Zajímavosti k filmům (11)
Character Studies (1927)
Pôvodne išlo o scénku realizovanú na večierku Mary Pickfordovej a Douglasa Fairbanksa v roku 1925. Verejne bola premietaná až o dva roky neskôr. Rudolph Valentino, ktorý v nej účinkuje, sa už premiéry nedožil.
Čtyři mouchy na šedém sametu (1971)
"Najkrajšie nakrútená autonehoda v dejinách kinematografie" v závere filmu vyžadovala použitie špeciálnej kamery. Ani po dvoch rozbitých vozidlách sa nepodarilo získať kvalitné zábery. Napokon tvorcovia zistili, že musia použiť čiernobiely materiál a filmovať na prudkom dennom svetle a scénu ešte umelo dosvetliť, hoci scéna sa odohráva v noci.
Čtyři mouchy na šedém sametu (1971)
Angažovať Mimsy Farmer do filmu navrhol Argentovi spoluautor scenára a asistent réžie Luigi Cozzi. Jeho nápadom bola aj slávna záverečná scéna s autonehodou.
Zeder (1983)
Ako tzv. K-zónu použili filmári stavbu Colonia Provincia Varese, prímorský rezort na jadranskom pobreží pri mestečku Cervia, ktorý medzi rokmi 1937 a 1939 postavil architekt Mario Loreti.
Vlčice (1982)
Film sa nakrúcal v kaštieli Wodzierady pri Lodži a na zámku Smielow.
Kabinet doktora Caligariho (1920)
Vo filmovom dokumente Universal Horror (1998) vysvetľuje spisovateľ David J. Skal, autor knihy "Hollywood Gothic", na príklade filmu Roberta Wieneho spätosť hororového žánru a expresionistických dekorácií: „Ľudia v tom čase považovali moderné umenie za obludnosť."
Vlčice (1982)
Film bol nakrútený podľa literárnej predlohy Jerzyho Gieraltowského. Režisér Marek Piestrak spomína, že z politických dôvodov bolo potrebné zmeniť obdobie, v ktorom sa film odohráva. Kniha popisuje tzv. Januárové povstanie z roku 1863, v ktorom agresormi boli ruské vojská. Piestrak situoval dej do roku 1848 na poľské územie okupované Rakúšanmi.
Městečko Grockleton (2007)
Simon Stanley-Ward, ktorý hrá Marcusa, je v prvom rade country spevák.
Armáda temnot (1992)
Pre záverečnú scénu v obchodnom dome bola vizáž "posadnutej strigy" Patricie Tallman inšpirovaná v tom čase všeobecne nenávidenou newyorskou miliardárkou Leonou Helmsley.
Gilda (1946)
Pier Paolo Pasolini vo svojej autobiografickej próze "Amado mio" z roku 1948 popisuje návštevu kina, v ktorom hrali Gildu. Názov prózy je totožný s názvom jednej piesne z filmu. Pasolini si všíma napr. "krátkozraký pohľad" či "božsky milú nevýraznosť" hviezdy.
Gilda (1946)
Melodramatický noir s pesničkovými číslami získal kultový status vďaka pamätnej prerušenej strip-show v podaní Rity Hayworthovej. Jej hlas bol pri speve nadabovaný Anitou Ellis, inšpiráciou pre lascívne čierne saténové šaty bol portrét Virginie Gautreau od Johna Singera Sargenta z roku 1884.