curunir

curunir

S. B.

okres Bratislava
Bratislava IV

41 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 9 17 25 33
    • 18.5.2017  18:10

    ,,NECH SI ŽENSKÉ HOVORIA ČO CHCÚ, CHCÚ STÁLE LEN TO JEDNO." ,,A ČO CHCÚ?" ,,LEN TO JEDNO." __ O Truffautovom pomerne známom filme viem už dlhšiu dobu a dlhšiu dobu som ho nemal potrebu vidieť. Napokon ma zlákalo jeho avizované vysielanie na ČT 2 a v rozšíreniu mojich diváckych obzorov napomohol aj EdaS-ov krátky, výstižný a pritom nič dopredu neprezrádzajúci komentár. Sympatická dĺžka je veľmi vítaná, pretože film sa v polovici láme do ,,akejsi inej roviny" a dovtedajšie zrozumiteľné pohodové sledovanie začne strácať svoj koncept. Už týždeň po zhliadnutí filmu si preto z neho mnohé nepamätám. Zaujalo ma Truffautovo režijné experimentovanie, kvetnaté dialógy pripomínajúce mi trocha Hrabala a Charles Aznavour je v úlohe pianistu určite dobrou voľbou. Celkový komplexnejší pohľad na videné si budem vedieť urobiť pri ďalšej projekcii, ktorú niekedy v budúcnosti uvítam. (755. hodnotenie, 73. komentár k filmu)

    • 11.5.2017  22:24

    Toto krátkometrážne dielo som našiel v akomsi zozname najlepších československých hororov. Bez predošlých informácií o tom, kto je jeho režisérom a scenáristom ma na ňom skôr lákalo spracovanie netradičnej upírskej tématiky vo vtedajšej totalitnej kinematografii, ktorá mohla nájsť väčšie uplatnenie v prepojení s animovanými prvkami. Napriek krátkej minutáži by išlo z obsahovej stránky vyťažiť isto viac a ako už bolo napísané, dej je ľahko čitateľný. Formálne však ide o veľmi solídny a pozoruhodný počin, kde sa mi pri scéne s nohami pod stolom na okamih zastavil dych. Vo svojej úlohe ma prekvapil Ivan Vojtek, ktorého som spoznal až kdesi v polovici. (444. hodnotenie, 33. komentár k filmu)

    • 3.5.2017  18:46

    ,,TAK NEJAKO MÁM POCIT, ŽE SA ZO SILY BLBNE.“ __ Istým špecifikom doterajších hviezdnych epizód bola skutočnosť, že sa diváci nikdy z deja dopredu priveľa nedozvedeli, aby ich do kín prišlo čo najviac zvedavých. ,,Rogue One“ zažalo v kinách nepopierateľný úspech, takisto z dôvodu diváckeho záujmu, hoci pre znalých divákov musel mať dej už dopredu dané jasné kontúry. Jednoducho, kto videl III a IV epizódu vie, ako tento spin off skončí. Celkové dianie na obrazovke malo na mňa väčší dopad viacej v prvej polovici. Na hlavnú zápletku aj vedľajšie línie sa pomerne dobre pozeralo, napriek tomu som si v pribúdajúcej minutáži nevedel vytvoriť ku žiadnej z postáv taký vzťah, žeby ma jej konečný osud nenechal ľahostajným. Vizuálne spracovanie a apriórne všetky efekty bolo na ohromujúcej úrovni, chýbala mi však väčšia naviazanosť na pôvodné hudobné motívy Johna Williamsa, ktoré vo filme odznejú iba v niekoľko sekundových intervaloch, pritom si myslím, že by sa ich zapojeným do solídnej partitúry docielilo výraznejšie umocnenie podaktorých obrazov. (16 261. hodnotenie, 1116. komentár k filmu)

    • 30.4.2017  21:25

    ,,JEDNO MI NIE JE JASNÉ.“ ,,TO SA OBČAS STÁVA.“ __ Pomerne ošúchano nazvanú ,,Ako štvanú zver“ oceňujem vo viacerých jej zložkách. Prekvapilo ma množstvo dvojzmyslov v dialógoch mužských predstaviteľov a možno povedať, že vzhľadom na dobu vzniku išlo o pomerne odvážny ťah. V súčasnosti by som nič také neriešil, ale v dobe svojho vzniku to mohlo u divákov vzbudiť značnú pozornosť, rovnako ako celkový námet. Myslím si, že nielen vo francúzskych, ale takisto v európskych končinách je film ojedinelým úkazom nakrútenom v čase, kedy podobné diela ešte filmári nenakrúcali a vznikali v skromnej miere iba v americkej produkcii. Zaujalo ma vystihnutie atmosféry sychravého jesenného obdobia a výber jednotlivých lokácií. Niektoré dejové momenty sú samozrejme čitateľné už vopred a gradujúci predvídateľný záver je mimoriadne pôsobivý, k čomu bezpochyby prispel herecký výkon hlavnej predstaviteľky Mimsy Farmerovej. Na jej snahu nepoddať sa svojim prenasledovateľom dlho nezabudnem. (224. hodnotenie, 41. komentár k filmu)

    • 11.4.2017  20:09
    Čistič (2015)
    ***

    ,,ČISTIČ... VIKTOR." __ Zo začiatku som všetkému nie úplne rozumel, dokonca pre viaceré nejasnosti klíčiace z viacerých absentujúcich dialógov uvažoval, že ďalšie sledovanie nadobro odložím. Premohol som sa a všetko to nevypovedané sa začalo postupne vyjasňovať aspoň do takej miery, aby si z toho divák predsa čosi odniesol. Správaniu sa hlavného protagonistu a pôvodu jeho prapodivných záujmov som sa beztak nerozumel. Videl som obdobné diela na podobnú tému a o iných ďalších viem, viaceré ma lákajú propagovanou atraktívnosťou. ,,Čistič" sa v istej miere snažil naplniť takéto tendencie a prirodzene v ňom bolo vidieť snaha o vyššie umelecké ambície, čo vo všebecnosti považujem skôr za neduh našej súčasnej kinematografie. Nie každý vážnejšie mienený film to potrebuje, nie každý scenárista to dokáže adekvátne podať a nie každý režisér to dokáže správnym filmárskym jazykom preniesť na plátno. Nemožno povedať, že by bol film nakrútený rutinérsky, nie je však nakrútený dostatočne nápadito a viacero pasáži stratilo svoj potenciál príliš statickým nasnímaním, kedy dlhé zábery chceli zakryť nedostatočné technické možnosti. Samozrejme, kamera vedela chladnými filtrami vyčariť príbehu atmosféru a hudba s jasnými citáciami klasických diel (Franz Schubert použitý v ,,Barry Lyndonovi") bola zaujímavá, dej sa však poriadne rozbehne až v poslednej tretine filmu a prinesie záver, ktorý mi dlho uviazne v hlave. Takže verdikt: vynikajúci námet vs. slabšie spracovanie s akútnou potrebou prepracovanejšieho scenára. Že to patrí k neduhom slovenskej kinematografie? ...(Nuž, povedzme.) (205. hodnotenie, 22. komentár k filmu)

    • 27.3.2017  19:26

    ,,AJ KAŽDÝ ZLOČIN JE VLASTNE URČITÁ FORMA ĽUDSKEJ SNAHY." __ Oscarové nominácie pre režiséra alebo kameru poukazujú nielen na kvality tohto filmu, no takisto na niektoré jeho inovatívne, v dobe vzniku moderne pôsobiace postupy. Hoci bol vtedy Miklós Rózsa všeobecne uznávaným skladateľom, pre celý film zložil dohromady asi päť minút hudby, ktorá doprevádza úvodné titulky a niekoľko záverečných minút, čo jej pridáva na výnimočnosti a snímke ako celku na realistickosti. Predovšetkým druhá polovica filmu od spáchania lúpeže je po diváckej stránke mimoriadne vďačnou a má čím zaujať. V deji nemožno určiť jednoznačnú hlavnú postavu a tí viacej všímaví určite spoznajú v hrbatom Gusovi v podaní James Whitmora starého kriminálnika Brooksa zo ,,Shawshanku", kde akoby išlo o identickú postavu zostárnutú za roky väzenia. (524. hodnotenie, 44. komentár k filmu)

    • 21.3.2017  20:32
    W.E. (2011)
    ***

    ,,KTO JE W.E.?" ,,WALLIS A EDWARD PREDSA." __ V hodnotení budem benevolentný. To, čo ma lákalo na sledovanie tohto filmu, ktorého obsah som len zbežne tušil nebolo meno režisérky, ako skôr oceňovaný soundtrack oceňovaného, hoci ešte menej známeho a zatiaľ nedoceneného skladateľa, ktorého tvorbu rád vyhľadávam. Pokiaľ by som mal v prvom rade zhodnotiť hudbu, možno napísať, že na samostatné počúvanie je vďačnejším zážitkom než pri dopĺňaní jednotlivých scén, kde buďto príjemne vyčnieva, alebo je výrazne priehladná. Omnoho pozoruhodnejšia bola v tomto prípade strihová zložka filmu, ktorá ho až na prvú štvrť hodinku - počas ktorej sa divák trocha matne oboznamuje s dejom - pôsobí veľmi prehľadným dojmom, hoci by som podotkol, že sa ňou vykrýva istá plytkosť rozprávania, nakoľko viac menej duplicitne sledujeme identický príbeh zo súčasnosti s drobnými odtieňmi a ,,pozitívnejším" záverom. A napokon, čo si budeme vravieť, film je zameraný na ženské publikum a v globálnom hľadisku môže zaujať divákov zaujímajúcich sa o súkromné udalosti britskej kráľovskej rodine letmo predostreté v oceňovanej ,,Kráľovej reči". Zrejme som nezachytil hlbší zmysel pátrania hrdinky v súčasnosti, avšak výsledok vyslovene nezavrhujem aj keď znovu ho nepotrebujem vidieť. To sa mi stáva aj u iných, priemerne hodnotených filmoch. (355. hodnotenie, 49. komentár k filmu)

    • 27.2.2017  21:43
    Cobra (1986)
    ***

    ,,VYHODÍM TO TU DO LUFTU!" ,,POSLÚŽ SI, NENAKUPUJEM TU." __ Film som sa rozhodol zhliadnuť pre rozšírenie si obzorov v Stalloneho filmografii dielom patriacim do jeho preferovaného žánru. Najmä vzhľadom ku striedmej stopáži ide o skutočnú ,, odpočinkovú jednohudbu" s pozitívami i negatívami z toho vyplývajúcimi. Všetko zvolené vyznenie, počnúc u charakteru hlavnej postavy a končiac pri akčných sekvenciách, je natoľko drsné, až je nechcene smiešne, čiže možno povedať nadsadené a miestami nelogické. Treba však dodať, že pokiaľ bolo úlohou filmu predovšetkým zabaviť, podarilo sa mu to v štandartným, nezahanbujúcim spôsobom. Osobne som bol spokojný s počtom mŕtvych, spracovaním akcie, navodením počiatočnej atmosféry aj s výborne zvoleným záporákom Brianom Thompsonom, ktorého jedinom chybou je, že keď napokon otvorí ústa, začnú mu z nich vyliezať úvahy o akejsi pochybnej ideológii. Náznak tejto kvázi myšlienky je však prezentovaný veľmi neobratne a také čosi v podaní tupej hory svalov neznie dobre ani v TDKR, nieto ešte tu. Potešil ma záver ,,á la Jánošík", ku ktorému všetko od istého momentu smeruje, o to viac, že ako veľmi malý som si popravu nášho národného hrdinu predstavoval formou háku od žeriavu. Len tak na okraj... (9288. hodnotenie, 390. komentár k filmu)

    • 15.2.2017  14:37
    Cliffhanger (1993)
    ***

    ,,AK HĽADÁTE PÁNA QUALENA, SKÚSTE O TAKÝCH DVETISÍC METROV JUŽNEJŠIE. TUŠÍM MÁ NA SEBE VRTUĽNÍK." __ Po tisícom opakovaní v TV prišiel čas pozrieť si Cliffhangera, o ktorom som všeličo vedel, ale nikdy predtým som z neho ani kúsok nevidel. Niektorí píšu, že sa jedná o jeden z najlepších Stalloneho filmov, dokonca vraj trocha nedocenený. Je pravda, že ide o veľmi slušnú akčnú prehliadku, ktorá vie vtiahnuť do deja a vyvolať správne napätie v dramatických momentoch. Napokon mu však musím dať iba priemerné 3*, hoci ide o poctivé a zaslúžené hodnotenie, ktoré možno niekedy inokedy zmením v jeho lepší prospech. Úvod je veľmi sľubný a pri sledovaní scény na lane sa mi začali potiť dlane. Postupne však prichádza na rad viacero ošúchaných klišé, nezmyslov a nelogickostí rastúcich s pribúdajúcou minutážov. Stallone sa úlohy zhostil s vervou jemu vlastnou a trocha netradične zvolený John Lithgow mu je napokon solídnym súperom. Celkom si ma získala triková zložka filmu stvárnená ešte bez využitia výrazných digitálnych efektov, na ktorej už je síce poznať vek - vrátane až priveľmi okatých štúdiových záberov, ktorým by som niekedy povedal ešte o dvadsať rokov viac - zároveň však dokáže zaujať. Všetky oscarové nominácie zobral Cliffhangerovi toho roku Spielbergov ,,Jurský park". Pre uši znalcov soundtrackov, zase nebude v hudbe Trevora Jonesa ťažké rozpoznať fragmenty nielen z jeho nedávneho ,,Posledného mohykána", no tiež aj voľakedajšej Rózsovej ,,Rozpoltenej duše". (19 304. hodnotenie, 481. komentár k filmu)

    • 7.2.2017  18:33
    Čelisti III (1983)
    ***

    ,,ČO PIJETE?" ,,ŠAMPANSKÉ PRACUJÚCICH." ,,HMMM... PIVO." __ Istým spôsobom nespravodlivo stojí za nízkym hodnotením filmu jeho technické spracovanie. Tvorcovia chceli správne zaujať niečím novým a lákavým a keďže to bol tretí diel tak prišli s 3D. Predovšetkým žralokov záverečný ,,nájazd" na riadiace centrum je už trikovo veľmi úsmevný a často obsadzuje popredné priečky v rebríčku najhorších vizuálnych efektov. Nakrútiť však niečo také dnes, už by nik s niečím takým nemal problém a na daný výtvor by sa hľadalo omnoho benevolentnejšie. Iste, film má svoje technické i obsahové nedostatky (slabé zabezpečenie vodného parku, žralok vpláva tesne pred zatvorením brány...) a zrejme by mohol byť v niektorých momentoch objavnejší, pretože viac menej všetko mohli diváci vidieť už niekde predtým. Vyšší rozpočet však na filme poznať je, príbeh je trocha šablónový, no nenudí a vrcholí v správnych momentoch. Z iného hľadiska by som sa skôr zamýšľal, či nie sú Brodyovci so žralokmi v nejakom zvláštnom spojení (Star Wars = sága Skywalkerovcov, Čeľuste = sága rodu Brodyovcov) a koho to bol nápad, aby Louisa Gosetta Jr. v slovenčine daboval Richard Stanke? (7494. hodnotenie, 214. komentár k filmu)

    • 4.2.2017  18:22

    ,,AHA, BRUCE WAYNE SA BAVÍ S CLARKOM KENTOM, PARÁDA." __ Hneď z kraja musím vyjadriť potešenie nad jednou drobnosťou, ktorá ma z celého filmu najviac potešila na duši. Bol ňom úvod, kedy Waynovci odchádzajú z kina v ktorom premietali ,,Excalibur". Veľmi chválim vkus tvorcov, že z roku 1981 vybrali práve túto klasiku. Trocha ťažšie sa mi už sumarizujú myšlienky na film samotný. Do kina by som naň išiel iba v rámci bezplatnej projekcie, preto som čakal na chvíľu, kedy ma jeho pozretie zláka z nejakého iného smeru. Záujem sa vo mne prebudil až po oznámení ôsmych nominácií na Zlatú malinu a rovno sa môžem vyjadriť, že vo viacerých kategóriach na danú anticenu figuruje film neprávom a v celkovom pohľade by som naň nehľadel natoľko kriticky. Z danej dvojice to to vždy skôr ťahalo ku netopieriemu mužovi, nikdy som nebol fanúšikom DC komiksov (ani ostatných o superhrdinoch) a je tie pravdou, že nie vo všetkom z deja som mal v úplne jasno, dokonca som niekedy dianiu vôbec nerozumel. Odhliadnuc od nesympatického Eisenberga (zaslúžená nominácia na Zlatú malinu), ktorý s jeho grimasmi pôsobí trocha ako trápny klon Jokera, mi najväčšmi prekážala prehnaná stopáž a pomerne úmorne naťahované finále. Vizuálna stránka je samozrejme v poriadku, páčila sa mi pochmúrna, miestami až depresívna atmosféra, akú by som od takého blockbusteru nečakal a občas sa tam niečo fajnovo zahlási (,,Známi z forenzného ešte nič také nevideli." ,,To je guľka. Strieľajú sa tým ľudia." // ,,...Môžete zobrať kýbeľ moču a vravieť mu babičkyn čaj."...). Napriek istej kritike sa však ku ,,Batman vs. Superman" ešte niekedy vrátim a uprednostním jeho dlhšiu verziu. Možno sa stane, že potom dokonca jeho hodnotenie zvýšim. Každopádne, za počúvanie Zimmerovho diletantského soundtracku, kde je akési stupňujúce sa hučanie znezrady doplnené nehodiacimi sa husličkami, by ma museli platiť. (18 223. hodnotenie, 1529. komentár k filmu)

    • 26.1.2017  19:54

    ,,AKO SOM SKROTILA TVOJE TELO, TAK SKROTÍM AJ TVOJE SRDCE." __ (Ne)Typický peplum neortodoxne zasadený do orientálneho prostredia. Žiaľ, až dve tretiny deja sú akési čajové a priveľmi nefungujú, pretože hlavná zápletka je pomerne nedomyslená a trúfam si napísať, že dokonca aj nezaujímavá. Jednoducho, keď sa vo filme objaví replika: ,,Zo zdrojov, ktoré vám nemôžem odhaliť, viem, že sa tajomná veštba čoskoro vyplní.", nie je všetko v poriadku. Maciste (alebo Herkules) je bábkou raz v rukách ,,dobrých", inokedy je v područí ,,zlých" , po nepriateľských vojakoch hádže kolosálne skaly alebo nadrozmerné sochy a nedbá ich prosieb, aby ich ušetril. Pobavilo ma to. Hlavnou zápornou postavou je žena, avšak nie je zastúpená v záverečnej konfrontácii. Miesto toho Maciste v podzemí ,,Údolia hrmiacej ozveny" dáva na frak tupým pravekým neandertálcom, ktorí - ktohovie prečo ? - bijú kyjakmi na plechy a gongy, čím vyvolávajú zemetrasenia, kvôli čomu nemožno cez územie prejsť. Aj vzhľadom na príbuznosť prostredia mi púť kmeňa do ,,Zeme zelených pastvín" asociovalo putovanie Židov do zasľúbenej zeme. Veľká škoda, že už spomínaný trocha nezmyselný dej sa poriadne rozbehne až polhodinu pred koncom. (6. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

    • 19.1.2017  00:01
    Zakladatel (2016)
    ****

    ,,McDONALD MÔŽE BYŤ PRE AMERIČANOV NOVÁ CIRKEV. ZASÝTI TELO AJ DUŠU.“ __ Aj vzhľadom na Keatonov comeback priťahujúci na seba úspešné tituly ma ,,Zakladateľ“ zaujal ešte pred premiérov a hoci neholdujem žiadnemu z produktov McDonald (občas len hranolkám), bol som na filmársky pohľad mapujúci celý proces vzniku tejto celosvetovo rozšírenej siete rýchleho občerstvenia zvedavý. Nakoľko sú americké filmy o víťazoch (kým európske o porazených – aspoň podľa I. Szabóa), ide o typické dielo už po mnohý krát ukazujúce cestu jednotlivca ku nespochybniteľnému úspechu s pridaným mottom o vytrvalosti. Keaton ako jediný ťahúň filmu prechádza zaujímavou premenou vlastného charakteru bez toho, aby sa mohol napokon označiť negatívnymi konotáciami. Z ďalších filmových zložiek by som zmienil šikovne napísané a miestami nenútene vtipné dialógy, hudbu podporujúcu dianie na plátne a montáž niektorých scén (Keaton odchádzajúci z banky plynule prichádza ku predajni v kompozične rovnakom zábere). Nejedná sa o počin, ktorý najlepšie vyznie iba na veľkom plátne, bezpochyby sa tak však naň lepšie pozerá. (CSFD PROJEKCIA EUROVEA, 2. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

    • 14.1.2017  18:04
    Wall Street (1987)
    ****

    ,,ČLOVEK ZÍZA DO PRIEPASTI, ALE NIČ NEZÍZA NASPÄŤ NA NEHO." __ ,,Wall Street" mi už dlhší čas unikal, hoci ešte viac než pre oceňovaný Douglasov výkon som ho chcel vidieť pre doplnenie si Stoneovej filmografie jeho dielom z čias, kedy malo meno tohto režiséra ten najčistejší cveng. Keďže ma peniaze nikdy veľmi nezaujímali, filmy z finančného prostredia nevyhľadávam a ak si nebodaj nejaký pozriem, musí ma jednoducho čímsi vyslovene zaujať, čo často krát priamo nesúvisí s danou oblasťou, ako sú humorné výstupy vo Vlkovi z rovnakej ulice. Ako už napísali mnohí užívatelia predo mnou, aj ja priznávam, že nie všetkému o čom sa vo filme rozpráva, súvisiacim najmä s fungovaním burzy, som vo filme rozumel, hlavná idea je však jasná, rovnako ako Stonov postoj k danej veci. ,,Wall Street" si nadpriemerné hodnotenie zaslúži hlavne za turbulentnú poslednú polhodinu a za svojrázny otvorený záver. Neviem však, či si kvôli nemu pozriem neskoršie pokračovanie, láka ma však uvidieť film znovu v pôvodnom československom dabingu. (11 784. hodnotenie, 455. komentár k filmu)

    • 7.1.2017  20:58

    ,,TVÁRI SA, ŽE UZNÁVA ROCK´N´ROLL, V SKUTOČNOSTI JE SKÔR NA COUNTRY." ,,CHCEŠ POVEDAŤ, ŽE MÁ SLABOSŤ NA DREVORUBAČOV?" ,,TO JE ŠTÝL HUDBY, PAKO." __ Predlohu a celé pozadie ,,Temných tieňov" nepoznám, preto môžem typický Burtonov počin hodnotiť iba skrze kritéria, ktorými by mal film disponovať, aby zaujal aj predtým nezainteresovaného diváka. Ešte pred pozretím ma zaujali viaceré podpriemerné a veľmi kritické hodnotenia od užívateľov z ktorých názormi sa viem často stotožniť. Hneď z okraja môžem napísať, že v mojich očiach bolo sledovanie filmu sínusoidou kvalitnej filmovej zábavy striedajúcej sa s nezvládnutými momentami, ktorých hriešne nevyužité možnosti napokon vyznievajú do bezútešnej prázdnoty. Príkladom môže byť scéna hipisákov pri ohni (,,MIER JE VÍŤAZOM KAŽDEJ VOJNY." - ozaj solídna myšlienka) zakončená priam delikátne v protiklade ktorej stojí veľmi hlúpa milostná scéna Deepa s Greenovou, v ktorej rozšafnosti vidieť neskrývaný zámer ako jedného z pomyselných vrcholov filmu. Okrem toho, sa tu človek smeje iba na niektorých dialógoch a vtipných replikách (,,...A CHĽAST, MORE CHĽASTU." ,,BUDE TAM ŠPIRITUSU ZA CELÝ ŠKUNER." ,,A ALICE COOPER." ,,SPOMÍNAM SI NA ISTÚ ALICE COOPEROVÚ Z DETSTVA." // ,,SOM VLKOLAK, OK? NEROB Z TOHO ŽIADNU VEDU." ...), keďže väčšina typovo dobre zvolených hercov (J. E. Haley, Ch. G. Moretz...) nemá okrem dua Depp/Green kvôli nedostatočne rozvinutým charakterom čo hrať. Dokonca aj Alice Cooper sa zmôže iba hrať samého seba počas ,,happeningu", hoci v jeho prípade poteší aspoň zámena jeho mena za ženskú verziu. Je to prirodzene chyba scenára, ktorý zabíja všemožné vedľajšie linky, kde sa nedozvieme absolútne nič o doučovaní Davida, kde Victoria - ako jedna z najdôležitejších postáv príbehu - mizne a znenazdajky sa opäť objavuje, kde vyznenie lásky medzi ňou a Deppom vôbec nefunguje, kde otec rodiny kvôli zvláštnej a divne predloženej afére musí len-tak odísť a kde vo výsledku pôsobí celý film dojmom veľmi nesúrodej mozaiky výstupov, ktorých možná ne/dôležitosť je napokon viacej určujúca zapojeným celej audiovizuálnej stránky, kde sú typické Burtonove farebné ladenia tentoraz vo väčšej zhode s vybranými fajnovými dobovými songmi, než s melodicky nevýrazným podmazom jeho dvorného Dannyho Elfmana. Helena Bonham Carter by sa v mnohom akoby chystala na svoju nasledujúcu úlohu Liz Taylorovej. (23 666 hodnotenie, 1286. komentár k filmu)

    • 31.12.2016  11:38

    ,,NEODSTRÁNIME HO?" ,,ALE PREČO? ZA HERKULOM NESTOJÍ ANI ĽUD, ANI VOJENSKÁ SILA. NIE JE NEBEZPEČNÝ." ,,VEĎ JE TO SYN DIA." ,,ECH, JEHO OTEC JE PREDSA NA OLYMPE." __ Formálne tuctový peplum s výrazným zastúpením fantasy prvkov a s nejasnými kontúrami v scenári robiaceho z neho trocha experimentálneho zástupcu subžánru. Už v úvode nie je divákovi všetko predložené na podnose a kadečo z predchádzajúceho deja si musí domyslieť. Nanajvýš zvláštnym dojmom pôsobí predovšetkým prostredná tretina, kde podstata viacerých scén nedáva priveľký význam. Scenáristicky nešťastnou je napr. dvojica zlodejov nemajúca pre celkový dej žiaden hlbší význam a opicu, ktorá zlatou dýkou vyvolá obávaných silákov považujem za rovnaký lapsus, ako psa kradnúceho luk v nedávnej ,,Vojne bohov". Siedmi zlatí siláci (označovaní tiež za ,,Storukých") ako hlavný fantastický atribút filmu napokon nenarobia Herkulovi žiaden problém, čoho je dobrým dokladom ich súboj v paláci pripomínajúci rúbačky v komédiách zo Spencerom a Hillom. Dan Vadis patrí k tým lepším predstaviteľom Herkula, hoci občas nechápe jednoduché súvislosti a sem-tam vypustí z úst zaujímavú repliku (,,Niekedy keď sa stane nehoda, je dobré hľadať, čo je jej príčinou."), no rôznych dialógových perličiek je možné počas filmu započuť viacej. Viaceré predchádzajúce nedostatky sa však snaží zachrániť pomerne nevšedný záver. (12. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

    • 29.12.2016  18:59

    ,,PRE ZAUJÍMAVOSŤ SME VYRÁTALI PRIEMERNÉ IQ NAŠICH ŠTUDENTOV. VIETE KOĽKO NÁM VYŠLO." ,,24." __ (pointa prezradí, že išlo o niečo iné. :-)) Povedal by som, že ,,Purpurové rieky" sú už od svojho nakrútenia pomerne známym a vo všeobecnosti uznávaným filmom, u ktorého ma prekvapili časté (pod)priemerné hodnotenia viacerých mojich obľúbených užívateľov. Po jeho pozretí si ani u mňa nemôže nič lepšie vyslúžiť, keďže vo viacerých oblastiach ide o veľmi rozporuplný film balancujúci na pomedzí pozoruhodne temného trileru a zároveň trúfalej báchorky do ktorej postupne smeruje pre viaceré nelogické a prehnané prvky, ktoré v ňom začali kulminovať s pribúdajúcou minutážou eskalajúc v samotnom závere a vo mne prebúdzali údiv rozčarovania. Keď nad filmom postupne premýšľam, veľa vecí mi v ňou nesedí, ale im plne nechápem. Páchateľ je postupne jasne rozpoznateľný, vadili mi však čudné spojenie spoločného pátrania oboch vyšetrovateľov, nevysvetlenie niektorých liniek (pátranie po bielej Lade...), skôr pózerská bitka s náckami, objasnenie pozadia činov prezrádza dizertačná práca, ,,ukradnutie" auta z pumpy (?), neschopnosť a infantilnosť policajtov zbytočne odľahčujúca dej vtipnými momentkami, poprípade opakovanie otázok typu: O čo tu, do pekla, ide? // Čo to je? // Tí basdarti, do riti. // a pod,, ktoré iba podrývajú miestami prekombinovaný scenár. Napriek výčitkám si film ešte niekedy určite pozriem a nebránim sa ani jemu údajne menej vydarenému pokračovaniu. Dej je predovšetkým v prvej tretine veľmi pútavý a podporený atmosférou horského prostredia docieleného nielen zručným filmárskym vedením, ale tiež soundtrackom tešiacim sa medzi poslucháčmi filmovej hudby priazni vytvorenej svojim melodickým napätím a tajomnosťou. (22 563. hodnotenie, 499. komentár k filmu)

    • 11.12.2016  21:19

    ,,DALILA DODRŽALA SVOJE SLOVO." ,,POČKAJ, SAMSON. LOĎ JE LOĎ A ŽENA JE..." ,,...ZASE LEN ŽENA, JA VIEM." __ Z filmu, ktorý bol pred dvadsiatimi rokmi vysielaný (v jedno piatkové poobedie, to si dobre pamätám :-)) na TV Nova pod názvom ,,Herkules a Samson" som si pamätal predovšetkým úvod s ,,morskou príšerou" a napokon efektnú streľbu zo ,,mechanických lukov" na lodi v závere. V rámci zaujímavého námetu spojiť najväčších hrdinov z gréckych báji a zo Starého zákona vznikol pomerne solídny peplum, kde hrá Odyseus iba minimálnu úlohu a kde sa dajú vnímať jeho (najmä technické) nedostatky ako typické znaky žánru. Hrozivou morskou príšerou z úvodu filmu je iba dáky mrož, o ktorého lajdáckosti nasnímania z bazéna v ZOO vypovedá odraz korún stromov na hladine, hoci sa konfrontácia s ním odohráva uprostred mora. Za ozaj svojrázne považujem prilbice judejských vojakov nápadne sa podobajúce na nacistické helmy, prípadne využitie zvukových efektov počas hádzania zbraní, ktoré je typické pre komediálny žáner, v ktorom sa film môže zľahka ocitať pri sarkazme niektorých postáv, avšak žiadnou komédiou ako uvádza užívateľ POciSEM nie je. Oceňujem, že v celku slušnej zápletke sa napokon našiel priestor na letmé načrtnutie neskoršieho Samsonovho osudu. (10. hodnotenie, 2. komentár k filmu)

    • 29.11.2016  20:11

    ,,MODLIME SA, POTOM SA NEMUSÍME BÁŤ." __ So mnou a s ,,Čarodejnicou" je to takto: Súkromnú poznámku číry des-časom zohnať som si k nej zadelil 31. 12. 2015; potom som sa film niekoľko mesiacov snažil zohnať v slušnej obrazovej kvalite so zrozumiteľnou jazykovou podporou; pozrel som si ho niekedy niekedy v máji tohto roku a teraz prichádzam snáď s najneskorším komentárom od mojej registrácie tu. Môj zostavený komentár pochádza z polročných spomienok, s niekoľkých vlastných poznámok a z opätovného pripomenutia niektorých scén. ,,Čarodejnica" je film pre náročného diváka a jej pomerne slabšie hodnotenie súvisí s tým, že by ju chceli vidieť všetci fanúšikovia hororového žánru, hoci napokon nenaplní ich očakávania. Minimalistické pojatie je posilnené mimoriadne hutnou atmosférou odľahlých hmlou zahalených lesov, kde sa zlovestné tajomstvá skrývajú za najbližším stromom. Osobne vyzdvihujem prakticky jedinú lakačku filmu, ktorý príde nielenže nečakane, no jej podstata je možno najlepšou, akú žáner za posledné obdobie ponúkol. (6656. hodnotenie, 556. komentár k filmu)

    • 28.11.2016  17:48

    ,,DRŽTE HO ZA RUKY." ,,MÁ IBA JEDNU, PANE." __ Do mojich spomienok spred viacerých rokov (možno 20 dozadu) sa hlboko vryl film o súboji ponorky s vojnovou loďou, preto malo byť sledovanie filmu najmä overením si, či by mohlo ísť o rovnako dielo. Pretože si na celkové podrobnosti a na dej pamätám iba matne (snáď toľko, že tromfy mala v rukách ponorka a na frak dostávala loď, zatiaľčo tu je to skôr opačne), povedal by som, že o ,,Nepriateľa pod hladinou" nešlo. Napriek mnohým rokom od jeho nakrútenia ide stále o veľmi solídnu, skôr napínavú než nervy drásajúcu záležitosť, a i keď som videl z daného obdobia trikovo lepšie kúsky, najväčšími ťahúňmi sú predstavitelia oboch proti sebe stojacich kapitánov. Ako už bolo poznamenané, napriek záverečnej deštrukcii tu skôr zvíťazí ľudskosť a ponúknutie cigarety pôsobí už idealizovane. V 50. rokoch sa udeľoval Zlatý glóbus filmom ,,podporujúcich porozumie" a trocha sa divím, že sa tento počin neocitol medzi kandidátmi. (371. hodnotenie, 26. komentár k filmu)

    • 26.10.2016  20:38
    Eva Nová (2015)
    ****

    ,,KAŽDÝ BY MAL MAŤ MOŽNOSŤ DOSTAŤ DRUHÚ ŠANCU." ,,MOŽNO AJ HEJ, LEN DAKEDY JE UŽ NESKORO." __ O ,,Eve Novej" bolo vďaka jej torontskému úspechu napísané dosť a nepochybne i to bol dôvod, prečo je považovaná za jeden z ,,tých lepších slovenských filmov", ktoré boli za ostatné, už hodne dlhé obdobie, nakrútené. Film je pomerne obyčajne nakrútený, momentálne značne preferovaná statická kamera u mňa napriek ,,dokumentárnemu vkladu" nevzbudila príliš nadšenia (napr. mohla byť kombinovaná s ručnou) a všeobecne kriticky prijímaná posledná tretina u mňa vzbudila isté rozpaky iba pri scéne banketu. Viacerým aspektom filmu by preto nebolo zlé vložiť väčší autorský vklad pre inovovanejší a sviežejší lift , rozumiem však Škopovým koreňom a viac menej je téma natoľko zaujímavo podaná, že priveľa ani robiť netreba. Ostatne, hudobná absencia ako jeden zo ,,zámerov dokumentarizmu" výborne narušená len Gottovým ,,C'est la vie" sa nedá považovať za rozhodnutie z núdze cnosť. Ak sa nemýlim je Emília, rovnako ako napr. Hrušínský vo ,,Spalovačovi mrtvol" prítomná v každej scéne. Hoci je jej herecký výkon výborný, vedel by som si zahrať postavu dlhoročnej alkoholičky ešte viacej na hranu (keď to však v scenári nebolo...) a preto ma ešte viac viac zaujal Milan Ondrík, čímsi mi veľmi pripomínajúceho Joaquina Phoenixa. Záverečná scéna v bazéne je výborná. (900. hodnotenie, 66. komentár k filmu)

    • 17.10.2016  18:56

    ,,...ŠERIF VÁS CHCE VIDIEŤ. VÁS TIEŽ." ,,A PREČO?" ,,VIDIEŤ ZNAMENÁ UVERIŤ." __ Málo známy horor so solídne spracovanou atmosférou, v ktorom sa - napriek počiatočným predpokladom - napokon žiaden vlkolak neobjaví, hoci monštrum predstavené (až tradične) v závere miesto neho môže stáť smelo v jednom rade s inými (béčkovými) príšerami vytvorených v 80-tych rokoch. Okrem už zmieňovaného hudobného sprievodu hororového veterána Lesa Baxtera je kladom filmu explicitnosť viacerých scén najmä v závere, kde ukázanie nahoty považujem za akúsi nepísanú povinnosť všetkých podobne žánrovo zameraných snímok toho obdobia. Vo filme sa objavuje niekoľko zaužívaných klišé, avšak jeho najväčšiu slabinu vidím vo viacerých nelogicky pôsobiacich veciach, akými sú Michaelove úteky z nemocnice, ktoré si nik nevšíma a každý ich berie akosi prirodzene, zvláštna a bližšie nevysvetlená spoluúčasť rodičov na policajnom vyšetrovaní. Typické neduhy v podobe nezapnutia svetla v tmavej miestnosti (scéna v márnici) alebo bezdôvodne umiestnené zátarasy na ceste v záverečnej napínavej scéne už netreba priveľmi rozoberať a istotne slúžia hlavne iba pre efekt. Dabing MGM bol v tomto prípade napočudovanie pomerne slušný. (180. hodnotenie, 24. komentár k filmu)

    • 11.10.2016  18:59
    Cid (TV film) (1973)
    ****

    Po obsahovej stránke ide o jeden z najväčších inscenačných skvostov, aké divákom televízia v rámci slávnych ,,bratislavských pondelkov" ponúkla. Vynikajúce stvárnenie hlavných postáv vyniká hlavne zásluhou NÁDHERNE prebásneneho textu Jána Smreka. Ako už bolo poznamenané občasná nemotorná kamera a miestami priveľmi výrazná hudba sú skôr drobnými nedostatkami súvisiacimi s podmienkami rýchlej televíznej výroby. Počas sledovania som sa nemohol ubrániť porovnaniu veľkého obsahu a malej (takmer minimalistickej) formy so slávnym britským seriálom ,,Ja, Claudius". (33. hodnotenie, 5. komentár k filmu)

    • 24.9.2016  20:49
    Mys hrůzy (1962)
    ****

    ,,...AJ TAK SI SA ONESKORIL O DESAŤ MINÚT." ,,JE CHYBA UČIŤ ŽENY VYZNAŤ SA V HODINÁCH." __ O pôvodnom ,,Mys hrôzy" viem odkedy som pred rokmi videl jeho remake pod zručným Scorseseho vedením, no napriek môjmu záujmu som si z rôznych príčin k nemu dlho nevedel nájsť cestu. V istých smeroch ide o pomerne priamočiare dielo oproti ktorému je verzia z roku 1991 nakrútená o čosi dráždivejšie s lepšie prepracovaným scenárom. Robert Mitchum je absolútne diabolský a vo viacerých ohľadoch ešte lepší než De Niro. V danej dobe by som si v jeho úlohe ešte dokázal predstaviť Kirka Douglasa. Sugestívne mrazivý soundtrack, v ktorom Bernard Herrmann použil známe prvé štyri tóny z Beethovenovej ,,Osudovej" zahrané pospiatky, patrí medzi tie vrcholné počiny, ktorými si tento skladateľ zaistil nesmrteľnosť na poli filmovej hudby. (518. hodnotenie, 60. komentár k filmu)

    • 16.9.2016  19:00

    ,,NABERIEŠ SI NÁDENNÍKOV A BUDEŠ ICH MLÁTIŤ KORBÁČOM." ,,TO JE MARXIZMUS BRAČEK. PRED NÍM NEUJDEŠ. JE TO VEDA." __ Ak je možnosť, nejaký ten eastern si kľudne rád pozriem. O tomto filme už viem nejaký čas. Keď som ho zaregistroval v TV programe zabudol som sa napokon dívať, na druhý krát som si ho pre istotu nahral, no akosi som naňho zabudol a pozrel som si ho asi po mesiaci; a zhruba po ďalšom mesiaci píšem tento komentár. Dôvodom je moje sklamanie z filmu i to, že som chcel čosi o ňom napísať, no nevedel som nájsť slová. Michalkova snaha o umeleckosť, filozofickú rovinu i hlbší zmysel celku je tu vyslovene prehnaná. Chápem, že ako začínajúci režisér chcel svoj debut ozvláštniť čímsi navyše a predviesť svoje autorské schopnosti, avšak znázorniť takto zložito jednoduchý príbeh v ,,odpočinkovom" dobrodružnom žánri je nevhodná voľba. ,,Anderton" píše, že sa počas strihu pilo a možno nie je ďaleko od pravdy. Film som sledoval pomerne sústredene, no predsa som mu niekedy nerozumel, záhadným mi prišlo preskakovanie v chronológií deja, hoci som chápal, čo chcel Michalkov pôvodnou myšlienkou vyjadriť. Menej je niekedy viac a ak by sa toho držal, urobil by zrejme lepšie. Predsa len po napísaní komentára a opisom výhrad k nemu, neviem, či ,,Svojmu medzi cudzími" udeliť 2*, alebo ho predsa len ,,za snahu" odmeniť priemerom. (doteraz 135. hodnotení, 13. komentár k filmu)

    • 20.8.2016  10:19

    ,,CHOĎTE PREČ CHLAPCI. STRETNEME SA, AŽ NÁJDEM TAJOMSTVO VESMÍRU." __ Volím priemerné hodnotenie, ale tie 3* sú veľmi poctivé, dokonca sú možno ešte na úrovni o pol bodu vyššie. ,,Ohrozenie Britannicu" som nevidel prvý krát, ale od jeho prvého pozretia ma delia už takmer dve dekády a dej som si odvtedy pamätal iba veľmi slabo a spomínam si, že vtedy som bol s filmom spokojný. Áno, ide o slušný film, avšak pre divákov vtedajšej ČST musel byť väčšou ,,bombou", než pre súčasných divákov, kde okrem jeho zostarnutia spočívajúcej v slabšej atraktívnosti akčných scén, vidím jeho výraznejšiu slabinu v častej haprujúcej logike a v istom nedotiahnutí, či prípadne zbytočnosti niektorých línii. Britský vklad do katastrofického žánru, veľmi obľúbeného v období 70-tych rokov, je badateľný v zbavení sa niektorých zaužívaných klišé známych z hollywoodskych produkcií, konkrétne napr. slabá zaangažovanosť detských predstaviteľov do deja. Herecké obsadenie bolo bezpochyby jedno z najväčších lákadiel. Ku dobre odvedeným výkonom mám akurát pripomienku ku Sharifovi, ktorý je ku koncu absolútne zbytočný a vrcholne nesympatickým mi prišiel lodný zabávač snažiaci sa zakaždým odľahčovať napätú situáciu. (1580. hodnotenie, 90. komentár k filmu)

    • 9.8.2016  10:07

    ,,A ČO TU ROBÍŠ TY? ČO TU HĽADÁŠ?" ,,TAK AKO VŽDY, ŤAŽKOSTI. JE TO V MOJEJ POVAHE." __ Maciste (prípade tu tiež nesúci mená Germanicus alebo Maxxus) sa pasoval s monštrami už nejedenkrát, tentoraz je však v dobe kamennej a ako zakaždým, aj tu hrajú príšery podružnú úlohu a sú iba doplnkom ku plytkému deju, v ktorom ide o boj medzi mierumilovnými osadníkmi a zlými jaskynnými ľuďmi. V niektorých aspektoch dej ľahko pripomína neskorší ,,Boj o oheň", avšak z hľadiska enormného počtu podobných filmov, ktoré vtedy talianska produkcia vychŕlila, je možnosť akejkoľvek inšpirácie vylúčená. Triková stránka je výsostne úsmevná, no takýto film jednoducho nemožno brať vážne. Reg Lewis bol sympatické herecké poleno, Margaret Lee bola riadna kosť a rituálny tanec jaskynných tanečníc sa určite naštudujem. P.S.: Tunajší obsah sa vzťahuje k inému filmu. (8. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

    • 7.8.2016  17:27

    ,,JE TO LEKÁR A VEDEC. O ROMÁNIK BY SA ZAUJÍMAL IBA ČISTO Z BIOLOGICKÉHO HĽADISKA." __ Bromfieldov román z lákavého prostredia ,,prebúdzajúcej sa Indie" som sa rozhodol prečítať si po tom, ako som priaznivo prijal neskoršiu verziu z 1955. Tá sa však od tohto filmu v mnohých smeroch výrazne líši, nevenuje sa natoľko udalostiam po katastrofe a spracovaním príbehu i jeho absolútne odlišným záverom preto obe diela pôsobia vedľa seba takmer nezávislo, príbuzné akurát zaradením do zhodného prostredia. Priznám sa, že očarenie knižnou predlohou rýchlo opadlo a vonkoncom na mňa neurobila najlepší dojem. Kniha je zo začiatku takmer bez deja a jej rozvláčnosť plne korešponduje s unudenosťou spoločnosti, ktorej opisom sa - vrátane skvelo opísanej nevery medzi Edwinou a Saftim (nie Ransomom, ako je to vyobrazené tu) - na stopäťdesiatich stranách zaoberá pripomínajúc pritom rechtovného predstaviteľa Červenej knižnice, preto som sa jej ďalšieho čítania v ktoromsi parnom lete napokon vzdal. Filmová verzia z roku 1939, nakrútená teda rok po udalostiach, ktorými sa zaoberá (pritom bola kniha prvý krát vydaná v roku 1937), je však vysoko solídnym a napriek svojmu veku stále atraktívnym počinom, ktorého sledovanie vo mne zanechalo silnú pozitívnu odozvu. Ako som už naznačil, príbeh je narozdiel od knihy podaný v zaujímavej skratke, kde sa napriek svojej zrozumiteľnosti, môže na podrobnejšom diváckom výklade ponechať akurát motivácia mladej Fren, stvárnenej krásnou Brendou Joyce. Celkovo možno skonštatovať, že hoci sa niektoré vedľajšie postavy prestanú vo filme ďalej objavovať a dianie na plátne sa začne sústreďovať iba na štyroch hlavných hrdinov, sú prakticky všetky herecké výkony zvládnuté veľmi dobre a mňa osobne upútala Maria Ouspenskaya v úlohe starej Maharani, uvedomujúcej si významnosť nových prichádzajúcich udalostí. Trocha neortodoxne tu Tyrone Power dostane viacej priestoru až v druhej polovici filmu, čo mu však nestačí nato, aby bol za hlavného mužského predstaviteľa (alebo ak chceme hrdinu) považovaný charakterovo dobre zahratý Ransome. Prvé Oscarom ocenené špeciálne efekty sú priam neskutočné a pri najviac vyzdvihovanej scéne záplav a zemetrasenia, ktorá bola aj pre mňa najväčším lákadlom, som na celé to apokalyptické dianie pozeral so spadnutou sánkou. Celú scénu katastrofy považujem za jednu z najlepšie zvládnutých trikových sekvencií starého Hollywoodu, ktorá na svojej pôsobivosti nič nestráca ani dnes; akurát sa viacej pozastavujeme nad jej efektívnym spracovaním s vtedajšími možnosťami. Z tohto hľadiska si viem predstaviť rozumne spracovaný remake, kde sa hrdinovia nebudú spomalene uhýbať rizikovým situáciam a na milimetre unikať pred prívalovou vlnou a kde budú efekty slúžiť iba ako prostriedok ku vyrozprávaniu podmanivého príbehu. Skvelý film, ozaj skvelý... a to som jeho sledovanie odkladal rok... (23. hodnotenie, 8. komentár k filmu)

    • 29.7.2016  13:36
    U-Turn (1997)
    *****

    ,,KEBY SOM BOLA VTÁK LETELA BY SOM NA FLORIDU, DO DISNEYLANDU..." __ Najvyššie hodnotenia neudeľujem často a zakaždým premýšľam, či ho je daný film naozaj hodný. Stoneov ,,U-Turn" nie je po stránke príbehu ničím mimoriadnym a svojou zápletkou mi pripomínal najmä noirovú klasiku ,,Poistka smrti", avšak má mimoriadne strhujúce tempo, obsahuje množstvo réžijnej finesy (ktorá pre Stone paradoxne znamenala nomináciu na Zlatú malinu) a všetko graduje do mimoriadne efektného finále s príjemne otvoreným záverom, ktorý si pri sústavnej Pennovej smole dokážeme domyslieť. Že Stonov rukopis tu nie je natoľko čitateľný je jasné najmä z toho, že film neobsahuje žiaden politický podtext a svojim uchopením sa najväčšmi približuje skorej nakrúteným ,,Takým normálnym zabijom." Pri pohľade na Jennifer Lopez som vôbec nevnímal jej predošlú (i neskoršiu) hereckú reputáciu a zasmial som sa, keď Liv Tyler hrala de facto komparz. Napokon už iba dodám, že Morricone do svojho soundtracku namiešal hádam všetko z jeho predchádzajúcej tvorby (niekde započuť odkazy na ,,Dve muly pre sestru Sáru", inde zase ,,Nepodplatiteľných") a urobil to dobre. (7582. hodnotenie, 405. komentár k filmu)

    • 21.7.2016  20:59

    ,,...NAJSKÔR ICH MOJI MUŽI STRIEĽALI DO HLÁV, ALE BOLO ICH STRAŠNE VEĽA. DO JEDNEJ PECE SA VOŠLI DVE, MOŽNO TRI TELÁ. ZOSTAL Z NICH IBA JEMNÝ POPOL. TAKTO SME Z TVÁRE ZEME ODSTRÁNILI CELÉ MESTÁ..." __ Napokon dávam nadpriemerné hodnotenie, ale je to iba o fúz, pretože spočiatku vyznieva celá zápletka priveľmi divoko a celá jej prehnaná nezmyselnosť ma poburovala natoľko, až som začal uvažovať, že film vypnem a nebudem sa týmto provokatívnym počinom viacej zaoberať. Pri toľko vychvaľovanej scéne pochodujúceho McKellena som si začal vravieť aká je to konina a prečo sa zvráteným úletom toho odporného a bezočivého sopliaka (,,Moje urážky nie sú nič oproti tomu, čo by s vami urobili Izraelčania.") bezmocne podriaďuje. Problém prvej tretiny vidím tiež v jej rýchlych časových posunoch, kedy sme s konaním a pohnútkami Todda oboznámení nanajvýš zbežne a jeho nasledovný nevyrovnaný a problematický vývojom, kedy sa ukazuje ako riadny pako majúci v jeho veku nelichotivé problémy s potenciou, dáva len veľmi nejasne tušiť celkové pozadie. Až keď sa karta obráti a podmienky hry začne diktovať Gandalf začne mať film tie správne grády a mení sa vo vynikajúci triler, ktorý sa môže smelo postaviť vedľa najvýznamnejších diel žánru. Ten je vo svojej úlohe starého nacistu prichádzajúceho znovu na chuť ,,starým obyčajom" absolútne diabolský a tu toľko odsudzovanú scénu pokusu spálenia mačky považujem za skvelé stvárnenie prebudenia zabudnutých spomienok, zapríčinených Toddovým zvráteným záujmom. (Kto z nich je teda horší?). Každopádne napriek následnému zručne nakrútenému zvyšnému deju som vo filme viac krát badal predvídateľnosť vývoja niektorých scén, akými sú trocha prehnané výjavy zo sprchy (už keď do nich Todd nacupital som presne vedel, akým smerom sa všetko zvŕtne), scéna s darčekom, ktorým nebolo nič iné než esesácka uniforma alebo gradujúca sekvencia vraždy, hoci tá je azda najpôsobivejšou (,,Prečo to robíš?"). Ako počas sledovania, tak aj v závere filmu som sa nemohol ubrániť istým paralelám s ,,Chlapcami z Brazílie", napokon však nemožno hovoriť o žiadnom zdedení, resp. prejdení zla na inú osobu, ktorej by sa to stalo vplyvom štúdia zločinnej ideológie, keďže tá osoba - čiže Todd - bola zlou odpočiatku. Ktohovie aké pohnútky viedli Kinga ku napísaniu pôvodnej novely. (6338. hodnotenie, 469. komentár k filmu)

<< předchozí 1 2 3 4 9 17 25 33
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace