curunir

,,CHOĎTE PREČ CHLAPCI. STRETNEME SA, AŽ NÁJDEM TAJOMSTVO VESMÍRU." __ Volím priemerné hodnotenie, ale tie 3* sú veľmi poctivé, dokonca sú možno ešte na úrovni o pol bodu vyššie. ,,Ohrozenie Britannicu" som nevidel prvý krát, ale od jeho prvého pozretia ma delia už takmer dve dekády a dej som si odvtedy pamätal iba veľmi slabo a spomínam si, že vtedy som bol s filmom spokojný. Áno, ide o slušný film, avšak pre divákov vtedajšej ČST musel byť väčšou ,,bombou", než pre súčasných divákov, kde okrem jeho zostarnutia spočívajúcej v slabšej atraktívnosti akčných scén, vidím jeho výraznejšiu slabinu v častej haprujúcej logike a v istom nedotiahnutí, či prípadne zbytočnosti niektorých línii. Britský vklad do katastrofického žánru, veľmi obľúbeného v období 70-tych rokov, je badateľný v zbavení sa niektorých zaužívaných klišé známych z hollywoodskych produkcií, konkrétne napr. slabá zaangažovanosť detských predstaviteľov do deja. Herecké obsadenie bolo bezpochyby jedno z najväčších lákadiel. Ku dobre odvedeným výkonom mám akurát pripomienku ku Sharifovi, ktorý je ku koncu absolútne zbytočný a vrcholne nesympatickým mi prišiel lodný zabávač snažiaci sa zakaždým odľahčovať napätú situáciu. (1580. hodnotenie, 90. komentár k filmu)

,,A ČO TU ROBÍŠ TY? ČO TU HĽADÁŠ?" ,,TAK AKO VŽDY, ŤAŽKOSTI. JE TO V MOJEJ POVAHE." __ Maciste (prípade tu tiež nesúci mená Germanicus alebo Maxxus) sa pasoval s monštrami už nejedenkrát, tentoraz je však v dobe kamennej a ako zakaždým, aj tu hrajú príšery podružnú úlohu a sú iba doplnkom ku plytkému deju, v ktorom ide o boj medzi mierumilovnými osadníkmi a zlými jaskynnými ľuďmi. V niektorých aspektoch dej ľahko pripomína neskorší ,,Boj o oheň", avšak z hľadiska enormného počtu podobných filmov, ktoré vtedy talianska produkcia vychŕlila, je možnosť akejkoľvek inšpirácie vylúčená. Triková stránka je výsostne úsmevná, no takýto film jednoducho nemožno brať vážne. Reg Lewis bol sympatické herecké poleno, Margaret Lee bola riadna kosť a rituálny tanec jaskynných tanečníc sa určite naštudujem. P.S.: Tunajší obsah sa vzťahuje k inému filmu. (8. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,JE TO LEKÁR A VEDEC. O ROMÁNIK BY SA ZAUJÍMAL IBA ČISTO Z BIOLOGICKÉHO HĽADISKA." __ Bromfieldov román z lákavého prostredia ,,prebúdzajúcej sa Indie" som sa rozhodol prečítať si po tom, ako som priaznivo prijal neskoršiu verziu z 1955. Tá sa však od tohto filmu v mnohých smeroch výrazne líši, nevenuje sa natoľko udalostiam po katastrofe a spracovaním príbehu i jeho absolútne odlišným záverom preto obe diela pôsobia vedľa seba takmer nezávislo, príbuzné akurát zaradením do zhodného prostredia. Priznám sa, že očarenie knižnou predlohou rýchlo opadlo a vonkoncom na mňa neurobila najlepší dojem. Kniha je zo začiatku takmer bez deja a jej rozvláčnosť plne korešponduje s unudenosťou spoločnosti, ktorej opisom sa - vrátane skvelo opísanej nevery medzi Edwinou a Saftim (nie Ransomom, ako je to vyobrazené tu) - na stopäťdesiatich stranách zaoberá pripomínajúc pritom rechtovného predstaviteľa Červenej knižnice, preto som sa jej ďalšieho čítania v ktoromsi parnom lete napokon vzdal. Filmová verzia z roku 1939, nakrútená teda rok po udalostiach, ktorými sa zaoberá (pritom bola kniha prvý krát vydaná v roku 1937), je však vysoko solídnym a napriek svojmu veku stále atraktívnym počinom, ktorého sledovanie vo mne zanechalo silnú pozitívnu odozvu. Ako som už naznačil, príbeh je narozdiel od knihy podaný v zaujímavej skratke, kde sa napriek svojej zrozumiteľnosti, môže na podrobnejšom diváckom výklade ponechať akurát motivácia mladej Fren, stvárnenej krásnou Brendou Joyce. Celkovo možno skonštatovať, že hoci sa niektoré vedľajšie postavy prestanú vo filme ďalej objavovať a dianie na plátne sa začne sústreďovať iba na štyroch hlavných hrdinov, sú prakticky všetky herecké výkony zvládnuté veľmi dobre a mňa osobne upútala Maria Ouspenskaya v úlohe starej Maharani, uvedomujúcej si významnosť nových prichádzajúcich udalostí. Trocha neortodoxne tu Tyrone Power dostane viacej priestoru až v druhej polovici filmu, čo mu však nestačí nato, aby bol za hlavného mužského predstaviteľa (alebo ak chceme hrdinu) považovaný charakterovo dobre zahratý Ransome. Prvé Oscarom ocenené špeciálne efekty sú priam neskutočné a pri najviac vyzdvihovanej scéne záplav a zemetrasenia, ktorá bola aj pre mňa najväčším lákadlom, som na celé to apokalyptické dianie pozeral so spadnutou sánkou. Celú scénu katastrofy považujem za jednu z najlepšie zvládnutých trikových sekvencií starého Hollywoodu, ktorá na svojej pôsobivosti nič nestráca ani dnes; akurát sa viacej pozastavujeme nad jej efektívnym spracovaním s vtedajšími možnosťami. Z tohto hľadiska si viem predstaviť rozumne spracovaný remake, kde sa hrdinovia nebudú spomalene uhýbať rizikovým situáciam a na milimetre unikať pred prívalovou vlnou a kde budú efekty slúžiť iba ako prostriedok ku vyrozprávaniu podmanivého príbehu. Skvelý film, ozaj skvelý... a to som jeho sledovanie odkladal rok... (23. hodnotenie, 8. komentár k filmu)

,,KEBY SOM BOLA VTÁK LETELA BY SOM NA FLORIDU, DO DISNEYLANDU..." __ Najvyššie hodnotenia neudeľujem často a zakaždým premýšľam, či ho je daný film naozaj hodný. Stoneov ,,U-Turn" nie je po stránke príbehu ničím mimoriadnym a svojou zápletkou mi pripomínal najmä noirovú klasiku ,,Poistka smrti", avšak má mimoriadne strhujúce tempo, obsahuje množstvo réžijnej finesy (ktorá pre Stone paradoxne znamenala nomináciu na Zlatú malinu) a všetko graduje do mimoriadne efektného finále s príjemne otvoreným záverom, ktorý si pri sústavnej Pennovej smole dokážeme domyslieť. Že Stonov rukopis tu nie je natoľko čitateľný je jasné najmä z toho, že film neobsahuje žiaden politický podtext a svojim uchopením sa najväčšmi približuje skorej nakrúteným ,,Takým normálnym zabijom." Pri pohľade na Jennifer Lopez som vôbec nevnímal jej predošlú (i neskoršiu) hereckú reputáciu a zasmial som sa, keď Liv Tyler hrala de facto komparz. Napokon už iba dodám, že Morricone do svojho soundtracku namiešal hádam všetko z jeho predchádzajúcej tvorby (niekde započuť odkazy na ,,Dve muly pre sestru Sáru", inde zase ,,Nepodplatiteľných") a urobil to dobre. (7582. hodnotenie, 405. komentár k filmu)

,,...NAJSKÔR ICH MOJI MUŽI STRIEĽALI DO HLÁV, ALE BOLO ICH STRAŠNE VEĽA. DO JEDNEJ PECE SA VOŠLI DVE, MOŽNO TRI TELÁ. ZOSTAL Z NICH IBA JEMNÝ POPOL. TAKTO SME Z TVÁRE ZEME ODSTRÁNILI CELÉ MESTÁ..." __ Napokon dávam nadpriemerné hodnotenie, ale je to iba o fúz, pretože spočiatku vyznieva celá zápletka priveľmi divoko a celá jej prehnaná nezmyselnosť ma poburovala natoľko, až som začal uvažovať, že film vypnem a nebudem sa týmto provokatívnym počinom viacej zaoberať. Pri toľko vychvaľovanej scéne pochodujúceho McKellena som si začal vravieť aká je to konina a prečo sa zvráteným úletom toho odporného a bezočivého sopliaka (,,Moje urážky nie sú nič oproti tomu, čo by s vami urobili Izraelčania.") bezmocne podriaďuje. Problém prvej tretiny vidím tiež v jej rýchlych časových posunoch, kedy sme s konaním a pohnútkami Todda oboznámení nanajvýš zbežne a jeho nasledovný nevyrovnaný a problematický vývojom, kedy sa ukazuje ako riadny pako majúci v jeho veku nelichotivé problémy s potenciou, dáva len veľmi nejasne tušiť celkové pozadie. Až keď sa karta obráti a podmienky hry začne diktovať Gandalf začne mať film tie správne grády a mení sa vo vynikajúci triler, ktorý sa môže smelo postaviť vedľa najvýznamnejších diel žánru. Ten je vo svojej úlohe starého nacistu prichádzajúceho znovu na chuť ,,starým obyčajom" absolútne diabolský a tu toľko odsudzovanú scénu pokusu spálenia mačky považujem za skvelé stvárnenie prebudenia zabudnutých spomienok, zapríčinených Toddovým zvráteným záujmom. (Kto z nich je teda horší?). Každopádne napriek následnému zručne nakrútenému zvyšnému deju som vo filme viac krát badal predvídateľnosť vývoja niektorých scén, akými sú trocha prehnané výjavy zo sprchy (už keď do nich Todd nacupital som presne vedel, akým smerom sa všetko zvŕtne), scéna s darčekom, ktorým nebolo nič iné než esesácka uniforma alebo gradujúca sekvencia vraždy, hoci tá je azda najpôsobivejšou (,,Prečo to robíš?"). Ako počas sledovania, tak aj v závere filmu som sa nemohol ubrániť istým paralelám s ,,Chlapcami z Brazílie", napokon však nemožno hovoriť o žiadnom zdedení, resp. prejdení zla na inú osobu, ktorej by sa to stalo vplyvom štúdia zločinnej ideológie, keďže tá osoba - čiže Todd - bola zlou odpočiatku. Ktohovie aké pohnútky viedli Kinga ku napísaniu pôvodnej novely. (6338. hodnotenie, 469. komentár k filmu)

,,VY MÁTE NAOZAJ RADA SAMOTU?" ,,DO TEJ DOBY NEŽ SA PREMENÍ NA OSAMELOSŤ." __ Z hľadiska námetu azda najmenej Scorseseovský film, v ktorom sa dá vklad režiséra - a jeho známych spolupracovníkov - z časti odhaliť napr. v dômyselnom strihu jeho dvornej strihačky a v rodnom newyorskom prostredí slúžiacom ako kulisa pre viacero jeho počinov, vrátane neskorších ,,Gangov New Yorku" (opäť s D.D.-L.), odohrávajúcich sa sotva o dekádu skôr pred ,,Vekom nevinnosti", avšak so zameraným na opačnú stranu tamojšej (rozmanitej) spoločnosti. O filme i o všetkom s ním spätým viem už dlhodobo, no dosiaľ nikdy sa neocitol v dobrovoľnom hľadáčiku môjho záujmu, nakoľko bol v mojich očiach unudenou kostýmnou romancou majúcou svoju predlohu kdesi v červenej knižnici, preto sa apriórne orientoval na ženské publikum. Až keď som ho v priebehu krátkej doby dvakrát videl z neho niekoľko krátkych úryvkov, rozhodol som sa ho pri najbližšej príležitosti - z časti pre postupné skompletizovanie si filmografie režiséra a z časti pre vlastný zvýšený záujem oň - preskúmať jeho potenciál. Nuž, hoci som bol na film navnadený, vo výsledku ma okrem formálnej stránky ničím mimoriadnym neupútal a svet newyorských aristokratickej vrstvy sa vo všetkej svojej unudenej ospalej všednosti, kde hlavnú rolu hrajú škrobené salónne večierky a všetko s nimi spojené, preniesol do nevýraznej dejovej štruktúry filmu, kde je niekedy problém orientovať sa vo všetkých tých menách a občasné dramatické prvky sú iba vyrozprávané, než aby sa stal divák ich priamym účastníkom. Celkové pojatie a nonkonformnosť snímky napokon dokonale odráža Lewisov záverečný monológ: ,,Povedz jej, že som jednoducho staromódny.". Vo váhaní medzi silnými 3* alebo slabými 4* napokon rozhoduje vyšumenie videného, ktoré prišlo prekvapivo už po niekoľkých hodinách. Už iba kvôli mladučkej Winone Ryder neľutujem však, že som film videl. (2920. hodnotenie, 151. komentár k filmu)

,,...SPÚTAJ ZAJATCA!" ,,A AKO TO MÁM ASI UROBIŤ, KEĎ MÁ IBA JEDNU RUKU?!" __ Hillove filmy boli doteraz pre mňa skôr sklamaním a aj keď ,,Južanskej pohostinnosti" udeľujem napokon obligátne 3*, nepozeralo sa na ňu vôbec zle a s prepracovanejším scenárom by išlo o nadštandartnú záležitosť. Atmosféra rozľahlých bažín je spracovaná na výbornú, dokonca oceňujem skutočnosť, že väčšinu času bojujú vojaci v podstate proti ,,neviditeľným nepriateľom". Ako však uviedli iní, film obsahuje kvantum nelogických momentov, absurdných skutočností, iracionálneho správania postáv a pod. (za všetko spomeniem jediný kompas, o ktorý okamžite prišli). Jednoducho nedokážem uveriť tomu, že si banda cvičených profesionálov je natoľko bezradná uprostred neznámeho terénu. Záver sa nesie v pozoruhodnom paranoidnom duchu. (425. hodnotenie, 60. komentár k filmu)

,,NIE SOM PADAVKA, ALE NEMÔŽEM BOJOVAŤ PROTI VŠETKÝM A EŠTE MAŤ PROTI SEBE TEBA." __ Prevelice stará VHS a tunajšia informácia o dabingu z roku 1979 ma prinútili k tomu, aby som si ,,Muža v kamióne" konečne pozrel, ostatne aj plagát s rútiacim sa tirákom sľuboval nefalšovanú akčnú jazdu z desaťročia, ktoré mám v kinematografii rád. Už na začiatku ma však sklamalo, že film mám napokon s titulkami vo veľmi voľnom preklade. Zaujímavé je, že vsuvky z továrne a línia s odborármi, o ktorých píše ,,Tsunami_X" sú prakticky minimálne, a mne osobne - pokiaľ sa film berie aj ako sociálna dráma - nevadili. Viacej mi vadili niektoré nadsadené kúsky, kde prišla ku slovo brokovnica (naháňačka kamiónov) alebo podfarbenie napínavých momentov nepríliš vhodnou hlučnou hudbou, ktorá zakrátko prejde do melanchólie. Nedokonalosťami trpí aj gradácia deja, či už ide o vysporiadanie sa so slušným záporákom v podaní L. Q. Jonesa, ale záverečná radikálna konfrontácia. Okrem toho je aj akousi lajdáckosťou v záberoch uznávaného Freda J. Koenekampa dvakrát vidieť tieň kamery i celého štábu. Zaujímavý de facto pesimistický záver kazí až posledná (hromadná) scéna, pri ktorej som nad jej posolstvom iba neveriacky krútil hlavou. Film nemožno v žiadnom prípade radiť do hororového podžánru hixploitation a nepochybujem, že hoci má Tarantino takéto kúsky rád, ,,Muž v kamióne" nijako výrazne neprispel ku jeho ,,štúdiu". (102. hodnotenie, 12. komentár k filmu)

,,ČO MAJÚ DO PEKLA KULISÁRI SPOLOČNÉ S PÍSANÍM SCENÁROV?" ,,ČO AUTORI NAPÍŠU, KULISÁRI POSTAVIA." __ ,,Trumbo" sa v mojom diváckom záujme ocitol už dávno pred jeho premiérov v kinách, resp. pred sprístupnením jeho kópie na internete a akonáhle sa k nemu objavili titulky, stiahol som si ho a pozrel v nedeľu večer, pár hodín pred udeľovaním Oscarov. Hoci splnil moje divácke očakávania, nevedel som čím zaujímavým prispieť ku komentárom ostatných, takže dôvod prečo až teraz prichádzam s prezentáciou vlastného stanoviska je zrejmý. Nakoľko je ,,Spartakus" jeden z mojich najobľúbenejších filmov, nebol pre mňa Trumbo neznámy autor a vedel som do akých šľamastík sa dostal v 50. rokoch, keď v USA vrcholil komunistický ,,hon na čarodejnice." O zásluhách môjho obľúbenca Kirka Douglasa (v súčasnosti 99 ročného) na Trumbovej rehabilitácii som nevedel. V tejto súvislosti je zaujímavá paralela, že odkedy sa Trumbovo meno znova oficiálne uvádzalo vo filmových titulkoch sa už nikdy tento uznávaný scenárista žiadnej ďalšej nominácie na Oscara nedočkal. Ako fanúšik Kubrickovho ,,Spartakusa" som si však nemohol nevšimnúť - možno zámernej - chyby, kedy je pri premiére filmu Trumbovo meno uvedené hneď po ,,exucutive producer Kirk Douglas" hoci v skutočnosti je to ešte predtým. Cranston výkon je samozrejme skvelý a určite si zaslúžil vyhral viac než štandartný, čisto fyzicky hrajúci DiCaprio, ktorého výhru považujem skôr za výsledok akéhosi hollywoodskeho lobingu. (958. hodnotenie, 84. komentár k filmu)

,,JEDINÉ ČO V ŽIVOTE ZA NIEČO STOJÍ SÚ RÝCHLE NÁKLADIAKY, RÝCHLA OBSLUHA V KRČME A DIEVČATÁ, KTORÉ SA RÝCHLO VYZLIEKAJÚ." __ Pod mojím slabým hodnotením ,,Konvoja" stojí predovšetkým jeho podivná komická rovina i snaha vyjadriť jednoznačne jeho podstatu. Bitky v baroch doplnené o hudbu piana evokujú dobu nemých grotesiek, navyše obohatené o typické Peckinpahove spomaľovačky, ktoré však vyznievajú nevhodne a celkový výsledok pôsobí roztriešteným dojmom. Aj istá ,,sloboda" o ktorej sa film snaží vo svojej priamočiarosti čosi vyjadriť je v tomto prípade iba ťažko uchopiteľným univerzom, pri ktorej som sa začal zamýšľať či zamestnávateľ dovolí vodičom tirákov takto defilovať (Peckinpahom obľúbenou) krajinou americko-mexického pohraničia. Toto bezcieľne hnanie sa za niečím, iba zo zdanlivo hlbším zmyslom mi napokon úsmevne pripomenul Forrestov beh napriek Amerikou, ktorého nasledovníci majú s tými Kristoffersonovými mnoho spoločné. Aj tí tvrdí chlapi tu pôsobia dojmom padaviek a ak k tomu prirátam neschopných policajtov a trocha očakávaný záver, vychádza mi, že sám Peckinpah bral toto dielo ako nenáročnú odpočinkovú záležitosť. Napriek tomu filmu viac hviezdičiek z objektívnych príčin dať nemôžem. (923. hodnotenie, 69. komentár k filmu)