dokonca natupírované vlasy!), pritom sa v seriáli skloňuje kríza ostošesť, z čoho zákonite súdim, že tvorcovia chceli evokovať obdobie po roku 1929. V seriáli odohrávajúcom sa teda v 30-tych rokoch sa na veľké prekvapenie diváka producírujú dámy a slečny, z ktorých žiadna jakživ nevidela prvorepublikové filmy. Koľko atmosféry by do toho celého vniesli naondulované vlnky! Áno, nosili ich aj dobové prostitútky. Buď bol seriál výrazne podfinancovaný, buď mal zlých kostymérov a kaderníkov alebo to každému bolo úplne jedno (najskôr to posledné). Po druhé: Nápad zapojiť krčmové pesničky bol obludný, najmä preto, že sa neuveriteľne vtieravým spôsobom vnucujú, sú odspievané od A po Z ako nejaký kultúrny program zájazdového divadelného predstavenia (chýbajú ešte 5-minútové klaňačky). Toto nie je ani kabaret, ani opereta, toto je krimi, kde všetky dlhočizné "spievanky" zabíjajú vzácny čas a svedčia jedine o nedostatku zdravého úsudku tvorcov. Dokonca i voľba hudobného štýlu sa minula účinkom. Ak by boli úryvky z piesní použité menej nápadne, mohlo to atmosféru skutočne obohatiť, ale - máme Pepíka Zímu, tak to využime, nech to stojí čo to stojí. No, to je na mord, že, pane rado.

    • 17.7.2018  19:21
    Chartreuse de Parme, La (TV film) (2012)
    ***

    Keďže bezmedzne milujem neskorý empír a raný biedermeier (ľudia mali vtedy najlepší vkus za posledných dvetisíc rokov), ale Stendhalov román som nečítal, po tejto adaptácii som siahol so záujmom. Prekvapilo ma, že Stendhal nerešpektoval historické reálie (v Parme po Napoleonovej porážke vládla jeho žena Mária Lujza, nie?), takže som mal problém s akceptáciou ďalších prezentovaných faktov. Od zápletky som očakával trochu viac než len to, kto koho akým spôsobom ohrozuje, ohrozí alebo môže ohroziť, verím, že Stendhal to poňal zaujímavejšie, tak ako sa na klasika patrí. Čistý priemer, neviem, čo by som na tomto bežnom drahom TV filme zvlášť vyzdvihol alebo naopak zvlášť pohanil, je to také nejaké nijaké. Pri tomto type zážitku neprekvapí, ak si divák viac všimne marginálne fenomény, napr. to, že argentínsky herec Díaz má presne takú istú líniu perí ako iný mediálne známy Argentínčan Iván de Pineda, prípadne to, že titulný kartuziánsky kláštor v Parme sa spomenie jedine v absolútnom závere filmu, čo je analogické funesovke Oscar (1967) pomenovanej podľa najmenej dôležitej postavy. Nabudúce si rozmyslím, či si film zopakovať alebo radšej siahnuť po nejakom katalógu starožitností. PS: Poznámky kolegov o telenovele sú celkom nemiestne, telenovely sú totiž najohavnejším odvarom ušľachtilej literatúry obdobia romantizmu.

    • 14.7.2018  18:24
    Mlčení (1963)
    ****

    Už som si myslel, že to pre mňa bude nejaké sklamanie, ale ak máte za sebou viac než desať Bergmanov, viete, že s jeho filmami je to ako s futbalovou jedenástkou, ktorá sa dá chytiť iba náhodou, ale kop už nie je náhodný, je buď dobrý alebo zlý. Nejestvuje dobrý a zlý Bergam, iba Bergman dobre a zle pochopený. Ak divák nie je schopný vnímať taký film alegoricky, rozhodne ho nemôže doceniť. Mlčanie je pre mňa podobenstvom s personifikáciou Svedomia ("Idem preč." "Choď, ak ti to svedomie dovolí."). Bergman sa ako Škandinávec bohato inšpiruje nórskou drámou (Ibsen, Bjornson) a nórskym maliarstvom (Munch, Christian Krohg a i.), ktoré sú väčšinou naturalistické. Tieto podnety však spracúva tak, že naturalizmus zostáva na povrchu a zmetie každého, komu sa nechce rozmýšľať. Bergman je stelesnenie moderného filmu, čo možno dobre ilustrovať napr. na zobrazení Krista v umení - Kristus v starom umení je Kristom, v modernom a súčasnom umení zďaleka nemusí ísť o náboženský obraz Krista.

    • 7.7.2018  20:20

    Vynikajúca filmárčina, skvelý námet i záver. Bohužiaľ je to film, ktorý vďaka tomu, že ho kvôli jeho sláve "videl každý", prispel k tomu, že vrcholný stredovek sa stále bežne chápe ako "doba temna". Vôbec tomu tak nebolo, v kláštoroch sa ostošesť prepisovali najrôznejšie rukopisy. A upaľovanie bosoriek? To je špecialita "humanistickej" renesancie, najväčšia hystéria okolo diabla, bosoriek a temných síl vrcholila v čase od polovice 16. do polovice 17. storočia (a ľudia zo severnej Moravy dobre vedia, že to "najlepšie" malo ešte len prísť). Vo filme je tiež viacero viet, ktoré by stredoveký človek jakživ nepovedal, pritom je zjavné, že Bergmanovi išlo o výrazne realistický pohľad na dobu (i keď samozrejme používa svoje metafory a alegórie). Napr. rozhovor o "strašení ľudí" freskou s motívom tanca smrti je nezmyselný, vtedajší človek z takých vecí strach nemal (bežne videl práchnivé mŕtvoly na cestách, napokon to ukazuje aj Siedma pečať), bral to ako racionálnu výzvu k usporiadaniu svojich pozemských záležitostí. Ľudská mentalita sa síce nemení, výrazne sa však v priebehu stáročí mení pohľad na svet (čo sú dve rozdielne veci). Napriek všestranným kvalitám ma Bergmanov kodifikovaný magnum opus vcelku neoslovil tak, ako iné jeho filmy, takže s hodnotením idem mierne dole, aby vynikli jeho skutočné superdiela.

    • 10.6.2018  18:12
    Valentino (1977)
    ***

    V scenári je hromada postrádateľných vecí, na druhej strane mu chýba hromada vecí, ktoré by v ňom rozhodne byť mali. Z Valentinovho životopisu vyletelo všetko, čo nebolo v súlade s väčšinovým chcením (a nebolo toho málo). O čo diváčky prišli sa dočítajú v knihe The Screen God Who Loved Men. Na druhej strane ide o nadštandardný produkt zlatých sedemdesiatych rokov s ich podivuhodne inštinktívnym citom pre filmové kvality. Pre Rudyho fanúšika to však nie je práve film, ktorý by ho potešil po castingovej stránke - niekto zvlášť inteligentný usúdil, že herca, ktorý aj dobre tancoval tango musí zákonite stvárniť baleťák. Zákonite nie.

    • 21.5.2018  00:17

    „Prosímtě, nemohl bys říct Klotildě, aby taky vypila nějaký kokteil a vyskočila oknem? Ne? To je škoda. Jdeš taky loupit? A určitě už dnes nepřídeš? Zaplať pánbůh, teď konečně mohu jít spát“ (bežná konverzácia bez mihnutia oka). Keď som film videl v detstve, zapamätal som si romantickú scénku s "vlahým letným večerom", psychopatologicky sa lesknúce oči perfídnej pani továrnikovej a "haló" ozývajúce sa zo všetkým strán. Dnes ma fascinuje skôr to, ako tvorcovia uplatnili excentrickosť (pre crazy komédiu nevyhnutnú) aj tam, kde si to divák hneď nevšimne. Rozkošná storočná babička (vo filme zvaná teta Pa) vyzerá ako z roku 1839 a je tak dokonale zladená s okolitým biedermeierovským nábytkom. Oslavuje síce mladícku šesťdesiatku, ale vyzerá na môj dušu najmenej na sto. Tieto báječné detaily a Raoul Schránil prispievajú k tomu, prečo ten film tak bezmedzne milujeme.

    • 30.4.2018  21:44
    Susedia (TV seriál) (2006)
    ***

    Keď Raoulovi Schránilovi vyčítali, aké debilné sú niektoré filmy, v ktorých hral, hájil ich s tým, že mali divákov príjemne odreagovať. Obrním sa teda argumentáciou rešpektovanej legendy a o "Susedoch" poviem to isté. Najprepracovanejšími postavami sú hedonisticko-sangvinicko-cholerický František a sarkastická Zuzana. Mimochodom, Zuzana Tlučková má perfektnú artikuláciu, je to jediná slovenská herečka, ktorej rozumieť každé slovo (jej americkým náprotivkom je v tomto ohľade Sigourney Weaver). PS: Niektorým prispievateľom musím vysvetliť - "Susedia" nie sú slovenský humor (tak ako New York nie je Amerika), to je humor scenáristu Andyho Krausa.

    • 24.4.2018  12:59

    Ten film viac doceníte, len čo si uvedomíte, že ide o "Husbands and Wives" od Woodyho Allena avant la lettre. Woody by to síce urobil trochu ináč (najmä by to okorenil pikantnejším "orálnym" humorom), ale groteskný partnerský guláš je vlastne presne to, čomu sa venuje stále dookola. Brejchovú s Brodským by pokojne mohli hrať Mia a Woody, Rázlovú a Bláhu zase Streisandová a Pollack. Janžurovú by nemohol hrať nikto, za oceánom takýto potenciál nemajú. Schullhof nerobí žiadnu normalizačnú komédiu, jednoducho uvažuje nad tým, akí sme všetci neznesiteľní a neznášanliví, no napriek tomu túžime s niekým existovať.

    • 21.4.2018  16:22

    Kedysi som tomu filmu dal v náhlom pominutí zmyslov (nie v spontánnom nadšení) 4 hviezdy, teraz znižujem. Už ma nebaví pozerať na to, koľko sci-fi hororov používa kreatúry, ktoré sa aspoň niečím "musia" podobať na votrelca (tuná sú zvlášť markantné výstupky na chrbtovej strane). Nemusia. Námet je pochopiteľne geniálny, menej veselé je to s jeho prevedením do scenáristickej podoby. Výroba filmu spadá do neslávnej známej éry (trvajúcej dodnes), kde hlavným heslom je urobiť všetko preto, aby určité sekvencie neboli uspokojivo videné človekom, ale jeho verziou z ďalšieho tisícročia odkojenou už na pikosekundových reklamách, inými slovami - keďže nie je žiadúce, aby divák videl inkriminované veci normálne, treba zneprehľadniť dianie v aktuálnej scéne ak už nie tmou, tak určite aspoň kamerou alebo strihom, v ideálnom prípade rýchloposuvom v reálnom čase alebo digitálnym efektom, ktorý má potenciál to všetko zaklincovať. I za cenu toho, že z hororu ostane geometrická abstrakcia alebo abstraktný expresionizmus. Super nápad.

    • 24.3.2018  18:05

    Na rozdiel od špecifického katarzného účinku, ktorý psychicky zdravý divák dosahuje po zhliadnutí žánrovo funkčného hororou sa pri diele Buio Omega dostaví špecifický pocit znechutenia, ktorý môže navodiť jedine režisér, ktorý sa nevie rozhodnúť, či má svoju kariéru zasvätiť hororu alebo pornu. Otrasné emocionálne vákuum tu nie je odrazom žiadnej vedomej estetickej koncepcie, je to nemohúcnosť tvorivej osobnosti, ktorej sa pery múzy (alebo čoho) dotkli prvýkrát a naposledy o rok neskôr v úžasnom Antropofágovi. Nekrofília, ktorou sa režisér snaží desiť je tu podaná s do neba volajúcou nezáživnosťou. Istú porciu desu vnáša do diela druh mučenia, ktorý vyvinula stredoveká justícia a ktorý poznáme z procesu s Čachtickou paňou, čo je na celovečerný film nepostačujúce. Jedinou životaschopnou spomienkou sa tak stáva zámocká služobná, ktorá by v prípade rozpustených vlasov vyzerala ako pokrvná príbuzná Mony Lisy. To ale nie je horor (ako sa to vezme).

    • 11.3.2018  17:35

    Stella Zázvorková sa utopila na Barrandove, kde ale behal Rudolf Jelínek? Na kulisy to rozhodne nevyzerá, zdá sa, že ho skutočne pustili do voľnej prírody (Modravské pláně?). Ak k slušnej filmárčine a inteligentnému scenáru prirátam vlastný nezabudnuteľný zážitok na hornej Orave, tak potom je maximálny počet hviezd namieste.

    • 5.12.2017  08:29

    Milujem formalistické filmy a v Marienbade celú tú formalistickú afektovanú eleganciu, ktorá nás vytrháva z reality a prenáša do Morfeovej ríše. Zároveň znepokojuje, lebo dionýzovský princíp baroka je založený na neustálom nepredvídateľnom pohybe. Ten sa tu svári s racionalitou francúzskej geometrickej záhrady, takže mystérium lásky sa často odvíja rýdzo vizuálnymi prostriedkami. V Schonbrunne sa mi v jednej extrémne prezdobenej rokokovej komnate zatočila hlava - skúsenosť ma teda núti potvrdiť správnosť Resnaisovej voľby, pokiaľ ide o spôsob navodenia trýznivých stavov ľudského vedomia i podvedomia. Skvelá je i voľba organovej hudby, ktorá celé prostredie mení na sakrálny priestor, v ktorom sa ponevierajú mnísi a mníšky participujúci na nejakej zádušnej omši. Marienbad je v podstate čistý biedermeier - umenie o buržoázii pre buržoáziu, páčivý vizuál a sladké banálne rečičky (a Sacha Pitoeff, samozrejme). Potom som si spomenul na krásnu, uvravenú básnickú skladbu Básnik a žena od Jána Smreka a odrazu mi všetko dalo zmysel. PS: Česko-slovenská stopa sa tu nájde - spomeňte si na "kamenné" postavy z Krakatitu. Na druhej strane bál mŕtvol v barokovom zámku v Herzovom "Deviatom srdci" na Marienbad priamo odkazuje.

    • 12.11.2017  00:05

    Bavil som sa tak fantasticky, až tomu nemôžem uveriť. Kopa ďalších kolegov evidentne nie, zrejme má fixnú ideu, že so stúpajúcim počtom sequelov zákonite klesá kvalita. Zákonite nie. Neviem, čo by som k celému tomu majestátnemu panoptiku dodal, napadajú ma len hviezdičky. Nie je to Michelangelo Antonioni, ale také čosi sa každý deň nevidí.

    • 22.10.2017  00:51

    Čo z mierne nadpriemerného filmu urobí jeden jediný castingový ťah a ťahy štetcom Ivana Albrighta. PS: Maska mŕtveho Doriana Graya na konci filmu o 36 rokov (slovami: tridsaťšesť) predbehla zombie masky z filmu Burial Ground. Je toto irelevantný komentár?

    • 1.10.2017  00:23
    Zeder (1983)
    *****

    Jeden z mála zombie filmov, ktoré mi naháňajú zimomriavky, asi preto, že sa zaobíde bez akéhokoľvek "grafického" fyzického násilia. Inými slovami, Zeder má veľmi chytrý scenár. Tak intenzívny "nemŕtvy" hororový zážitok a 70 percent? Nehovorím, že sa tu trasiete hrôzou nonstop, chcem povedať, že sa tu dá prísť k jednému z najväčších hororových zážitkov, záleží od typu subjektívneho vnímania. To, prečo sú katolícki Taliani posadnutí mŕtvolami je mi jasné, menej už to, prečo boli práve starší talianski hororoví režiséri posadnutí architektúrou a vizuánym umením - secesná vila a art brut u Argenta, Vermeerov obraz u Fulciho, freska u Avatiho. Tentoraz je tu opustená megalomanská betónová modernistická budova, ktorá efektívne nabúrava vžité predstavy o tom, aký setting by mal mať horor. Filmu dodáva neodolateľný morbídny šarm aj hudba (Riz Ortolani), ktorá je taká zvláštna a podmanivá, ako to často býva u Argenta. Piata hviezdička je za Gabriela Laviu, nielen za herecký výkon, ale i za púhu existenciu na obrazovke. PS: Debilný britský (americký) plagát nemá s filmom nič spoločné, neviem, prečo bossovia z CSFD neuprednostnili originál. PS 2: Ak si chcete film užiť, samozrejme na trailer ani nepomyslite, tí úžasní Taliani nikdy nepochopia, čo je to spoiler.

    • 17.9.2017  23:22
    Pod zemí (2014)
    ****

    Čím ďalej, tým je to lepšie, akurát začiatok nie je bohužiaľ nič extra, takže je treba si počkať. Na mňa náhodou táto bizarná iracionálna zlátanina celkom zapôsobila a miestami mimoriadne príjemne prekvapila strašidelnými alebo surrealistickými prvkami. Napokon, Fulci a Argento boli v tomto podobní. Paradoxne je to presne to, čo zachráni súčasný horor, kde sa všetci snažia, aby to malo "hlavu a pätu". Zatiaľ nemá.

    • 19.5.2017  23:03
    Vetřelec: Covenant (2017)
    odpad!

    Obsahuje spoiler (vzhľadom k hodnote filmu však pokojne čítajte ďalej). Planéta Zem je v tzv. obývateľnej zóne, vôbec teda nechápem, prečo by za vznikom človeka mali stáť mimozemšťania. To sa človek skutočne tak prenikavo líši od všetkého pozemského, že treba uvažovať o mimozemskej teórii jeho pôvodu? Je evolučná sila Zeme so stámiliónmi živočíšnych druhov taká nepatrná, že v prípade človeka potrebovala pomoc zvonku? A ak je tu niekto spokojný s vysvetlením, že najobludnejšie možné monštrum je umelo vytvorená biologická zbraň a nie prirodzený evolučný produkt nekonečného, tajomného a desivého vesmíru, nech zdvihne ruku. Žiadnu nevidím. Ani sa nedivím. Z načrtnutej perspektívy sú potom akokoľvek kvalitné výkony akejkoľvek filmovej profesie v rámci tohto filmu dokonale irelevantné. Prečo by som mal hoci len trochu pozitívne ohodnotiť čosi, s čím principiálne nesúhlasím? Nechutne podlízavé intelektuálne machrovanie v úvode chce vyslať jasný signál, že nepôjde o prvoplánový trash. Prvoplánový nie je, ale trash áno. Wagner, Byron, Shelley, Piero della Francesca, dokonca Carlo Bugatti. Mám sa z toho posrať? PS: Lichotí mi, že to niekto dočítal až sem.

    • 14.3.2017  22:35
    1890 (TV seriál) (2017)
    ****

    Podľa krajne nekritických hodnotení všade naokolo je evidentné, že niekto tu pri hodnotení porevolučnej seriálovej tvorby Slovenska nedával pozor. Kde súdruhovia z csfd urobili chybu? Neviem, ale predbežne konštatujem, že 1) historická detektívka nakrúcaná v autentických priestoroch šľachtického sídla sa u nás ešte nerobila (tj. raritný žáner ako bonus) 2) seriál nemá televízny, ale vyslovene luxusný filmový look 3) strašidelné a humorné pasáže sa k tomu vynikajúco hodia 4) práca s kamerou je niekedy skutočne obdivuhodná 5) Koleníkove vnútorné monológy mi asociujú seriál Dexter a táto asociácia sa mi páči 6) nádherne úchylná hudba pohladí na duši, naposledy som niečo podobné počul vo filme Ravenous (1999) 7) starostlivý výber hercov zo všetkých spriatelených krajín V4 v zmysle politickej korektnosti je otravný, v konečnom dôsledku ide o negatívny stereotyp, divák len čaká, kedy do záberu vstúpi trojica dosluhujúcich / presluhujúcich premiérov Zeman-Fico-Orbán v role puntičkárskych záhradníkov (tj. maniakálnych vrahov).

    • 4.2.2017  23:05

    Ohavné komentáre znudených dandy užívateľov, ktorí už všetko videli a nič nie je hodné pochvaly, užívateľov, pre ktorých sú komentáre plné bonmotov dôležitejšie než to, čo komentujú, ma znechucovali a dlho odrádzali od zhliadnutia tohto filmu. Aj ja dokážem začať napr. slovami "Ako Maria Altmann vymenila tetu za umývačku riadu". Portrét Adele Bloch-Bauer je však natoľko geniálny i na samotného Klimta (kto chce vedieť prečo, nech sa spýta), že som si ho napokon pozrel. Ten film chce evidentne riešiť morálne otázky (a vôbec nie jednoduché), prečo na nich neskúsiť odpovedať? Filmárčina je to slušná, dej napínavý, scenár miestami málo originálny a šablónovitý. Čo teda spomínané mimofilmové aspekty? V pani Altmannovej musela zovrieť krv, keď uvidela "visieť" svoju tetu v rakúskom múzeu. To isté sa stane Slovákom, keď navštívia stredoveké oddelenie Maďarskej národnej galérie a uvidia komentované prehliadky prezentujúce slovenské gotické oltáre ako "Ungarische Kunst". Ale čo s tým? V európskych múzeách je nemalé percento umeleckých diel, ktoré pôvodne patrili židom. Neviem si predstaviť, že by sa teraz všetko to európske kultúrne dedičstvo malo sťahovať do Ameriky. Respektíve viem, ale radšej na to nechcem myslieť. Morálka znamená i dostatočnú inteligenciu potrebnú na posudzovanie vecí v širších súvislostiach, čo pani Altmanovej (síce naštvanej právom) bohužiaľ chýbala. "Teta so mnou teraz poletí do Ameriky tak, ako som tam vtedy letela ja," hovorí na konci filmu. Strašne by ma zaujímalo, či by tá neuveriteľná Adele naozaj chcela opustiť krajinu, ktorá ju uctievala a stále uctieva ako národný poklad, hoci dobre vie, že bola židovkou.

    • 19.1.2017  17:11

    Ak sa povie televízna Encyklopédia slovenských obcí, priemerný divák si predstaví nasledovné: Počiatky obce, konkrétne historické údaje, národnostné zloženie, peripetie dejín. Do toho zábery na dominanty akými sú kostoly (vrátane výzdoby a pamiatok v interiéri), kaštiele alebo hrady, alebo všetko dohromady, k tomu prípadné povesti a zároveň fakty o slávnych rodákoch či významných osobnostiach spätých s obcou (bez ohľadu na národnosť). Ďalej špecifiká typické pre kraj - ľudové kroje, zvyky, nárečie, ľudová architektúra, tradičné remeslá. Možno už v začiatku niekoľko poctivých panoramantických pohľadov na obec z rôznych strán a vzdialeností, údaje a zábery týkajúce sa prírodného prostredia a prírodných krás, prírodné pamiatky, rezervácie. Napokon aktuálny stav obce s jej vybavenosťou a plánmi do budúcna, aktuálnymi problémami, prípadne rázovitými figúrkami (napr. zberatelia, intelektuáli...). To všetko v tomto seriáli nenájdete, a ak áno, rozhodne nie v očakávanej miere. Príklad: V dieli o obci Vrbov vidí divák rozžiarené okná kostola a teší sa na zábery zo vzácneho interiéru (ako inak, sme na Spiši), namiesto toho sa dočká záberu na ovečky vychádzajúce z kostola, čo režisér vyhodnotil ako neporovnateľne atraktívnejšie v insitnej viere, že každý záber z obce má pre diváka cenu zlata. Nemá. Videl som x častí tohto seriálu a mnohé diely by som hodil rovno do odpadu. Častokrát sú odignorované tak podstatné veci, že i priemerný divák si kladie osudovú otázku, na čo že sa to vlastne díva, či na encyklopédiu obcí alebo impresionistické intermezzo s takmer nulovým prínosom. Tvorcovia sa zjavne veľmi ochotne uspokoja so všetkým, čo im príde pod ruku, "veď sa to týka obce", autocenzúra je pre nich nepreložiteľné cudzie slovo a dramaturgia je... niečo ako piti-piti-pá. Absolútna predominancia stredoslovenských obcí navyše svedčí o istom druhu šovinizmu. Ďakujem, počkám si na kultúrne a intelektuálne vyspelých tvorcov.

    • 10.10.2016  20:05
    Deathdream (1974)
    *****

    Najlepší film o vietnamskej traume, čo poznám. Je to síce horor, ale to ho nijak nediskvalifikuje. Efektivita účinku je totiž šokujúca, treba vidieť.

    • 8.10.2016  14:52

    Tristné príbehy o životných stroskotancoch pozná väčšina ľudí, ktorá na Woodyho filmy chodí, takže ničoho prevratného sa nedočká. Vo Woodyho kruhoch však ide o ojedinelý trápny škandál, ktorý sa pretriasa ešte niekoľko nasledujúcich desaťročí. Existenciálne drámy vo Woodyho podaní pôsobia nechtiac silne sebaparodicky, čo tu nikto naokolo evidentne nevníma. Scenár nemá atribúty výnimočnosti, hoci to tu naokolo dookola čítam. Mal som chuť dať filmu tri hviezdičky kvôli krásnej Cate Blanchett, ale neurobím to, lebo mám ešte väčšiu chuť presvedčiť sa, aké to je dať nejakému Woodyho filmu prvýkrát hviezdičky dve.

    • 24.8.2016  19:11

    Teraz budem za magora, ktorý nemá pochopenie pre vrcholy svetovej kinematografie. Ráčte ale registrovať, že jeden z Tarkovského filmov figuruje v mojej TOP 10, takže možno až taký magor nie som. Ak niekto nakrúti obrazy zo starej Rusi, film by sa mal volať "Obrazy zo starej Rusi" (alebo tak nejak) a nie "Andrej Rubľov". Ak niekto nakrúti film s Andrejom Rubľovom ako hlavnou postavou, očakávam väčšiu koncentráciu na tvorivú osobnosť maliara. Geniálny tvorca ikony starozákonnej Trojice je u Tarkovského postavou, ktorá konverzuje o všeličom možnom, len nie o umení, jeho charaktere a tajomstvách (asi to je na filme geniálne) a často sa dostáva do kontaktu s ľuďmi a udalosťami, u ktorých prakticky nemožno triezvo konštatovať, že relevantnou mierou ovplyvnili myslenie a tvorbu titulného umelca. Pohania, Tatári a zvonolejár určite ľahko vyprovokujú kresťanského umelca ku kresťanskému dielu, ale pre umelca Rubľovových kvalít to nestačí. Viem si predstaviť čo, ale ja sa na remake nechystám.

    • 9.4.2016  23:49
    Eden a potom (1970)
    ****

    Vznik filmu spadá do obdobia, kedy kinematografiu prvýkrát zasiahla vlna záujmu o kombináciu sexu a násilia. Takisto je výrazne cítiť dobový záujem o nové formy vizuálneho umenia - performance, inštalácia, environment. Klaustrofobická mondrianovská zrkadlová kaviareň, infernálne továrenské prostredie a tuniské metafyzické exteriéry tvoria výnimočné pozadie pre modernú parafrázu Miltonovho raja straného a znovu nájdeného alebo jednoducho pre príbeh obrazu, ktorý sa stáva realitou a naopak. Každopádne je tu veľa podnetov na premýšľanie. Samoúčelná a všadeprítomná erotika ale prezrádza nedostatok zmyslu pre mieru a v artovom filme pôsobí preto dosť rušivo.

    • 29.12.2015  23:51
    The Artist (2011)
    ****

    Keď tento film dostal Oskara, práve som bol v Paríži, raňajkoval v kaviarni a cez obrazovku sledoval celý ten cirkus, takže ma celkom zaujímalo, do čoho vlastne pôjdem. Zdieľam (ne)skutočné nadšenie pre tento druh nostalgie a páči sa mi i koncept odmietania zvukového filmu hercom nemého filmu ako podobenstvo o neochote komunikovať. Zápletka však pôsobí ako vygenerovaná počítačom (alebo starnúcim Woody Allenom), takže vo výsledku funguje len príjemné zahriatie pri srdiečku. Nuž čo, vďaka aj za to.

    • 29.12.2015  18:05
    Pěna dní (2013)
    ***

    Od "shiny happy people" estetiky úvodu, pestrofarebnej, akcelerujúcej a uvrešťanej, až k stíchnutému č-b koncu plnému hlbokých tieňov, znepokojujúcemu takmer ako "Begotten". Je v tom samozrejme zámer a ja ho oceňujem, ale charakter použitej imaginácie mi vyhovuje len sčasti i napriek hlbokým sympatiám k predstaviteľom hlavných úloh, takže kompromis je plne namieste.

    • 21.12.2015  21:36
    Pocta Majstrovi (TV film) (2015)
    *

    Podľa anotácie k tomuto magnum opus "dokument zachytáva najdôležitejšie etapy reštaurovania umeleckej pamiatky" (nezachytáva) a "prináša informácie o kultúrno-historickom kontexte" (neprináša). Údajné surrealistické animácie sú len pseudosurrealistickými omaľovánkami, hrané časti dokumentu sú dadaistickým besnením a občasné preslovy majú charakter trápneho filozofovania o ničom. Toto všetko stálo hromadu peňazí, takže audiovizuálny fond by si mal dávať lepší pozor a čítať skutočne finálne verzie scenárov. Jedinými relevantnými bodmi boli výpočet zaniknutých gotických oltárov (cca 5 seknúnd), úvaha reštaurátora Matáka o kompozícii sochy sv. Juraja, ktorá bola mimochodom zosnímaná ako reklama na nové lamborghini (cca 15 sekúnd), správa o reštaurovaní pastofória (cca 15 sekúnd) a úvaha historičky umenia Evy Spalekovej o tom, ktorá gotická vrstva maľby by mala dostať prednosť, avšak ani to nebolo zosúladené s adekvátnymi obrazovými informáciami (cca 20 sekúnd). 55 sekúnd relevantnej stopy, zvyšok je žužu, ktoré len tak skoro nerozdýcham.

    • 21.12.2015  17:47
    Rodolfo Valentino - La leggenda (TV film) (2013)
    odpad!

    Pokrytecký film pre útlocitné ženy, ktoré chú mať svojho veľkého milovníka i za cenu milosrdných klamstiev. Z Valentinovho životopisu teda vyletelo všetko, čo nebolo v súlade s väčšinovým chcením (a nebolo toho málo). O čo diváčky prišli sa dočítajú v knihe The Screen God Who Loved Men. Naozaj neviem, čo tu môžem za takýchto okolností hodnotiť.

<< předchozí 1 2 3 4 6 9 11
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace