MIMIC

Jeden z mála zombie filmov, ktoré mi naháňajú zimomriavky, asi preto, že sa zaobíde bez akéhokoľvek "grafického" fyzického násilia. Inými slovami, Zeder má veľmi chytrý scenár. Tak intenzívny "nemŕtvy" hororový zážitok a iba 70 percent? Nehovorím, že sa tu trasiete hrôzou nonstop, chcem povedať, že sa tu dá prísť k jednému z najväčších hororových zážitkov, záleží od typu subjektívneho vnímania. To, prečo sú katolícki Taliani posadnutí mŕtvolami je mi jasné, menej už to, prečo boli práve starší talianski hororoví režiséri posadnutí architektúrou a vizuánym umením - secesná vila a art brut u Argenta, Vermeerov obraz u Fulciho, freska u Avatiho. Tentoraz je tu opustená megalomanská betónová modernistická budova, ktorá efektívne nabúrava vžité predstavy o tom, aký setting by mal mať horor. Filmu dodáva neodolateľný morbídny šarm aj hudba (Riz Ortolani), ktorá je taká zvláštna a podmanivá, ako to často býva u Argenta. Piata hviezdička je za Gabriela Laviu, nielen za herecký výkon, ale i za púhu existenciu na obrazovke. PS: Debilný britský (americký) plagát nemá s filmom nič spoločné, neviem, prečo bossovia z CSFD neuprednostnili originál. PS 2: Ak si chcete film užiť, samozrejme na trailer ani nepomyslite, tí úžasní Taliani nikdy nepochopia, čo je to spoiler.

Čím ďalej, tým je to lepšie, akurát začiatok nie je bohužiaľ nič extra, takže je treba si počkať. Na mňa náhodou táto bizarná iracionálna zlátanina celkom zapôsobila a miestami mimoriadne príjemne prekvapila strašidelnými alebo surrealistickými prvkami. Napokon, Fulci a Argento boli v tomto podobní. Paradoxne je to presne to, čo zachráni súčasný horor, kde sa všetci snažia, aby to malo "hlavu a pätu". Zatiaľ nemá.

Obsahuje spoiler (vzhľadom k hodnote filmu však pokojne čítajte ďalej). Planéta Zem je v tzv. obývateľnej zóne, vôbec teda nechápem, prečo by za vznikom človeka mali stáť mimozemšťania. To sa človek skutočne tak prenikavo líši od všetkého pozemského, že treba uvažovať o mimozemskej teórii jeho pôvodu? Je evolučná sila Zeme so stámiliónmi živočíšnych druhov taká nepatrná, že v prípade človeka potrebovala pomoc zvonku? A ak je tu niekto spokojný s vysvetlením, že najobludnejšie možné monštrum je umelo vytvorená biologická zbraň a nie prirodzený evolučný produkt nekonečného, tajomného a desivého vesmíru, nech zdvihne ruku. Žiadnu nevidím. Ani sa nedivím. Z načrtnutej perspektívy sú potom akokoľvek kvalitné výkony akejkoľvek filmovej profesie v rámci tohto filmu dokonale irelevantné. Prečo by som mal hoci len trochu pozitívne ohodnotiť čosi, s čím principiálne nesúhlasím? Nechutne podlízavé intelektuálne machrovanie v úvode chce vyslať jasný signál, že nepôjde o prvoplánový trash. Prvoplánový nie je, ale trash áno. Wagner, Byron, Shelley, Piero della Francesca, dokonca Carlo Bugatti. Mám sa z toho posrať? PS: Lichotí mi, že to niekto dočítal až sem.

Podľa krajne nekritických hodnotení všade naokolo je evidentné, že niekto tu pri hodnotení porevolučnej seriálovej tvorby Slovenska nedával pozor. Kde súdruhovia z csfd urobili chybu? Neviem, ale predbežne konštatujem, že 1) historická detektívka nakrúcaná v autentických priestoroch šľachtického sídla sa u nás ešte nerobila (tj. raritný žáner ako bonus) 2) seriál nemá televízny, ale vyslovene luxusný filmový look 3) strašidelné a humorné pasáže sa k tomu vynikajúco hodia 4) práca s kamerou je niekedy skutočne obdivuhodná 5) Koleníkove vnútorné monológy mi asociujú seriál Dexter a táto asociácia sa mi páči 6) nádherne úchylná hudba pohladí na duši, naposledy som niečo podobné počul vo filme Ravenous (1999) 7) starostlivý výber hercov zo všetkých spriatelených krajín V4 v zmysle politickej korektnosti je otravný, v konečnom dôsledku ide o negatívny stereotyp, divák len čaká, kedy do záberu vstúpi trojica dosluhujúcich / presluhujúcich premiérov Zeman-Fico-Orbán v role puntičkárskych záhradníkov (tj. maniakálnych vrahov).

Ohavné komentáre znudených dandy užívateľov, ktorí už všetko videli a nič nie je hodné pochvaly, užívateľov, pre ktorých sú komentáre plné bonmotov dôležitejšie než to, čo komentujú, ma znechucovali a dlho odrádzali od zhliadnutia tohto filmu. Aj ja dokážem začať napr. slovami "Ako Maria Altmann vymenila tetu za umývačku riadu". Portrét Adele Bloch-Bauer je však natoľko geniálny i na samotného Klimta (kto chce vedieť prečo, nech sa spýta), že som si ho napokon pozrel. Ten film chce evidentne riešiť morálne otázky (a vôbec nie jednoduché), prečo na nich neskúsiť odpovedať? Filmárčina je to slušná, dej napínavý, scenár miestami málo originálny a šablónovitý. Čo teda spomínané mimofilmové aspekty? V pani Altmannovej musela zovrieť krv, keď uvidela "visieť" svoju tetu v rakúskom múzeu. To isté sa stane Slovákom, keď navštívia stredoveké oddelenie Maďarskej národnej galérie a uvidia komentované prehliadky prezentujúce slovenské gotické oltáre ako "Ungarische Kunst". Ale čo s tým? V európskych múzeách je nemalé percento umeleckých diel, ktoré pôvodne patrili židom. Neviem si predstaviť, že by sa teraz všetko to európske kultúrne dedičstvo malo sťahovať do Ameriky. Respektíve viem, ale radšej na to nechcem myslieť. Morálka znamená i dostatočnú inteligenciu potrebnú na posudzovanie vecí v širších súvislostiach, čo pani Altmanovej (síce naštvanej právom) bohužiaľ chýbala. "Teta so mnou teraz poletí do Ameriky tak, ako som tam vtedy letela ja," hovorí na konci filmu. Strašne by ma zaujímalo, či by tá neuveriteľná Adele naozaj chcela opustiť krajinu, ktorá ju uctievala a stále uctieva ako národný poklad, hoci dobre vie, že bola židovkou.

Ak sa povie televízna Encyklopédia slovenských obcí, priemerný divák si predstaví nasledovné: Počiatky obce, konkrétne historické údaje, národnostné zloženie, peripetie dejín. Do toho zábery na dominanty akými sú kostoly (vrátane výzdoby a pamiatok v interiéri), kaštiele alebo hrady, alebo všetko dohromady, k tomu prípadné povesti a zároveň fakty o slávnych rodákoch či významných osobnostiach spätých s obcou (bez ohľadu na národnosť). Ďalej špecifiká typické pre kraj - ľudové kroje, zvyky, nárečie, ľudová architektúra, tradičné remeslá. Možno už v začiatku niekoľko poctivých panoramantických pohľadov na obec z rôznych strán a vzdialeností, údaje a zábery týkajúce sa prírodného prostredia a prírodných krás, prírodné pamiatky, rezervácie. Napokon aktuálny stav obce s jej vybavenosťou a plánmi do budúcna, aktuálnymi problémami, prípadne rázovitými figúrkami (napr. zberatelia, intelektuáli...). To všetko v tomto seriáli nenájdete, a ak áno, rozhodne nie v očakávanej miere. Príklad: V dieli o obci Vrbov vidí divák rozžiarené okná kostola a teší sa na zábery zo vzácneho interiéru (ako inak, sme na Spiši), namiesto toho sa dočká záberu na ovečky vychádzajúce z kostola, čo režisér vyhodnotil ako neporovnateľne atraktívnejšie v insitnej viere, že každý záber z obce má pre diváka cenu zlata. Nemá. Videl som x častí tohto seriálu a mnohé diely by som hodil rovno do odpadu. Častokrát sú odignorované tak podstatné veci, že i priemerný divák si kladie osudovú otázku, na čo že sa to vlastne díva, či na encyklopédiu obcí alebo impresionistické intermezzo s takmer nulovým prínosom. Tvorcovia sa zjavne veľmi ochotne uspokoja so všetkým, čo im príde pod ruku, "veď sa to týka obce", autocenzúra je pre nich nepreložiteľné cudzie slovo a dramaturgia je... niečo ako piti-piti-pá. Absolútna predominancia stredoslovenských obcí navyše svedčí o istom druhu šovinizmu. Ďakujem, počkám si na kultúrne a intelektuálne vyspelých tvorcov.

Najlepší film o vietnamskej traume, čo poznám. Je to síce horor, ale to ho nijak nediskvalifikuje. Efektivita účinku je totiž šokujúca, treba vidieť.

Tristné príbehy o životných stroskotancoch pozná väčšina ľudí, ktorá na Woodyho filmy chodí, takže ničoho prevratného sa nedočká. Vo Woodyho kruhoch však ide o ojedinelý trápny škandál, ktorý sa pretriasa ešte niekoľko nasledujúcich desaťročí. Existenciálne drámy vo Woodyho podaní pôsobia nechtiac silne sebaparodicky, čo tu nikto naokolo evidentne nevníma. Scenár nemá atribúty výnimočnosti, hoci to tu naokolo dookola čítam. Mal som chuť dať filmu tri hviezdičky kvôli krásnej Cate Blanchett, ale neurobím to, lebo mám ešte väčšiu chuť presvedčiť sa, aké to je dať nejakému Woodyho filmu prvýkrát hviezdičky dve.

Teraz budem za magora, ktorý nemá pochopenie pre vrcholy svetovej kinematografie. Ráčte ale registrovať, že jeden z Tarkovského filmov figuruje v mojej TOP 10, takže možno až taký magor nie som. Ak niekto nakrúti obrazy zo starej Rusi, film by sa mal volať "Obrazy zo starej Rusi" (alebo tak nejak) a nie "Andrej Rubľov". Ak niekto nakrúti film s Andrejom Rubľovom ako hlavnou postavou, očakávam väčšiu koncentráciu na tvorivú osobnosť maliara. Geniálny tvorca ikony starozákonnej Trojice je u Tarkovského postavou, ktorá konverzuje o všeličom možnom, len nie o umení, jeho charaktere a tajomstvách (asi to je na filme geniálne) a často sa dostáva do kontaktu s ľuďmi a udalosťami, u ktorých prakticky nemožno triezvo konštatovať, že relevantnou mierou ovplyvnili myslenie a tvorbu titulného umelca. Pohania, Tatári a zvonolejár určite ľahko vyprovokujú kresťanského umelca ku kresťanskému dielu, ale pre umelca Rubľovových kvalít to nestačí. Viem si predstaviť čo, ale ja sa na remake nechystám.

Vznik filmu spadá do obdobia, kedy kinematografiu prvýkrát zasiahla vlna záujmu o kombináciu sexu a násilia. Takisto je výrazne cítiť dobový záujem o nové formy vizuálneho umenia - performance, inštalácia, environment. Klaustrofobická mondrianovská zrkadlová kaviareň, infernálne továrenské prostredie a tuniské metafyzické exteriéry tvoria výnimočné pozadie pre modernú parafrázu Miltonovho raja straného a znovu nájdeného alebo jednoducho pre príbeh obrazu, ktorý sa stáva realitou a naopak. Každopádne je tu veľa podnetov na premýšľanie. Samoúčelná a všadeprítomná erotika ale prezrádza nedostatok zmyslu pre mieru a v artovom filme pôsobí preto dosť rušivo.