curunir

,,ĽAHKÁ CHÔDZA A ŤAŽKÝ PAPEK - TO JE ODJAKŽIVA MOJE HESLO." ,,CHLAP MUSÍ MAŤ SVOJE HESLO." __ Okrem citácie z ,,Taxikára" si bystrý divák vo filme tiež povšimne odkazov na ,,Osvietenie" (dvere a sekera), Saturn 3, prípadne z literárnych zdrojov alúziu na Frankensteina (,,Ži!") pri oživovaní Kirbyho. Z filmov, ktoré prišli po tom je badateľná čiastočná inšpiračná podobnosť ,,Tichej zúrivosti" s ,,Terminátorom" a to najmä pri scénach teroru v nemocnici alebo automobilovej naháňačke končiacej ,,spálením" zápornej postavy, ale nie jej definitívnou smrťou. V tomto smere je nutné pochváliť surový výkon Briana Libbyho pripomínajúceho mi psychopatického Micka Jaggera a vyjadriť sklamanie z Chucka Norrisa nad jeho slabým zapojením sa do deja. Občas sa mi stalo, že som na neho úplne zabudol a na scéne sa objavil až vtedy, keď už to inak nešlo. Ba dokonca ani vtedy nepredvádza výkony vďaka ktorých si neskôr - možno trocha neželane - založil svoju popularitu. Skrátka, ak by sa aj v iných filmoch prezentoval podobne, žiadnou nevyčerpateľnou studnicou vtipov by sa nikdy nestal. Na margo tej studne a s tým spojeného záveru nemožno dodať nič iné, než, že sa to dalo čakať. To však ber čert, film by známejšieho statusu dosiahol pokiaľ by vydal viacej vlastnej invencie a oživil tým nevyužitý potenciál. (265. hodnotenie, 29. komentár k filmu)

,,...A PREČO BY STE NIEČO TAKÉ ROBILA?" ,,KVÔLI TEJ VEĽKEJ HRČI VO VAŠICH NOHAVICIACH." __ De Palmov réžijný štýl je natoľko svojský a nezameniteľný, že skúsenejší filmový divák by ho v prípade nepozretia si úvodných titulkov časom beztak rozpoznal. Napriek tomu obdiv k ,,Majstrovi a svojmu učiteľovi" je natoľko silný, že De Palmovu snahu vzdať poctu predovšetkým ,,Vertigu" a ,,Psychu" je možné chápať skoro ako prejav chlapčenského nadšenia nad realizáciou vysnívaného projektu. Odkaz na ,,Vertigo" je badateľný najmä v toľko ospevovanej scéne v galérii a to, ako v rámci použitia skrytých symbolov, tak aj vo vášnivej hudbe Pina Dinaggia snažiaceho sa docieliť patričných parametrov soundtracku Bernarda Herrmanna. ,,Psycho" zase na diváka kričí z dramatických scén v sprche alebo vo výťahu a napokon tiež v záverečnom determinovaní motívu páchateľa, čo v prípade oboch filmov pôsobí trocha nadbytočne. Zvlášť zaujímavým prvkov je snová atmosféra vinúca sa celým filmom. Svoje pomyselné vrcholy má hneď v úvode a závere a De Palma ňou trocha lišiacky a tiež trocha kostrbato zakrýva necenzúrované scény zo sprchy, ktoré si predtým vyskúšal v úvode ,,Carrie". Nesnaží sa však o explicitnú nahotu, ale deviantné sexuálne dusno vychádza (príhodne) z dekadencie obdobia, v ktorom bolo dielo vytvorené. Caine ako psychiater otvorene a bez hanby kladúci otázky intímneho charakteru a zároveň (pomerne ľahko odhaliteľný) ,,muž dvoch tvárí", známy predtým prevažne úlohami noblesných gentlemanov môže pôsobiť ako chybne obsadený. Rozpor v stvárnení nielen jeho postavy, ale tiež v prípade Nancy Allen a réžie dokladajú nominácie na Zlatú malinu a zároveň iné prestížne ocenenia . Každopádne zostalo na škodu, že premiéry filmu sa už ,,Majster" nedožil, pretože jeho reakcia na daný výtvor by bola isto najzaujímavejšia zo všetkých iných diel vzdávajúcich mu poctu. (1124. hodnotenie, 121. komentár k filmu)

,,STÁLE PÍŠETE OBSCÉNNE KNIHY?" ,,TOHO ROKU NIE." ,,NAJPROSTOPÁŠNEJŠIE ČO SOM ČÍTAL BOL VÁŠ ČLÁNOK O PÁRENÍ ČMELIAKA. ŤAŽKÉ PORNO." ,,ÁNO, VČELIE KRÁĽOVNÉ SÚ VÁŽNE NIEČO." __ Irwin Allen patrí k otcom žánru katastrofických filmov zrodených v 70. rokoch, na ktorých pracoval ako producent i režisér. Ako režisér nakrútil štyri filmy, z ktorých dva vyrobené v prvej polovici dekády sú najväčšími klenoty žánru, zatiaľ čo neskorší dvaja zástupcovia (,,Roj" a námetovo akčnejšie pokračovanie ,,Poseidona" - taktiež s Michaelom Cainom) žáner tak povediac pochovali, keď sa svojim priemerným spracovaním nestretli s pochopením divákov ani kritiky. Na ,,Roj" som sa chystal vyše roka, akurát ma odrádzala jeho dĺžka - hoc som uprednostnil rozšírenú verziu - a samozrejme veľmi chabé hodnotenie. Paradoxne vás okamžite vtiahne do víru diania a často prichádza k akcii, pri ktorej na moje potešenie zomierajú aj deti. Do istého času sa preto na film nepozerá zle, avšak pribúdajúcu minutáž je napokon poznať a divák si začne všímať viacero takmer nelogických súvislostí. Z tohto dôvodu vidím ako schodnejšiu dvojhodinovú verziu. Okrem toho sa film snažil svojím rozpočtom pôsobiť veľkolepo, ale príliš mu to nevychádza ani z hľadiska výpravy, či trikov. Až na finále v Houstone sa dej odohráva kdesi v zapadákove (prípadne bol vytvorený v štúdiu) a úroveň špeciálnych efektov dobre dokladá napadnutie vlaku včelami, kedy celý model vlaku aj s okolitým prostredím pôsobí dojmom o dvadsať rokov staršieho béčkového filmu. Väčšina peňazí preto zrejme išla na zaplatenie hviezdneho obsadenia, z ktorého by som vyzdvihol najmä postavu ničomu nechápajúceho generála v podaní Richarda Widmarka. Záverom ešte upriamim pozornosť na zvláštny výber oscarovej nominácie. Rovnako si akademici o pár rokov neskôr počínali ešte v prípade takisto neúspešného ,,Keď sa čas naplnil". Úmysel podporiť snahu tvorcov by som v oboch prípadoch videl napr. v kategórii ,,zvuk" a pokiaľ ide o iné ocenenia, je veľmi možné, že jeho výslednému spracovaniu by viacej zodpovedali až o niečo neskôr odovzdávané Zlaté maliny. (688. hodnotenie, 45. komentár k filmu)

,,NIEKTO CHODÍ PO NÁMESTÍ, JA CHODÍM PO HORE A SÚ TAM SAMÉ HOLÉ BABY. NIEKTO IDE NA STRIPTÍZ, JA IDEM DO LESA." __ S Otcom sme popíjali víno v kopcoch nad Pezinkom kde sa pravidelne koná bubnovačka, keď náš rozhovor zrazu prerušil okolo nás idúci veľmi starý pán. Bol stroho, takmer až asociálne oblečený, stará neupravená košeľa mu nedbalo vytŕčala z vydraných nohavíc, cez plece mal prehodenú brašňu na plynovú masku. Kráčal pomaly, zdanlivo si ničoho nevšímal, hľadel iba pred seba, bol ľahko zhrbený, vychudnutý a jeho unikátny zjav dotvárala dlhá biela brada. Keď okolo nás tíško prešiel, naša fascinácia jeho osobou nás ohúrila natoľko, že sme sa o ňom ešte hodne dlhú chvíľu rozprávali, dokonca sme uvažovali, že za ním pôjdeme a zistíme o ňom viac, pretože najmä Otca - ktorý ho v ten deň už raz videl - veľmi zaujal a považoval ho za nejaké starého zabudnutého umelca, azda rezbára, ktorý by mu v rozhovore mohol kadečo múdre povedať o prírode. Ten starý pán mu pripomenul ľudí z dokumentu ,,Malé tajomstvo krovín", ktorý ho nedávno veľmi oslovil a doporučil mi jeho pozretie. Len ťažko sa na neho hľadajú vystihujúce slová. Underground o skupine filozofujúcich (nielen) konceptualistov, ktorých úvahám nie je občas ľahké porozumieť. Každopádne sledovať mikrosvet tejto alternatívnej kultúry je čarovné a vďaka bohu za takýto typ dokumentárneho filmu. Treba ich a dobre, že ich je tak málo. (doteraz 5. hodnotení, 2. komentár k filmu)

,,ČO PRE TEBA PREDSTAVUJE BOHATSTVO?" ,,BOHATÝ JE TEN, KTO DOKÁŽE VYHOVIEŤ NÁROKOM SVOJEJ PREDSTAVIVOSTI." __ Na základe prvého pozretia je ,,Portrét dámy" uťahané, nezáživné dielo bez potrebných dramatických momentov, ktoré sa vzhľadom na pomerne časté zložito prednesené dialógy a myšlienky od neho očakávajú. Na druhej strane disponuje precízne zvládnutou výpravou, kostýmami, precitenými hudobnými melódiami a nádhernou kamerou vytvárajúcou niekoľko naozaj pamätných momentov (príchod kočiara do Florencie), na ktoré nestačia tvorčie schopnosti režisérky. Takáto nevyrovnaná kombinácia mala za následok môj opakovaný útlm a mikro/makro spánok počas zbytočne výdatnej 140 minútej stopáže. A práve opakované prehratie oných spánkom poznačených scén mi pomohlo k tomu, aby som sa na film pozrel z iného pohľadu, lepšie porozumel niektorým veciam a zauvažoval nad tým, aby som mu niekedy v budúcnosti dal príležitosť zdvihnúť jeho priemerný kredit. Okrem toho tiež zdvíham ruku v skupine užívateľov, ktorým film - nielen pre účasť Johna Malkovicha - ale tiež pre podobnosť zápletky pripomenie dejovo predsa len prepracovanejšie ,,Nebezpečné známosti" . Nuž a úvodná titulková sekvencia zasadená do súčasnosti ostáva pre mňa záhadou. (1081. hodnotenie, 51. komentár k filmu)

,,...A ČO ROBIA DRAVCI POTOM KEĎ ZAPADNE SLNKO?" ,,HODUJÚ AKO KEBY NEBOLO ZAJTRAJŠKA." __ Čo o Bondovi napísať? Bol uvedený do kín v čase 40. výročia série, avšak pokiaľ by mal z tohto hľadiska adekvátne reprezentovať okrúhle výročie je skôr otázne a o 10 rokov starší ,,Skyfall" je v tomto smere nepochybne vydarenejším kúskom a to nielen pokiaľ ide o titulnú pieseň v podaní Madonny vzbudzujúcu oprávnenú polemiku. V ďalšom smere je ,,Dnes neumieraj" poplatný svojej dobe v dobrom i v zlom. Celkovo je film tvorený hi-tech feelingom, ktorý bol v dobe vzniku v kurze. ale dnes už predsa len pôsobí v istých ohľadoch - či už v hľadiska zobrazených technológií, alebo celkového dizajnového spracovania - trocha úsmevne a z časti zastaralo. Rozpočet vs. úroveň niektorých CGI efektov - vrátane surfovania s padákom - sa dnes dokonca radia medzi tie najhoršie vytvorené po roku 2000. Ak ma čosi naozaj potešilo, boli to najmä britké dialógy s odkazmi na predchádzajúce diely série (reportérka z magazínu ,,Jeden svet nestačí.") počas ktorých som čakal najmä, kedy už niekto v obkolesení drahých šperkov povie: ,,Diamanty sú večné". S takýmto jednoduchším humorom nemám v bondovkách najmenší problém a vždy ma poteší. (23 732. hodnotenie, 596. komentár k filmu)

,,ČO NATO HOVORÍŠ?" ,,MYSLÍM, ŽE CHCETE, ABY SME ŽRALI VAŠE HOVNO A VOLALI HO KAVIÁR." __ Istotne by sa dali k ,,Divochom" vzniesť určité pripomienky týkajúce sa napr. absencie uchopiteľnejšej myšlienky, či výraznejšieho posolstva a zo skorších diel režiséra by sa dalo spomínať na viac sofistikovanejšiu kameru alebo strih a výraznejšie herecké výkony. V mojich očiach však Stone - režisér, majúci vo všeobecnom názore svoje najlepšie kúsky už dávno za sebou - nakrútil opäť film, ktorý má gule. Predovšetkým sa mi páči, že po rade filmov s výrazným politickým podtextom, tu podobne ako v ,,Takých normálnych zabijakoch" a ,,U-Turn" (ktorý sa ,,Divochom" približuje asi najväčšmi) bez škrupúľ ukázal svoj cynizmus, ktorý mu nemenej svedčí. Napokon vždy ocením pozvanie do podobne stvárnenej spoločnosti ľudí, ktorí nepochybne existujú, ale iba málokomu z bežných ľudí sa podarí do nej viacej nahliadnuť. Pestrému hereckému obsadeniu dominujú predovšetkým vedľajšie postavy v podaní Benicia Del Tora a Salmy Hayek, ktorá pri scéne ,,s parochňou" odhalí presne tú skrytú časť svojej osobnosti, ktorú som očakával. Scénu s upálením v pneumatike som videl už v ,,Elitnom komande" odohrávajúcom sa v Riu (typická forma mafiánskeho trestu v latinskej Amerike) a z hľadiska spracovania iných akčných scén by som iba dodal, ako rád by som si ich pozrel v unrated verzii, ktorú uprednostním pri ďalšom sledovaní. Ako už písali iní, záver v podobnom duchu si môže dovoliť iba vyzretý režisér a sám som sa nemohol zdržať smiechu. Bez spoilerovania pôsobí po nekompromisnom krvavom finále, druhý rozprávkovo gýčový záver ako rozčarovanie. __,,BUDE TO AKO TEN FILM." ,,AVATAR?" ,,AKÝ FILM?" ,,TEN S PAULOM NEWMANOM KEĎ EŠTE ŽIL A HRAL TAM AJ ROBERT REDFORD, KEĎ BOL EŠTE MLADÝ." ,,BUTCH CASSIDY A SUNDANCE KID." (13001. hodnotenie, 718. komentár k filmu)

,,MORE MÁM HROZNE RÁD A NIKDE INDE BY SOM ŽIŤ NECHCEL. JE TO MÔJ DOMOV, MOJE NÁBOŽENSTVO, ALEBO SKÔR NIEČO, ČO MI NAHRÁDZA BOHA ALEBO NÁBOŽENSTVO. MORE DÁVA ŽIVOT A TIEŽ HO AJ BERIE. JE V ŇOM KRÁSA A OBROVSKÉ TAJOMSTVO, A JE VEČNÉ." __ Podľa toho, čo filmová adaptácia ponúkla, v ,,Ostrovoch uprostred prúdu" akoby Hemingway spomínal na všetko čo má rád a ešte sa všetkému snažil dať akúsi hodnotiacu filozofickú rovinu. Snáď aj preto som v G. C. Scottovi viac než bohémskeho sochára videl skôr realistický portrét autora predlohy a v dlhej scéne lovu mečúňa generačnú úpravu jeho slávnej novely, ktorá by mohla niesť názov ,,Chlapec a more". Celkovo sa nato nedíva zle a v určitých momentoch by som kľudne kývol na najvyššie hodnotenie, keby neprišiel trocha dovtedy netypický a vo svojej podstate predvídateľný záver. Vtedy ma navyše nepríjemne prekvapilo, že Pavel Soukup dabujúci Davida Hemmingsa tu zrazu - keď už Hemmingsa ,,nebolo" - prepožičal svoj hlas jednému z kubánskych vojakov. O pozícii soundtracku v rámci Goldsmithovej discografie ako spomína MissJ som už počul a dodávam len, že pri samostatnom počúvaní je hudba lepšia. (100. hodnotenie, 13. komentár k filmu)

,,LUCIA POVEDALA 4 KRÁT DO R*TI A 1 KRÁT DO P*ČE." __ ,,Čiara" sa dostala do môjho povedomia ešte v čase jej nakrúcania, keď o tom informovala v správach RTVS a už vtedy som si vravel, že na poli súčasnej prevažne komornej kinematografie by mohlo ísť o ojedinelý počin s nevšedným, dosiaľ nespracovaným námetom. Keď sa ,,Čiara" na slovenské pomery stala v kinách kasovým trhákom, dostal som sa k nej aj ja, ale ku jej sledovaniu som sa nevedel dokopať až do vyhlasovania ,,Sĺnk v sieti", kde bola jednoznačným favoritom. (Osobne mňa mrzí neúspech ,,Špiny".) Aj tento komentár píšem až mesiac po jej pozretí a jednotlivé kľúčové scény dlhšie lovím v pamäti. Keďže už bolo napísané mnohé, žiada sa mi - najmä pre seba samého - poznamenať, že herecké výkony Maštalíra a Hryca boli veľmi uspokojivé, dialógy sa pokúsili krotiť vulgarizmy a prišlo aj na zbytočné zábery nahoty, ktoré z môjho pohľadu nepomohli ku väčšej reálnosti rozprávania. Zvláštnu kapitolu potom tvorí pieseň ,,Hej Sokoly", ktorá pomohla ku masívnej propagácii filmu. Tá pre mňa nebola žiadnou novinkou, keďže ju poznám z rôznych, aj pôvodných ľudových verzií; o to viac k nej cítim averziu keď viem, že nejde o nič nové pod slnkom, ako by sa mohlo zdať. Nahliadnutie do slovensko-ukrajinského pohraničia však bolo sondou do absurdne bizarného sveta pripomínajúcim skôr Balkán ako našu vlasť, ktorú poznám z pohľadu Bratislavčana. Predovšetkým zo dve nepodstatné scény s ružovým mercedesom potrhujú mentálnu inakosť a svojráz kraja, ktorý ma už dlhšie láka navštíviť. Dielo svojím spracovaním nekomerčne divácke. (3386. hodnotenie, 209. komentár k filmu)

,,VEĎ LEN PRED CHVÍĽOU STE TVRDILI, ŽE SÚRNE POTREBUJETE NIEKOHO, KTO SPOČÍTA GORILY VRCHOVSKÉ. TAK PREČO NIE JA? A VIEM AJ RÁTAŤ: 1,2,3..." __ ,,Gorily v hmle" sa do môjho povedomia dostali už asi pred dvadsiatimi rokmi v rámci cyklu ,,skutočný príbeh", ktorý vysielala v nedeľné večery Markíza. Spolu so ságou o ,,Votrelcoch" patria medzi najznámejšie diela Sigourney Weaver, hoci až doposiaľ som z filmu videl zakaždým ide podaktoré scény vrátane záveru. Keď už konečne môžem film posúdiť z celkového hľadiska, je predovšetkým potrebné napísať, že ide o zaujímavé dielo, ktoré dokáže diváka zaujať počas celej svojej dvojhodinovej dĺžky, pričom herecký výkon Sigourney Weaver vyniká predovšetkým v poslednej polhodine, kedy sa výrazne mení jej charakter na fanaticky zapálenú ochrankyňu ohrozených primátov. Pokiaľ by som mal ku filmu nejaké pripomienky, týkali by sa zobrazenie väčšej tragickosti ubúdania goríl vychádzajúcej z jeho názvu. Predchádzajúce konflikty s priekupníkom v neustále sa stupňujúcej vedľajšej dejovej línii napokon môžu viesť ku záveru, kto mohol stáť za jej tragickým koncom. Režisér Apted nechal všetko zahalené v hmle, aby si každý divák na danú vec vytvoril vlastný názor. (6551. hodnotenie, 168. komentár k filmu)