curunir

curunir

Stanislav Bystrian

okres Bratislava
Bratislava IV

43 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 10 20 29 38
    • 24.5.2020  18:12

    ,,JA SA VRÁTIM." ,,AK TAK NA ZÁZNAME." __ Do prvej polovice predvídateľné, ale zábavné béčko u ktorého ma najmä prekvapilo, ako na konci 80. rokov trefne vystihli dnešnú reality, vrátane súčasného TV marazmu (dej sa odohráva r. 2019). Dokonca som ,,Muža na úteku" vnímal ako akési ,,posolstvo" a neprávom opomenutý film (veľkolepá kulisa mrakodrapov pripomína ,,Metropolis" a trochu ,,Blade Runner"), dokým neprišla výrazne slabšia, značne hlúpa druhá polovica, kde je všetko podriadené akcii a preto s motívom vzbury spoločnosti vychádza do prázdna. Preto už iba zaujme záverečný konfrontačný dialóg medzi Dawsonom obhajujúcom poslanie TV (,,Ľudia zbožňujú zápasy, súťaže, hry, násilie, búračky, vraždy a nešťastia. My im dávame iba to, čo chcú.") a Schwarzeneggerom, ktorý sa verejne hlási do úlohy neporaziteľného akčného hrdinu (,,Musím sa učiť. Chcem poskytnúť divákom to, čo teraz chcú vidieť."). Zamrzí, ako trestuhodne nevyužití sú Jesse Ventura a Sven-Ole Thorsen. P.S.: Na prvý krát som si všimol vystrihnutý záber z ,,King Konga". (13 550. hodnotenie, 528. komentár k filmu)

    • 13.5.2020  20:43
    Elektra (TV film) (1978)
    *****

    ,,NÁŠ ŤAŽIVÝ PRESMUTNÝ DOM, NAD OTCOM ÚBOHÝM ŽALOSTÍM V ŇOM." __ Naozaj kvalitná tv inscenácia zaujme okrem prvoradých hereckých výkonoch aj po formálnej stránke. Strohé megalitické kulisy predstavujúce mykénsky palác doby bronzovej neodpútavajú od diváka od príbehu, doplneného minimalistickou, miestami experimentálnou hudbou a laboratórnymi trikmi v súčinnosti so zvukovými efektami na zvýraznenie vnútornej psychológie Oresta v podaní Dočolomanského, ktorý prichádza na scénu až v poslednej tretine. Dominantnej Vášáryovej sekunduje najmä herecky presná Kráľovičová. ,,Elektru" nenapísal len Sofokles, ale tiež Euripidés, ktorý je tiež autorom deju predchádzajúcej ,,Ifigénie". Bolo by nepochybne zaujímavým pozrieť si spracovanie tejto antickej tragédie vo voľakedajšom televíznom spracovaní. (27. hodnotenie, 2. komentár k filmu)

    • 12.5.2020  15:29

    ,,...MÁM RANDE." ,,S DIEVČAŤOM?" ,,NIE, S GORILOU." __ Svojim autentickým stvárnením snažiacim sa pôsobiť čo najreálnejšie pripomína ,,Také milovanie" neskoršie filmy československej novej vlny a je možné, že Schlesinger bol pre našich mladých tvorcov vzorom. Najmä sa mi páči, ako šikovne sa tu narába s témami, o ktorých sa v spoločnosti nehovorí. Scéna, kedy si chce Vic kúpiť prezervatívy pôsobí aj dnes uveriteľne a vtipne, pritom táto banalita je spúšťačom ďalšej (tehotenstvo) a následne ďalšej (svatba) veci tvoriacej výsledný dramatický oblúk. Hoci námetovo stále je stále aktuálny, mladým divákom môže film pripadať zastaralý najmä pre dnes už archaicky znejúci slovenský dabing, ktorý však nič nestratil zo svojich dramaturgických kvalít. Thora Hird ako Ingridina matka napĺňa v každom ohľade negatívne konotácie spojené so slovom svokra, na druhej strane chce pre svoju jedinú dcéru len to najlepšie. Páči sa mi, že televízia (nepochybne nevedomky) uviedla film práve na deň matiek. Sošný Alan Bates mal vynikajúce charizma a počas sledovania mi v hlave skrsla myšlienka, či sa s ním voľakedy neuvažovalo do úlohy Jamesa Bonda. (198. hodnotenie, 29.komentár k filmu)

    • 3.5.2020  16:39
    Sviňa (2020)
    ****

    ,,ASPOŇ MÓŽE BYŤ PATRÓN NOVINÁROV, KEĎ MÁ V SEBE PATRÓN.“ __ Vo výsledku som s filmom omnoho viacej spokojnejší ako s ,,Únosom“ a radím ho medzi (naj)lepšie zvládnuté tituly našej kinematografie za posledné obdobie pod ktorého konečné hodnotenie sa podpisuje zopár nedostatkov nútiace ma znížiť ho o jednu hviezdičku. Malicherným problémom mi nazačiatku odohrávajúcom sa v roku 1999 pohľad na, vtedy ešte nevybudovaný, Zuckermandell a River Park, avšak to ide bokom. Tvorcovia sa totiž odvolávajú, že akákoľvek podobnosť so skutočnými postavami a udalosťami je čisto náhodná, čo je však jasná fabulácia, pretože každý divák dobre vie, o kom a o čom film pojednáva. Jadro problému preto tkvie v tom, že scenár si až priveľmi ,,berie inšpiráciu“ so slovenskými reáliami posledných rokov a rovnako ako v ,,Únose“ sa nesnaží byť viacej alegorickým. ,,Sviňa“ má však výborne napísané a zahrané postavy, dokonca aj u hercov, od ktorých by už nikto nič nečakal. Vajda je jednoducho skvelý (,,Ave mne!"), absolútne dominantný vo všetkých scénach, kde sa objavuje a celkovo je (Sviňa) číslo jedna. Dano Heriban dokázal mimiku svojho ,,predobrazu“ takisto skvelo napodobniť a z herečiek stoja za pozornosť najmä Mórovo a typovo dobre vybraná Marcinková, ktorá ma zaujala najmä keď sa po prevalení kauzy priznáva k svojim dedinským koreňom. Za pomerne nefunkčnú považujem linku s cirkevnými pozemkami a isté rozpaky vyvoláva aj do stratena idúci záver vyznievajúci iba ako elégia za Slovensko. Nič to však nemení na celkovom kladnom hodnotení a (možné) politické pozadie vzniku filmu, ako tu mnohým vadí, riešiť nebudem. Samozrejme, že v ,,širšom zahraničí“ bude film zrozumiteľný azda iba novinárom, avšak pre veľký úspech u slovenského publika to môže byť v zásade jedno. Ktovie, ako budeme zobrazené udalosti vnímať tak za 20 rokov... (1583. hodnotenie, 124. komentár k filmu)

    • 3.5.2020  15:13
    Šarlatový a černý (TV film) (1983)
    ****

    ,,CHODÍ DO NAJLUXUSNEJŠÍCH REŠTAURÁCIÍ, NA NAJLEPŠIE VEČIERKY. BUDE TO PRAVDEPODOBNE PLAYBOY V SUTANE." __ Už tunajšie 84% hodnotenie napovedá, že televízne korene tohto filmu mu v ničom nebránia, aby sa nemohol rovnať s hocakou kino produkciou. Zaujímalo by ma však, nakoľko je dej verný realite a nakoľko sa od nej odkláňa, pretože pri scénach Pecka v prestrojeniach dostáva veľmi odhľahčený, takmer komický rozmer. Vo väčšine deja sa však hrá na vážnu notu a v poslednej tretine aj na nervy diváka, ako je to pri scéne, kedy Peck stojí takmer na hraničnej bielej čiare, zatiaľčo Plummer na neho miery puškou čakajúc, či sa ju odváži prekročiť. Veľmi ma tiež zaujalo, ako sa kontroverzne prijímaný pápež PIus XII. v podaní sira Johna Gielguda snaží ospravedlniť svoje tolerovanie nacizmu ako nemožnosť ohradiť sa voči nemu. Veľké kvality filmu zosobnené najmä v silnom príbehu a hereckých výkonoch sú doplnené zaujímavým filozofickým finále v Koloseu a už tradične výbornou hudbu meastra Morriconeho. (885. hodnotenie, 66. komentár k filmu)

    • 23.4.2020  11:29

    ,,SLOBODNÁ BIELA ŽENA, VEĽMI PEKNE STAVANÁ BLONDÍNA, ŠTÍHLA, KULTÚRNA, POUŽÍVA VIBRÁTOR...“ __ Opäť som si rozšíril svoje divácke obzory a konečne som videl kultových ,,9 a ½ týždňa“. Vzhľadom na porovnanie rozpočtu a konečných tržieb mi však jeho slávna kultovosť príde nadsadená (možno klamlivá) a status erotického filmu zrejme získal, keď sa u nás v 90. rokoch dostal na TV obrazovky, zavše uvádzaný v neskorých večerných hodinách, tuším raz dokonca vysielaný na Valentína. V skutočnosti – ako uvádza popiska – ide o romantickú drámu a erotiky tam dokonca ani veľa nie a ak áno, ide skôr o zbierku návodov na okorenenie si milostného života, kedy sú však ľúbostné scény useknuté v ich polovici, preto nevyznievajú natoľko dráždivo ako v prípade neskoršieho ,,Základného inštinktu“ alebo Lyneho ďalšieho filmu ,,Osudovej príťažlivosti“, kde svoju obľúbenú tému skúmania zákutí ľudskej sexuality zvládol výrazne lepšie. Každopádne Lyne mal ,,oko“ a svietením jednotlivých scén dosiahol (trocha gýčovú) vizuálnu stránku, ktorá výrazne dopomohla vystihnúť atmosféru New Yorku 80. rokov. Ku obom hlavným predstaviteľom poviem toľko, že v prípade Mickeyho Rourka som nepovažoval za vhodné nadabovať ho do češtiny Jiřím Prágerom, avšak na druhej strane daný dabing podporil jeho úchylný charakter. Kim Basinger bola v danej dobe ozaj kočka a kdesi som čítal, že bozkávať sa s Rourkom bolo pre ňu ako oblizovať popolník. ,,50 odtieňov kadečoho“ v ktorých si po rokoch zahrala nepochybne čerpalo práve z tohto filmu a ktovie, ako ich tento film ovplyvnil. Nebude to určite náhoda. A kto si všimol Rona Wooda? (4047. hodnotenie, 63. komentár k filmu)

    • 22.4.2020  19:42

    ,,ON POCHÁDZA SÁM OD SEBA. MUŽ BEZ MATKY!" __ Ani zvučné (béčkárske) herecké obsadenie nepomohlo filmu, aby nepôsobil naivne a hlúpo. Záverečná myšlienka je rovnako slabučká, ako hlboká je filozofia o objavovaní ,,seba samého". Zaujímavé momenty predstavujú ,,opičí ľudia", pri ktorých som si spomenul na ,,úsvit ľudstva" z Kubrickovej ,,2001: Vesmírnej odysey" a potešila ma surrealisticky pôsobiaca epizóda s Eli Wallachom, ktorý si ako ,,muž v oleji" v obrovskej nádobe rozpúšťa svoje prirodzenie a popri tom o ňom vedie omnoho zmysluplnejšiu poému, ako všakovaké múdra typu: ,,Hlúposť je sprievodcom múdrosti" či ,,Podnikám cestu, ktorá je napísaná v mojej dlani", ktoré veľmi často postavy perlia zo svojich úst. Možno, ak by vo filme hral pôvodne plánovaný Bruce Lee, stúpol by jeho kredit a neostal iba zabudnutým príspevkom vo svete pseudo-fantasy, o ktorom som už zabudol, prečo som si ho pred rokom a pol sťahoval do notebooku. (54. hodnotenie, 9. komentár k filmu)

    • 20.4.2020  19:36
    Simon Birch (1998)
    ****

    ,,Z GULÍ MÁM SUŠENÉ SLIVKY!“ ,,A JA Z NICH MÁM HROZIENKA.“ __ Pred XY rokmi som zo ,,Simona Bircha“ videl náhodne iba poslednú tretinu a v mysli mi samozrejme utkvel záver v autobuse, ktorý následne dokáže vniesť slzu do oka citlivého diváka. Potom som z neho opäť čosi videl, ale kompletne až teraz, preto hodnotím s plnou objektívnosťou. Nejde vyslovene o citové vydieranie, ani o vypočítavý kalkul, čo sa najmä podpisuje na konečnom hodnotení. Skôr sa mi nepáčilo prílišné tlačenie na kresťanský podtón, cez ktorý vníma Simon svoje predurčenie a skutočnosť, že dospelí sa v prítomnosti vzrastovo maličkého Simona často tvária detinsky. V postave Olivera Platta vidím citovo vyrovnanú a sympatickú osobu , narozdiel od Jima Carreyho v asi najzbytočnejšej úlohe svojej kariéry. (1734. hodnotenie, 99. komentár k filmu)

    • 13.4.2020  20:45

    ,,AHOJ, KDE JE DODO?" ,,ŠLI NA ANGELIKU." __ Zaujímavý a na naše pomery netradičný námet školskej šikany (navyše v čase bývalého režimu!) skončil niekde na polceste. Keďže bol koniec 80. rokov v závere sa objavil náznak kritiky spoločenského zriadenia, mne však viacej chýbalo väčšie vystupňovanie sporu medzi chlapcami. Po vzore názvu filmu napokon všetko vyriešil riaditeľ tým, že sa vlastne nič nestalo. Myslím si, že v takomto prípade by mohlo vyznieť lepšie literárne spracovanie. Tridsaťročná Sládečková bola kosť ale inak dobre, že časy zemiakových brigád sú už za nami. (59. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

    • 10.4.2020  21:10

    ,,MÁM OSEM PRSTOV! VIDÍTE? A DVE HLAVY. SOM MONŠTRUM!“ __ William Wyler a jeho ďalší veľký film. Nakrútený komorným spôsobom , zato pojednávajúci o devastujúcej sile pôvodne detinsky mysleného klamstva a o – na vtedajšiu domu – veľmi chúlostivej téme. Vplyvom cenzúry pritom priateľstvo oboch žien je tendenčne označené ,,mileneckým“ , preto slovo ,,lezba“ vo filme nikdy nezaznie a na ešte väčšiu škodu neuvidíme ani vystrihnuté zábery so Shirley McLaine. Téma homosexuality ako spoločenského tabu o ktorom sa jednoducho nehovorí je výborne vidieť v scéne, kedy sa Audrey Hepburn dozvedá o svojom obvinení vzdialená v zábere za sieťovými dverami a bez počuteľných dialógov. Ďalší mimoriadne nakomponovaný záber prichádza v závere, kedy sa Karen snaží dostať do Marthynej izby a mi už na základe tieňa vieme, čo sa stalo. Hoci sa téma rozvíja pozvoľne, časom sa zásluhou výborných hereckých výkonov (MacLaine tu jednoznačne predbieha Hepburn a krpatú Balkin by som osobne zahrdúsil) začína vyostrovať a vďaka Wylerovým réžijným nuansám nemožno k výsledku zachovať chladný postoj. Hudba Alexa Northa sa v niektorých momentoch štylisticky podobá na diela Bernarda Herrmanna a dokáže ešte viac umocniť niektoré dramatickejšie scény. Na základe uvedeného pri rozmýšľaní o výslednom hodnotení som preto napokon zvolil plný počet hviezd. (887. hodnotenie, 82. komentár k filmu)

    • 4.4.2020  17:03

    ,,NASLEDOVAŤ MA ZNAMENÁ ZOMRIEŤ." __ Z rekvizít a kulís sa zrecyklovalo, čo sa dalo a preto Babylon pripomína iba nejaké typické mestečko povedomé z iných filmov žánru a preto na slávnu vežu môžte rýchlo zabudnúť. Veď ani prostredie vôbec nepripomína Mezopotámiu. Oporu filmu však poskytuje Gordon Scott so svojou charizmou, ktorý dokonca postave hrdinského Nippura vedel dodať na chvíľu aj zraniteľný rozmer. Objektívne hodnotenie je pomerne náročné a kto má nejaké peplumy napozerané, toho ,,Hrdina z Babylonu" nemá čím prekvapiť. Preto volím štandardné 3*. (5. hodnotenie, 2. komentár k filmu)

    • 30.3.2020  11:07

    ,,STRANA JE AKO VLAK. A SÚDRUH STALIN JE JEHO STROJVODCA." __ Z toho, čo som videl, má ,,Pomaľované vtáča" z hľadiska príbehu najbližšie k ,,Ivanovmu detstvu" a ,,Choď a pozeraj sa", vizuálne inšpirácie z domáceho prostredia si nepochybne zobralo z ,,Markéty Lazarovej" (nahá žena na lúka) a ,,Kočáru do Vídne" (cesta lesom) a kto chce, určite si pri jeho sledovaní vďaka účasti Barryho Peppera spomenie aj na ,,Zachráňte vojaka Ryana", možno vďaka čiernobielemu spracovaniu aj na ,,Schindlerov zoznam". Marhoul nakrútil na ,,naše" pomery mimoriadne ambiciózny projekt s hereckým obsadením o akom sme donedávna ani nesnívali a pripomienky na jeho adresu treba brať miestami s rezervou. Pre absenciu hudby a dialógov som sa obával zrozumiteľnosti narácie, tá je však väčšinou prekvapivo dobre zvládnutá a iba z času na čas som v niektorých častiach Joskovho putovania nemal úplne jasno. Chýbala mi tiež silnejšia ústredná idea, vďaka ktorej by film nevyprchal tak rýchlo z hlavy a z najväčších spomienok naň sa vynorí najmä čiernobiela kamera a zopár mimoriadne brutálnych scén, nad účelnosťou ktorých možno niekedy polemizovať (pokiaľ bolo niekde ukázané násilie, prečo nebolo rovnako ukázané aj inde?). Účasť v užšom výbere nominácii na Oscara je však pochopiteľná najmä pre univerzálnosť témy a obdobia do ktorého je zasadená a pre jeho obľúbenosť u zámorských filmových akademikov. (3727. hodnotenie, 361. komentár k filmu)

    • 29.3.2020  18:52

    ,,ZLOMENÝ ČO?" ,,ZLOMENÝ ŠÍP. ŠTVRTÝ STUPEŇ STRATEGICKÉHO OHROZENIA. INÝMI SLOVAMI: STRATENÁ ATÓMOVÁ ZBRAŇ." __ Na ,,Operáciu Zlomený šíp" sa dá nazerať ako zástupcu akčného žánru (polovice) 90. rokov, ktorý predstavuje všetky pozitíva aj negatíva tohto obdobia. Má pomerne rýchly spád, pôsobí dynamicky a dokonca sa snaží aj o toľko obľúbené hlášky. Z dnešného pohľadu je však dej plný predvídateľných klišé (začiatok vzťahu v závere), ktoré musí považovať za naivné už školák, dokonca miestami pôsobí skratkovito (ako sa Mathis dostane do člna, potom do nákladiaku a z neho do vlaku) a na efektoch je vidieť, že ich začína nahlodávať zub času (pád stíhačky).Zápletka s ohrozením sveta atómovkami boli vtedy ešte vcelku v móde, dnes je to skôr pasé.. Dokonca keď jedna z nich náhodou vybuchne, pokiaľ je to pod zemou tak je to ešte v pohode a priveľmi si tým netreba lámať hlavu. Dnes už takéto filmy ani nemôžu okupovať TV obrazovky v hlavnom vysielacom čase, pretože by pôsobili smiešne. Rozumiem však tým užívateľom, ktorý v rámci nostalgie dajú ,,Broken Arrow" vyššie (4*) hodnotenie. (8950. hodnotenie, 273. komentár k filmu)

    • 22.3.2020  13:57
    Major Dundee (1965)
    ****

    ,,DÚFAM, ŽE BOL MŔTVY KEĎ MU TO UROBILI.“ ,,TO BY PRE NICH NEMALO ZMYSEL.“ __ Zrejme najproblematickejšie prijatý Peckinpahov film, ktorého by si režisér zo všetkých svojich diel najväčšmi vážil, nebyť zatracovanej postprodukcie, ktorá úplne pozmenila jeho pôvodný zámer. Na sledovanie ,,Majora Dundeeho“ som sa odhodlával dlhý čas a napokon som rád, že som ho videl ako v TV verzii, tak aj v tej rozšírenej a takisto ma teší, že ho nenakrútil prvotne zamýšľaný John Ford. Výsledok by bol nepochybne značne odlišný od toho, ako túto vysoko rozpočtovú produkciu podal Peckinpah, ktorý v ,,Majorovi Dundeem“ položil základy svojho budúceho réžijného štýlu s charakteristickým rukopisom, ktorý na pomyselný vrchol dostal už v nasledujúcej ,,Divokej bande“. Atribúty ďalšej režisérovej tvorby sú tu viditeľné v podobe (na rok 1965) krvavých bojových scén, rasizmu, láske k mexickému pohraničiu a samozrejme v jeho -,,svojskom“ , pre niekoho ,,nelichotivom“ - vykreslení žien. Kritiku filmu vnímam najmä z dôvodu troch rôznych verzií, z ktorých je ťažké vybrať si tú najvhodnejšiu. Mne osobne skôr prekvapil trocha useknutý záver. Z pestrého hereckého obsadenia, kde ma prekvapila najmä účasť Maria ,,Santeru“ Adorfa, za zmienku stoja najmä charizmatický Richard Harris a na nespoznanie zamaskovaný James Coburn. (540. hodnotenie, 53. komentár k filmu)

    • 21.3.2020  13:46
    Na břehu (TV film) (2000)
    ***

    ,,VEĽMI PRIATEĽSKÝ TEDA NIE SÚ. UVÍTANIE BY SOM SI PREDSTAVOVAL TROCHA INAK, PANE.“ ,,DIVÍTE SA? VYHODILI STE SVET DO VZDUCHU.“ __ ,,Na brehu“ som prvý krát videl na Hallmarku niekedy v roku 2001, kedy som dlhý čas zápasil s neustupujúcou chorobou a prišlo mi vhodné pripomenúť si tento film práve v čase silnejúcej celosvetovej pandémie koronavírusu. Šokujúca je na ňom nemožnosť odvrátenie hrozivého osudu celého ľudstva, ktorú film vzhľadom na svoje skromnejšie televízne možnosti zvládol vcelku dobre keď vedel vyvážiť scény úpadku ľudskej spoločnosti s tými intímnejšími z rodinného kruhu. Vyznenie filmu je predovšetkým melodramatické a preto by sa dalo zvážiť, či všetko, čo počas svojej mohutnej takmer tri a pol hodinovej dĺžky ponúka muselo byť zahrnuté do deja, alebo či ho nešlo v niektorých častiach okresať na úkor komplexnejšieho vykreslenia príčin jadrového konfliktu, ktorého strohý opis mi vzhľadom na neuvedomenie si celkových následkov pre svet príde značne nelogický. Púť na severnú pologuľu, ktorú kapitán jadrovej ponorky vykoná je iba posledným pokusom o záchranu, v čase kedy už všetka nádej definitívne pohasla, hoci sa s tým ľudstvo ešte nedokáže zmieriť. Pasáž vo vymretom San Franciscu mi však prišla pomerne zbytočná, vhodná iba nato, aby ukázala niekoľko trikových záberov, na ktoré je inak film pomerne striedmy. Zaujali ma však poniektoré herecké výkony. Okrem vtedy stále atraktívnej Rachel Ward, to bol jej životný partner Bryan Brown, ktorého výrazovo bohaté herecké nadanie nebolo nikdy dostatočne docenené. Hoci nádej zomiera posledná, ,,láska nikdy nezomiera“ – ako stojí na plagáte k filmu ,,Dracula“ a preto sa záver vo svojej poslednej scéne pri zapadajúcom slnku nesie v romantickom nádychu, aby trochou žiadaného gýču odľahčil depresívnu beznádej. Výsledok hodnotím prevažne kladne, avšak pôvodný film Stanleya Kramera nemám stále potrebu vidieť. (568. hodnotenie, 50. komentár k filmu)

    • 15.3.2020  18:26
    Repo Man (1984)
    ***

    ,,...NARAZ NIEKTO POVIE: TANIER, ALEBO KREVETY, ALEBO TANIER KREVIET. ANI NEMÁ ZMYSEL NEJAKÝ HĽADAŤ. VŠETKO JE TO SÚČASŤ VEĽKÉHO KOZMICKÉHO NEVEDOMIA." ,,BRAL SI VEĽA LSD V DOBÁCH HIPPIES?" __ Ako písali iní, film má špecifickú, svojim spôsobom podmanivú atmosféru, často podporenú svetelnosťou scén v súčinnosti s kamerou. Ďalej má film scenár, vďaka ktorému občas niektorá z postáv príjemne zaperlí alebo sa objaví zaujímavá scénka (vyhodený balík peňazí, štrikujúci policajt) a ktorý vlastne neobsahuje žiaden poriadny dej. Ten by sa dal zhrnúť do niekoľkých viet, ale veľmi ťažko by sa písal obsah. Dej totiž často nedáva zmysel, vedľajšia dejová línia s mimozemšťanmi je voči tej hlavnej prakticky irelevantná,a skôr sa tu pracuje s náhodou pripomínajúcu mi surrealistickú mozaiku, dokonca mierne dadaistické predstavenie. Vďaka úspornej minutáži sa sledovanie dá prežiť a dajú sa v ňom objaviť aj inšpiračné zdroje pre neskoršie filmy, ako je to v prípade spomínaného ,,Pulp Fiction" s využitím motívu tajomného kufra alebo melodicky podobným soundtrackom. Údajná kultovosť filmu v USA sa tak dá pochopiť. (754. hodnotenie, 74. komentár k filmu)

    • 26.2.2020  19:04

    ,,ŠIALENEC!“ ,,OSLOVUJTE SI MA AKO CHCETE.“ __ Po vyše dvadsiatich rokoch kedy som film opätovne videl v súvislosti s úmrtím Kirka Douglasa vo mne znovu ožili spomienky na tento pozoruhodný western. Opozeraná zápletke o pomste za smrť blízkeho je tu skrze dávne priateľstvo dvoch hlavných postáv ukázaná ako dráma s morálnou dilemou, svojou univerzálnosťou a psychológiou postáv približujúca sa takmer k dramatickej divadelnej hre nepotrebujúcej k svojmu vyrozprávaniu výraznejšiu westernovú kulisu. Azda aj pre skvelý slovenský dabing, v ktorom vynikajú Michal Dočolomanský v postave Kirka Douglasa a ešte lepší Štefan Kvietik dabujúci Anthonyho Quinna sa naskytá otázka, ako by mohol byť ,,Posledný vlak z Gun Hillu“ zdramatizovaný do podoby tv inscenácie, kde by sa hlavných postáv zhostili naši obaja spomínaní herci. Uznávaný režisér John Sturges navyše do filmu načrtol aj v danej dobe ešte pálčivú otázku rasizmu. Nepochybujem o tom, že pokiaľ by sa v súčasnosti chystal remake, stačilo by miestami viacej vypilovať scenár a výsledok by sa mohol pretaviť do oceňovaného diela. (1306. hodnotenie, 99. komentár k filmu)

    • 25.2.2020  18:05

    ,,NÁDYCH, VZŤAH K BOHU A VÝDYCH, VZŤAH K BLÍŽNEMU. NÁDYCH, VÝDYCH. ČO SA UČÍŠ V ŽÁKOVCIACH? DÝCHAŤ.“ __ V porovnaní so ,,Všetkými mojimi deťmi“ ide o ešte lepší pohľad na život Mariána Kuffu a jeho chovancov v Žákovciach, idúci skrze mapovanie neľahkých životných peripetií niekoľkých postáv poriadne na dreň. Pred sledovaním som mal približnú predstavu o tom, čo uvidím a vo výsledku sa moje očakávania nielen naplnili, ale v niektorých ohľadoch boli dokonca prekonané. Je hrozné pozerať sa na tie primitívne, zaostalé a pologramotné existencie, ľudí už v tvári strhaných alkoholizmom i rodenou degeneráciou, ktorých už nič dobré nečaká, no oni sa neprestávajú pretĺkať svojim biednym svetom. Načo im ďalej žiť? A predsa ma režisérka v závere milo prekvapila, ako sa niektorým z nich podaril (možno načas) návrat do života. Odvážne taktiež ukázala, ako sa na Kuffovu hlavu občas znesú aj ostrejšie slová, keď sa snaží pomôcť v integrácii rómskemu etniku, ktoré si pritom jeho snahu niekedy necení (,,Ty si farár? Ty si hovno! Ty nie si farár!“). Na výslednom hodnotení sa podpisuje aj technické spracovanie v práci so zvukom, strihom a s kamerou vytvárajúcou viacero monumentálnych obrazov. Zábery zhora kedy Kuffa jazdí s koňom po krajine takmer ani nepripomínajú slovenské reálie a skôr sa ponášajú na dokument zo života nejakých východoázijských kočovníkov. Posledné dva zábery sú doslova ohromujúce a presne definujú Kuffovu outsiderskú osobnosť. Najprv záber kedy ticho rozjíma počas modlitby a napokon ten, kedy na koni miery do hmly a akoby sa strácal v prázdnote. Lenže aj v nej čosi je. (406. hodnotenie, 28. komentár k filmu)

    • 23.2.2020  19:50

    ,,ČO ZNAMENÁ ,UROBIŤ ZOZADU´?“ __ Hneď s prvým záberom som si spomenul, že som o ,,Súboji s nebom“ počul na ,,Noci prísne zakázaných filmov“, kde Peter Konečný upozornil nielen na explicitnosť danej sexuálnej scény, ale nezabudol podotknúť, že neočakávane šokujúco pôsobí najmä kvôli zobrazeniu nelichotivých ,,telesných proporcií“ jedného z aktérov. Že aj sto kiloví ľudia spolu ,,tento“ je tu ukázané s úplnou samozrejmosťou a zobrazenie nahoty a sexu tu miestami síce hraničí so softpornom, avšak tieto zábery nie sú cieľom filmu, ale skôr slúžia ku zvýrazneniu autentickosti rozprávania nemajúceho ďaleko k dokumentárnemu štýlu. Napokon tučnota niektorých postáv bola pre mňa natoľko odpudivá, že ma nútila viacej dbať na vlastné stravovacie návyky. Inak má film veľkú snahu pôsobiť umelecky. Formálne sa snažia vyniknúť najmä dlhé statické zábery kamery na postavy hľadiace kamsi do prázdna a určujú celkový rytmus diela, na ktorý sa jednoducho treba naladiť. Netradične podaným príbeh o únose dieťaťa sa ako ústredná línia rozprávania napokon ukáže ako nedôležitá, pretože dej od nej často odbieha a vrcholí absolútne inak ako by niekto čakal, avšak pochopiteľnou, mimoriadne spirituálne silnou scénou v bazilike dosahujúcou katarziu. Súboj s nebom sa metaforicky ukazuje ako v opakujúcich sa scénach so zvešiavaním vlajky, tak aj v samom závere, totožným s inkriminovaným úvodom. (593. hodnotenie, 68. komentár k filmu)

    • 22.2.2020  21:31
    Čarbanice (1982)
    ***

    ,,JA SOM ŽELEZNIČIAR." ,,TY NIČÍŠ ŽELEZO?" __ Problémom ,,Čarbaníc" je, že hoci majú príbeh, iba nejednoznačne možno povedať, čo ním chcú vyjadriť. Téma záškoláctva tu vo svojej podstate nevyznieva ako závažný problém, ale iba ako neškodná avantúra, čo sa po pár týždňoch znovu urovná. Dať filmu v závere nejakú jednoznačnejšiu pointu (viď. Anderton-om spomínaná jazda bicyklom) by mu len prospelo. Ozvláštňujúcim a najzaujímavejším prvkom sú tu preto animované pasáže (najviac ma zaujala ,,nočná mora"), ktorých nápaditú viacvýznamovosť možno nevie detský divák ešte naplno oceniť. Po zjednocujúcich úpravách by uspeli aj samostatne a nepochybne by sa patrili medzi popredných zástupcov našej animovanej tvorby. Aj niektorým záberom nedostavanej Petržalky nemožno uprieť istú poetiku. (144. hodnotenie, 13. komentár k filmu)

    • 22.2.2020  18:45
    Kořist (2019)
    ***

    ,,SOM ALFA PREDÁTOR!" __ ,,Korisť" ma zlákala, pretože som dúfal v explicitnosť násilia, ktorou sa vyznačovala predchádzajúca Ajova tvorba. Ten sa však od nej v poslednej dobe viditeľne odkláňa a preto film výrazne stráca možnosti, ktorými by vedel diváka viacej upútať a nezostať iba nevýraznou a ľahko zabudnuteľnou šeďou priemeru. Zo začiatku ma iritovalo najmä dlhé hľadanie otca (,,Tati, kde si?" povedané aspoň 10 krát.), neskôr hlúpe motivačné vety (,,Vedel som, že si bojovníčka." a pod.) a napokon aj nepresvedčivé vyčínanie aligátorov, ktorí by v prípade neúčasti zbytočných vedľajších postáv ani nemali koho zožrať. V tomto prípade vedel voľakedy Aja či už krvavosť alebo napätie vytvoriť sofistikovanejšie a nápaditejšie, preto priestor zatopeného domu s pivnicou nevyužíva svoj potenciál tak, ako by sa žiadalo. Vo výsledku preto najväčšmi poteší striedma minutáž a pri čítaní titulkov zaujme naozaj masívna srbská stopa. (3566. hodnotenie, 296. komentár k filmu)

    • 10.2.2020  19:07
    Pulgasari (1985)
    ***

    ,,...NÁŠ SPASITEĽ A SPOJENEC SA STAL NAŠIM NEPRIATEĽOM.“ __ Prvý severokórejský film, ktorý som videl, hoci vzhľadom na žánrové zameranie tamojšej kinematografie ide zrejme o ojedinelý zjav, aj keď – ako píšu iní – kto chce, ten si tam propagandu nájde. Jeden z alternatívnych názvov znie: Communist Bull-Monster a je tiež pravda, že ústredným motívov filmu je boj vykorisťovanej robotníckej triedy proti buržoázii (kapitalistom) a samotné monštrum Pulgasari tu zohráva úlohu ničivej energie, ktorá sa napokon vymkne z pod kontroly. K dobru veci však je, že film je podaný tak rozprávkovo, že v ňom ideológia nie je natoľko zjavná, dokonca pokiaľ by bol nakrútený v inej ázijskej krajine, všetky pripomienky o skrytej komunistickej ideológii by išli bokom. Technické spracovanie je na značne kolísavej úrovni a pôsobí podstatne starším dojmom. Kým ,,Pulgasari“ má vcelku solídny hrozivý zjav a zábery v ktorých ničí nepriateľské opevnenia sú solídne priemerné, škaredé zadné projekcie pôsobia urobené na kolene a sú hanbou zamýšľanej ambicióznej vizitke filmu. Ešte zostáva zodpovedať, či by si súčasní severokórejci tajne nepriali oživenie Pulgasariho pre zvrhnutie tamojšieho vládneho režimu. (100. hodnotenie, 23. komentár k filmu)

    • 9.2.2020  17:09

    ,,ČO TO TU ROBÍTE?" ,,PRIŠLI SME SA VYSRAŤ." ,,TO NIE JE PRAVDA, KAKÁME!" ,,TO SA NEHANBÍTE ROBIŤ TO V MOJEJ DŽUNGLI?" __ Pred ,,Emanuelou" bolo ,,Posledné tango v Paríži". Už v počiatku uvoľnených 70. rokov sa ukázalo, že v rukách zručného režiséra môže byť aj erotika umením. Nominácie na Oscara sú v oboch prípadoch však čiastočne za odvahu, v prípade Branda za jeho pojatie sexuality a u Bertolucciho za scénu s maslom (Kdo maže, ten jede). Myslím, že v istých ohľadoch oba dva filmy porovnať možno. Najmä keď sa postupne Maria Schneider ukazuje výlučne v Evinom rúchu a s Brandom riešia rôzne chúlostivé otázky (,,Kedy si sa po prvý krát urobila?") vyznieva film ešte dráždivejšie a provokatívnejšie než milostné dobrodružstvá Silvii Kristel. Odhliadnuc od ,,toho hlavného" stojí za povšimnutie kamera Vittoria Storara, jeho nasvietenie scén i obrazové kompozície Paríža a potom postava Jeana-Pierra Léauda, známeho úlohami nevyzretých mladíčkov, tu predsa len schopnejšieho žiť v realite. (3290. hodnotenie, 203. komentár k filmu)

    • 27.1.2020  20:55
    Ripleyho hra (2002)
    ***

    ,,V ŠKOLE CHLAPCOM VŠETKO PREŠLO. MNE NIE. MŇA VŽDYCKY CHYTILI." ,,NO, A VIEŠ PREČO ŤA CHYTILI?" ,,PREČO?" ,,PRETOŽE ŤA NENAPADLO ZABIŤ UČITEĽA." __ Na filme ma zaujala najmä jeho vizuálna stránka. Napriek tomu, že v tej dobe stál pomerne slušných 30 miliónov, pôsobil na mňa skôr ako taliansko-nemecký televízny krimi triler z počiatku 90, rokov, ktoré voľakedy často vysielali na TV Prima. Ani sa nedivím, že išlo o komerčný prepadák. Film má teda svoje muchy a ani zďaleka sa nepribližuje predchádzajúcim filmom s Tomom Ripley, napriek svojej priamočiarosti a istej predvídateľnosti vie udržať pozornosť diváka a nevďačí zato iba Malkovichovi a Winstonemu. Nepochybne najpamätnejšou je pasáž vrážd na WC vo vlaku, ktorá vyniká svojou chladnokrvnosťou, zároveň však postupne pripomína minimálne čiernu komédiu, ak nie priamo paródiu. Morricone zložil skvelú minimalistickú hudbu; je však veľmi nenápadná a treba počúvať s nastraženými ušami. (2063. hodnotenie, 91. komentár k filmu)

    • 15.1.2020  19:27
    Maják (2019)
    ****

    ,,SMRDÍŠ AKO ŠŤANKY, SMRDÍŠ AKO SEMENO, AKO ZHNITÝ K*KOT, AKO ZANIETENÁ PREDKOŽKA, AKO KEĎ SPARENÁ CIBUĽA TRTKÁ S KADIBÚDKOU NA HNOJI." __ Artový horor, ktorý ani hororom nie je. Čiernobiela kamera snímajúca vo formáte 4:3 musí od počiatku zaujať aj oko nevšímavého diváka, čím sa nielen snaží priblížiť starým hororom a vyvolať atmosféru, ktorá by vo farebnom ladení bola nedocieliteľná. Willem Dafoe, okrem svojho zjavu, vie svoju postavu starého morského vlka dotvoriť aj svojim kvetnatým archaickým prejavom (,,...says I.“). Maják ide v istých ohľadoch porovnať s ,,Čarodejnicou“, predovšetkým postavy tu nie sú zlé z presvedčenia, skôr zlu podľahnú a smerujú ku katarznému záveru. ,,Maják“ je však viacej nejednoznačný. Preludy sa tu vyplavujú z ľudskej mysle a každý si ich musí usporiadať po svojom, tajomstvo a nejednoznačnosť súvisia s klaustrofóbiou miesta znásobenou odlúčením a izoláciou. Vo svojej podstate však záver ponúka jednu z najpravdepodobnejších možností, ako mohol film skončiť. Je skvelé, že sa cinefili domohli premietania v tuzemských kinách. Možno je ,,Maják" prvou lastovičkou v dobe, kedy bude program kín určovať divácky dopyt. (1533. hodnotenie, 142. komentár k filmu)

    • 14.1.2020  19:59

    ,,PREDSTAV SI, ČO VŠETKO SI MÔŽEŠ DOVOLIŤ ROBIŤ, KEĎ NEMUSÍŠ V ZRKADLE SÁM SEBE POZERAŤ DO OČÍ.“ __ Pamätám si, ako bola v Kinoboxe svojho času vyzdvihovaná hlavne technická stránka Verhoevenovho filmu zdôrazňujúc, že ešte dva roky predtým (čiže r. 1998) by nič podobné nebolo možné nakrútiť. ,,Mužovi bez tieňa“ vtedy Oscara za vizuálne efekty vyfúkol ,,Gladiátor“ vďaka otáčavému záberu v ktorom gladiátori vchádzajú do kompletne digitálneho Kolosea. Toľko z histórie; v súčasnosti sa stále jedná o zručne nakrútený thriller na stále atraktívnu a vďačnú tému, ktorá dokáže zaujať zmysly a rozprúdiť fantázie diváka. Ústredná idea neviditeľného človeka je mnohovrstvová, preto je motív utajovania a skrývania prenesený aj do medziľudských vzťahov. Keďže je film zameraný na zneužitie takýchto schopností, Verhoevenova častá téma skúmania ľudskej sexuality to má svoje, síce ľahko provokujúce a dráždivé, no opodstatnené miesto. Napokon, kto by niečo také nevyužil? (Ja všetkými desiatimi kebyže mám za susedu takú samicu ako Rhona Mitra.) Dobre vystavanému thrilleru škodí jeho druhá polovica, kedy prichádza k prirodzenej dramatizácii deja s niekoľkými nedostatkami (Keď neviditeľný Bacon chodí všade nahý nie je mu zima a neporaní sa?) a akčný záver s radom opozeraných klišé, v ktorom sa Bacon mení na Terminátora a vedci na superhrdinov. To, že Goldsmithova ústredná melódia až priveľmi pripomína skorší ,,Základný inštinkt“ mi vôbec neprekáža a jedná sa o môj obľúbený soundtrack. (10 554. hodnotenie, 367. komentár k filmu)

    • 6.1.2020  20:25

    ,,DÁM ZATO RUKU DO OHŇA." ,,ZBYTOČNE BY STE SI JU SPÁLIL." __ Áno, sme hneď v centre diania, ale jeho pozadie sa vyplavuje postupne a pozvoľna začína hustnúť. Inak ale ide o priemernú kriminálku bez patričnej atmosféry a s pomerne nevierohodným Trintignantom v úlohe spisovateľa odhaľujúceho čachre-machre v pobrežnom letovisku, ktoré spustia sériu vrážd. Koniec je, aj vzhľadom na štýl rozprávania, jasne predvídateľný, aspoň však nie je doslovne nakrútený. (14. hodnotenie, 2. komentár k filmu)

    • 4.1.2020  17:35
    Král (2019)
    ****

    ,,ZA AKÝM ÚČELOM STE TU?“ ,,MÁM DOJEM, ŽE STE MA Z NEHO PRÁVE ZOBUDILI.“ __ Akoby sa v Netflixe rozhodli zrecyklovať dekorácie z ,,Outlaw King“ (viď napr. katapult) a v krátkej dobe ponúknuť divákom osudy – o niečo neskôr panujúceho - mladého Henricha V. po nástupe na trón. V komentári ,,Outlaw King“ som spomínal ako veľmi sa v istých ohľadoch podobá záverečná bitka na tú pri Azincourte z Branaghovej verzii ,,Henricha V.“ A hľa, tu ju napokon máme v plnej zablatenej a krvavej kráse, že je spolu so ,,Statočným srdcom“ azda najlepším znázornením toho, aké masakre sa vedeli na stredovekých bojiskách rozpútať. Náhoda? Ktovie..., každopádne z dejového hľadiska ide o neshakespearovské prerozprávanie známeho Shakespearovho diela, kde napokon nechýba ani slušný priestor pre postavu Falstaffa, v ktorom som Joela Edgertona (tiež scenár a produkcia) absolútne nespoznal. Ten je v herecky vďačnej úlohe staršieho mentora najsympatickejšou postavou filmu a svojim prejavom by mohol ašpirovať na oscarovú nomináciu, keďže sa v tejto súvislosti spomínajú možné – pre mňa však málo pravdepodobné (hudba?) – ambície na túto cenu (narozdiel od ,,Írčana“ alebo ,,Dvoch pápežov“). Inak je ,,Kráľ“ – rovnako ako ,,Outlaw King“ - nakrútený pomerne tendenčne bez zjavne vyšších režisérskych ambícii, s mierne televíznym lookom, ktorému šetrenie s vizuálnymi efektmi iba prospieva a ktorý by miestami potrebovať prestrihať. Nájdu sa tu však viaceré pôsobivé momenty, akými sú oznámenie o poprave a jej vykonanie alebo záverečná scéna na stoličke. ,,KRÁĽ NEMÁ PRIATEĽOV. KRÁĽ MÁ LEN PRÍVRŽENCOV A NEPRIATEĽOV.“ (5170. hodnotenie, 256. komentár k filmu)

    • 3.1.2020  20:17
    Dobrodruzi (1967)
    ****

    ,,A ČO TO VÔBEC ZNAMENÁ?“ ,,NESNAŽ SA ROLAND, TO JE IBA PRE INTELEKTUÁLOV.“ __ Zo začiatku mi príbeh prišiel pomerne naivný a skôr úsmevný. Ústrednú trojicu spoznáme skôr postupne, preto mi Laetitia prišla ako akési šialené dievča s prapodivnými záľubami. Keď sa však vzájomné priateľstvo medzi ňou, Delonom a Venturom postupne vyformuje do uveriteľnej podoby a dej sa presunie na africké pobrežie, je sa načo pozerať a ako sa uvádza, ide o veľmi príjemný, rýdzo starosvetský dobrodružný príbeh. Aj ten však je prekvapiť a vôbec sa nekončí ideálne. Nielenže na mňa emociálne zapôsobila tragická scéna na jachte, silu priateľstva tu preverí aj akčný záver v dnes už známom prostredí – vtedy ešte neopravenej - pevnosti Boyard. V hodnotení pre u mňa ide o veľmi silné 4* a plne rozumiem užívateľom, ktorí sa neboja udeliť plný počet hviezdičiek. Z ústrednej mužskej dvojice mi herecky prišiel o niečo lepší Lino Ventura. (2111. hodnotenie, 152. komentár k filmu)

    • 30.12.2019  19:24

    ,,POZRI SA NA HENTÚ! VYZERÁ AKO HOVNOM NAKLADANÁ TENISKA.“ __ Pokiaľ sa vraví, že Nemci sú zvrátení úchyláci, no neexistoval relevantný dôkaz, tak v tomto prípade sa ukazuje v plnej nádhere. Užívateľ ,,Makky“ svojim sarkastickým komentárom pekne vystihol dej a potvrdzujúc jeho slová môžem povedať, že ide o skutočnú delikatesu pre pravých filmových fajnšmekrov schopných oceniť takéto netradičné kúsky a dajú sa tiež pochopiť tí, u ktorých sa počas sledovania dostaví nevoľnosť či už z pohľadu na hlavného predstaviteľa, jeho špecificky zariadený byt alebo z viacerých – nie nutne násilných – scén. Hoci som film videl pred mesiacom, žiada sa mi ho okomentovať, pretože si ho stále dokážem vybaviť a nemôžem poprieť nadšenie z videného, pri ktorom som sa mimochodom výborne naraňajkoval. Ódy možno pieť na všetky strany počnúc hereckým výkonom mladého Jonasa Dasslera za kvalitnej podpory maskérov stvárňujúceho o dvadsať rokov staršieho Fritza Honka (,,TOHO BY SOM NEOŠŤALA, ANI KEBY HOREL.“) až po autentické zachytenie doby v podobe dekorácií a výberu vtedajších šlágrov, medzi ktorými sa nestratí Karel Gott a záverečná ,,Wir sind jung, wir sind frei“ (tiež prespievaná Gottom ako ,,Léta prázdnin“). Z technickej stránky vyzdvihujem najmä zábery vrážd bez strihu, z obsahovej citeľný čierny humor miestami vyvolávajúci dojem paródie, nielen počas vešania voňavých stromčekov, ale takisto v prípade Honkových vrážd alebo jeho zrazenia dodávkou, kedy som sa smial na plné hrdlo. Naopak, mrazenie vyvoláva zobrazenie telesnej degenerácie ako priameho dôsledku zničujúceho vplyvu alkoholu na človeka nielen v prípade Honku, ale aj osadenstva ,,U zlatej rukavice“ pijúcich, pretože ide o ľudské trosky a už ich nič v živote nečaká. V tomto prípade ide o dokonalý detox, pri ktorom rozhodne nebudete mať chuť na pohárik a začnete zvažovať, či sa ešte vôbec napijete. Inak ide o ideálny film napr. na Štedrý večer. (1056, hodnotenie, 117. komentár k filmu) _ P.S. môj komentár č. 1111.

<< předchozí 1 2 3 4 10 20 29 38