Petike

Kvalitná adaptácia. A až zarážajúco si svoju kvalitu dodnes drží. Pre porovnanie odporúčam aj adaptáciu od BBC z roku 2001 (hádam jedinú okrem tejto, ktorá sa poriadne drží predlohy).

Zbytočné pokračovanie adaptácie z roku 1992. Nadstavená kaša, nič viac.

Len z nostalgie a vedomia, že toto je skôr točené s ohľadom na decká a rodiny (vidno to aj na milo bábkovitých dinoch - ako od Jima Hensona), som sa nakoniec rozhodol udeliť tri hviezdičky. Tretia najlepšia adaptácia Strateného sveta, čo nie je celkom na zahodenie, ak vezmem do úvahy, že sa za tie roky nakopili hlavne tie zlé až príšerné. ;-) Je tu samozrejme viacero zmien, medziiným aj to, že náhorná planina je trochu nepochopiteľne prehodená z Brazílie kdesi do stredo-južnej Afriky. No dobre, chápem, že tvorcovia náramne túžili zamontovať do deja afrických domorodcov : Viď zaujímavý (hoci veľmi naivný) motív dobrého kmeňa uctievajúceho bylinožravé tvory a záporáckeho kmeňa obetujúceho ľudí a zver nenažraným teropodom. OK film a John Rhys-Davies je spolu s Bobom Hoskinsom z BBCčkárskej adaptácie z roku 2001 dosiaľ najvierohodnejším profesorom Challengerom. Iné odporúčané adaptácie Doylovho prehistorického safari: Spomínaná BBCčkárska z 2001-ho a vôbec prvá (no stále kvalitná) nemá adaptácia z roku 1926.

Za pilotný film (ktorý sa ako jediný držal knižnej predlohy) dávam štyri hviezdy. Za seriál ako taký dve - ale to tiež len preto, že je to (hlavne v neskorších sériách) famózna nechcená paródia... :-P Inak odpad!. Vrele odporúčam adaptácie z roku 1926 a 2001, tie podľa mňa ako jediné za niečo stoja a A. C. Doyle sa z nich nemusí v hrobe točiť ako dynamo...

Maple White síce dostane trochu viac priestoru a nápad so zasadením náhornej planiny do Mongolska (čítaj : Britskej Kolumbie - aby tvorcovia nemuseli cestovať do reálnej džungle) je vcelku haluzný, ale inak je toto desivá kravina, ktorá má s knižnou predlohou asi taký súvis, ako Hamlet s hemendexom. Viaceré špeciálne efekty (hlavne ku koncu filmu) sú špeciálnymi asi v takom zmysle, v akom sú v Česku naše "osobitné školy" eufemisticky označované za "speciální". ;-)) Dobrá rada pre milovníkov Doylovej predlohy : Pozrite si radšej prvú adaptáciu z roku 1926 alebo BBCčkársku z roku 2001. Tie jediné za niečo stoja. P.S. Malá kuriozita : V tomto čude i o čosi lepšej seriálovej adaptácii hraje Summerleeho Michael Sinelnikoff. Žeby mal fetiš pre túto predlohu ? Alebo sa účasťou v seriáli nebodaj snažil o reparát ? :-))

Mno... V hrubých rysoch sa to aj podobá Doylovej predlohe, až na to bizarné zasadenia deja do "súčasnosti" - teda na začiatok 60. rokov 20. storočia. Ale tí dinosauri !!! To boli skôr nejaké zmutované jašterice a lá Godzilla ! Aj na dnes už zastaraných maľbách Zdeňka Buriana a v dýchavičných trikových záberoch Karla Zemana vyzerali lepšie... Ts, ts... Fauna - dôležitý postranný prvok tohto diela - absolútne nevierohodná... :-/ Na margo spomínaných efektov "ako za korunu nožík" linkujem na tento článok z TvTropes.org, ktorý hovorí za všetko: Slurpasaur Dej filmu je tiež náramne nudný a stopážovo v podstate krátky, cesta na plošinu nudná (helikoptérou, zíííív), verzie postáv z tejto adaptácie sú náramne nesympatické (hlavne tá príšerná ryšavá krava a jej pudel, ktorého si so sebou vzala až na planinu !). Kulisy divočiny sú tak očividne papundeklové, až z toho človek nevdojak chytá záchvat smiechu. Podľa mňa najhoršia adaptácia Strateného sveta, spolu s tou (nemenej "svojskou") z 98-ho. Ešte aj tá priblblá seriálová verzia z konca 90. rokov je zaujímavejšia ako toto ! Dajte na moju radu, a pozrite si radšej niektorú z jediných dvoch poriadnych adaptácií Doylovho románu : Čiernobielu nemú z roku 1926 a televíznu BBCčkársku z roku 2001. Tie mi pripadali ako jediné dôstojné spracovania tejto klasiky staršej svetovej sci-fi.

Po klasickej čiernobielej nemej z roku 1926 je toto jednoznačne najlepšia adaptácia Strateného sveta - pokiaľ ste taký typ človeka ako ja, ktorý ocení ortodoxnú, predlohe vernú adaptáciu diela, nielen všelijaké poupravované štylizácie pôvodného námetu (apropo, prečo ešte nikto nenakrútil Vojnu svetov odohrávajúcu sa vo Wellsových časoch ?). Austrálsko-kanadský seriál z približne rovnakého obdobia a všelijaké iné jednorazové béčkové adaptácie Doylovej nesherlokovskej klasiky ostávajú oproti tejto konkrétnej adaptácii ďaleko pozadu. Samozrejme, nie všetko je tu tip-top, scenáristi pridali zo dve nové postavy, aby trochu oživili neveľký ansámbel protagonistov predlohy... ale čert ber chyby, Doyle by tomuto pokusu určite spokojne zatlieskal. A neuškodilo ani to, že efekty robil tím Prechádzok s dinosaurami (je to vidieť aj na modeloch - človek by povedal, že túto adaptáciu robili len preto, aby ich ešte raz v niečom peknom mohli zrecyklovať ;-)) ).

Pekný predchodca neskorších antinukleárnych dokudrám z 80. rokov. Potešila ma hlavne prepracovaná reportážna forma celej mystifikácie. Podarené sú aj narážky na to, že Británia 60. rokov nebola na takýto typ katastrofy pripravená ani v základnej rovine CO. A veľavravné odpovede detí reportérovi po skončení vojny hovoria za všetko : "Už nechcem byť ničím." V svete vážne zdecimovanom otvorenou jadrovou vojnou nie je šanca znovu viesť normálnu ľudskú existenciu a pretvarovať sa, že sa všetko zo dňa na deň dá do poriadku, ak vôbec. Decká to pochopili a dali zdvorilé, no otvorené fakjú dospelým, ktorí túto "vojnovú hru" vôbec rozpútali.

A very British apocalypse. Rozhodne asi najrealistickejší film - či už dokumentárny alebo hraný - o hrozbe jadrovej vojny a živote... nie... prežívaní po nej... Rozhodne si ho pozrite, aj keď je pochmúrny a smutný. Toto by som každému hajzlovi, ktorý by na podobné veci pomýšľal aj v súčasnosti, púšťal v jednom kuse, kým by mu z toho nepreskočilo a nezosypal by sa... :-) Dokonale odstrašujúca a nádherne realistická dokudráma. V rámci tejto témy nemá konkurenciu (a to som už videl more podobných filmov). Oproti tomuto je Deň po iba mierne zachmúrená telenovela. Najcennejšia časť je epilóg odohrávajúci sa dlhých 13 rokov po Vojne. Nič sa nezmenilo, ľudstvo sa zázračne nevylízalo z rán. Má čo robiť, aby vôbec prežilo a popritom neustále upadá. Posolstvo filmu zhrniem do prostého zacitovania sloganu tematicky príbuznej satirickej hry DEFCON : "V otvorenej nukleárnej vojne prehrá každý - vyhrať nemôžete, iba stratiť menej." A zaklincujem túto až hanebne ultrakrátku recenziu už zľudovelým výrokom z War Games : "Zvláštna hra. Jediný spôsob, ako v nej vyhrať, je vôbec ju nehrať." ;-)

Nicholasa Meyera mám rád, ale toto je, čo sa realizmu a dramatickosti týka, totálne o ničom v porovnaní s Threads a The War Game. Ak toto vydesilo Raegana a vtedajších amerických divákov, tak ďakujem pekne ! OK, som rád, že ich to postrašilo, ale ten záverečný text o tom, že by to bolo v reáli podstatne horšie, dokonale vystihuje tento film. Príliš uhladené, príliš pokojné, hlavní aktéri i Kansas City obstoja až komicky dobre. Tosim, k tvojmu komentáru : To myslíš vážne ? :-P