curunir

,,CHCEM BYŤ TVOJOU OTROKYŇOU." __ Tunajší plagát so zápasiacimi gladiátormi a horiacimi antickými kulisami v pozadí vydaným JAKS video na VHS samozrejme vôbec nezodpovedá skutočnosti, kde zabudnuté herecké osobnosti obohatené podporou známejšej persony vedľajších úloh, akým Tamiroff v závere kariéry určite bol, v pseudohistorických kostýmoch vyskladaných snáď už z obdobia raného stredoveku až do druhej polovice 17. storočia, - kedy sa jednou, na komparz solídnou, bitkou tatárska hrozba definitívne pominula (Mimochodom, ako sa dozvieme, príčina ich výbojov tkvie jednoducho v tom, že to už raz majú v povahe, čo je azda najsympatickejšie zdôvodnenie, s akým som sa vo filmoch stretol) - snažia sa predstierať, že sú naozaj tým, za koho sa vydávajú, čiže rozhodne nie Európanmi, ale rodenými stepou ošľahanými Aziatmi, no aby všetko predsa len pôsobilo dôveryhodne, hlavná ženská úloha bola zverená Yoko, ktorá nie je "Ono", ale zato v sebe svoje šikmooké korene už na prvý pohľad nezaprie. ,,Tatárska princezná" patrí k filmovému žánru, ktorý som ako malý zbožňoval a pozitívny vzťah mám k nemu, aj napriek pravidelnej slabšej obsahovej stránke, dosiaľ, čím mu viem odpustiť takéto chybičky a vlastné hodnotenie prisúdiť posúdením týchto špecifikácií. Po toľkých rokoch som si z filmu najmä pamätal siláka Ursa s jeho ozrutnou sekerou i jeho zničenie mostu, ktorý napriek svojim schopnostiam narúša zabehané konvencie tým, že nie je hlavným hrdinom filmu. (7. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,...NO VIDÍŠ, A ČAKÁ HO ŠIBENICA." ,,ŠIBENICA? HOVNO! SEKERA!" ,,ČO SEKERA, MEČ!" __ O uznaní či kvalite ,,Markéty Lazarovej" počúvam už od nepamäti a veru od tohto obdobia som sa ju chystal zhliadnuť. Vždy som s tým však mal problém, keďže svojho času sa na televíznych obrazovkách príliš nevyskytovala a keď predsa len začala, raz som na vysielanie zabudol, inokedy (keďže býva nasadzovaná do programu až v nočných hodinách) som si chybne nastavil nahrávanie a raz, keď som veril vo svoje schopnosti vydržať do hlbokej noci, zmohla ma únava a ja som sa odobral do ríše snov. Priznávam, že patrím k divákom, ktorí sa pri ocitnutí v horizontálnej polohe na gauči stávajú často postihnutými mikro/makro spánkom, avšak keď som si nakoniec v poriadku nahral, ani na chvíľku som od neho neodtrhol oči. Je pravdou, že sa nejedná o odpočinkový kúsok a divák napriek plnému sústredeniu - a tiež za podpory medzititulkov - nemusí vždy všetkému úplne rozumieť. Zo začiatku sa skôr hlbšie zoznamuje s postavami a zápletka, ktorá sa na takú obriu stopáž môže javiť banálne, prichádza až po takmer hodine. Nebudem sa tu rozplývať na všetkými prepracovanými zložkami tohto diela - cez réžiu, hudbu, kameru (!) až po niektoré herecké výkony - keďže ide z komentárov o známe skutočnosti. Tento film túžim vidieť znovu (a potom možno ešte raz) a pokiaľ možno v čo najväčšej projekcii. Potom dám zrejme plné hodnotenie. (5919. hodnotenie, 417. komentár k filmu, 888. vlastný komentár)

,,TÚTO VOJNU VYHRAJEM ZA TRI DNI." ,,PREČO NIE ZA DVA?" __ Samozrejme, ide o neškodnú zábavku, ktorá len ťažko zaujme na druhé pozretie, zato má aspoň svižnú stopáž, pre krátkosť ktorej sa vo filme objavuje len minimum nadsadených scén (v závere armáda upírov). Zaujali ma však dve veci. Jednoznačná inšpirácia Coppolovou verziou pri úvodnom pohľade na napichnutých Turkov s večernou oblohou v pozadí, čo len potvrdzuje, ako úžasne je stvárnená táto scéna v originále. Tou druhou je útok netopierov na tureckú armádu. Kto čítal ,,Hobita" vie, ako bitka piatich armád prebiehala a práve takto nejako som si ju predstavoval pod Jacksonovým vedením. (7197. hodnotenie, 447. komentár k filmu)

,,PREČO TAK KRIČÍŠ? ONA JE HLUCHÁ, TY KRAVA." __ Béčka z 80. rokov mám rád a ,,Divoké ulice" sú ukážkovým príkladom dekadencie kinematografie tohto obdobia, ktorých hlavnou snahou je upútať a šokovať čímkoľvek a za akúkoľvek cenu. Potenciál ,,Divokých ulíc" je však využitý skôr polovične a ani zďaleka nie sú tým, čím by mohli byť. Takže zo začiatku sľubný námet začne byť postupne čoraz viac pritiahnutý za vlasy na čom má nemalú (možno aj hlavnú) zásluhu Zlatou malinou vyznamenaná Linda Blair, ktorá v pokojnejších polohách nehrá úplne zle, avšak pre herecký otras, ktorý predvádza ako bojovníčka za spravodlivú pomstu (strieľanie z kuše sa asi naučila v škole na telesnej) môže byť ozaj v popiske filmu uvedený aj žáner horor. Robert Dryer ako vodca bandy homoeroticky zameraných pankáčov je so svojim odporným ksichtom do úlohy sadistického psychopata ako stvorený. Okrem neho je plusom filmu aj Linney Quigley, ktorej na kráse a aure istotne pridáva jej nemý výkon. ,,Divoké ulice" teda skončili niekde na polceste. Scenár mohol mať viacej vychytávok a strih ukončí viacero vyhrotených scén práve vtedy, keď divák čaká čo bude ďalej (bitka v bare). Atmosféra obdobia, ktorá z filmu neustále sála je však nenapodobiteľná a záberu z dievčenských spŕch, tak veľmi podobnému tomu z úvodu ,,Carrie" , sa už v dnešnej produkcii kvôli prístupnosti nedočkáme. (204. hodnotenie, 35. komentár k filmu)

,,POMÔŽ MI, DÁME HO NA ZÁCHOD." __ Paradoxne filmu dáva akýsi punc zvláštnosti či rarity slovenský dabing ČST. Na konci 80. rokov museli byť televízni diváci určite vďační za takýto akčný trhák, avšak v dnešnej dobe ide skôr o taký čajík, kde aj drsnejšie scény streľby pištoľou do úst pôsobia takmer parodicky. Ani slávny drsniak Lee Van Cleef už na staré kolená (aj keď nemal ani 60 rokov) veľa vody nenamúti a napriek svojej charizme nie je hlavnému protagonistovi dôstojným protivníkom. V tuzemsku ,,Výbušnina" zatiaľ nezapadla do úplného zabudnutia iba vďaka spomínanému dabingu. Ak by bol totiž otitulkovaný (navyše iba nejakým súčasným prekladateľom), ostal by absolútne neznámym a nezaujímavým dielom. (53. hodnotenie, 9. komentár k filmu)

,,TA VIDZÍŠ TY! TA TO RIC!" __ Keď som "...kone na betóne" nedávno videl druhý krát, prekvapilo ma koľko scén z nich mám aj po 19 rokoch, kedy som ich videl prvý krát, v živej pamäti. Zo začiatku film brzdia odkazy na prvé Uhrovo dielo(ku ktorému sa inak dosiaľ akosi nemám), scény zo súčastnosti majú nadviazať na viaceré retrospektívy, avšak zmysluplnejší dej prichádza až od druhej tretiny. Beztak sa tu nájdu aj zbytočné postavy i také, ktorým východniarčina príliš nejde. Filmu síce dávam len 3*, neznamená to však, že by sa mi nepáčil. Páčilo sa mi dobré zachytenie autentickosti, atmosféry danej doby a veľa podobných ľudských charakterov i situácií som v tom období vídal vo svojom okolí. Že je to miestami ľahko erotické? Od 90. rokoch to jednoducho k našim filmom akosi patrí. Milka Zimková podala vo vážnejších polohách veľmi prirodzene pôsobiaci herecký výkon. (593. hodnotenie, 17. komentár k filmu)

,,...TOTO PREDSA NEMALA NIKDY BYŤ HRA!" __ Nie nadarmo sa vraví ,,športom k trvalej invalidite", veď svoje o tom vedel už Churchill, keď na otázku ako sa dlhodobo udržať fit jednoznačne odpovedal: ,,No sports.". A ak by vám tieto argumenty nestačili, je tu ešte Rollerball, ktorý všetko definitívne potvrdí. Jeho problém je však v tom, že do konca filmu som pravidlá ani hlbší zmysel hry nepochopil, dokonca ani sám Jewison sa o lepšie vysvetlenia nijako nepokúšal. Napadla ma len letmá asociácia s krvavou loptovou hrou starých Mayov. Takže áno, vo filme malo ísť aj o niečo hlbšie, lenže nedopracovaný obsah (jedna z odbočiek filmu mi pripomenula 451° Fahrenheita) tu skôr prenecháva miesto formálnej stránke, síce v mnohom opulentnej, no zároveň už úsmevnej pre pohľad na budúci technický pokrok (o telke na diaľkový ovládač treba len snívať), ktorý ostal nevymanený z typického šatu 70. rokov (inak nemám nič proti filmom z tohto obdobia). Vystrihnúť z prostrednej časti 15 minút by snímke pomohlo v lepšom a jasnejšom napredovaní. Okrem Bachovej Toccaty by som z hudby vyzdvihol krásnu Previnovu Love theme. (210. hodnotenie, 27. komentár k filmu)

Nepozerá sa nato zle a pre obdivovateľov filmovej hudby musí byť takýto film povinnosťou (ostatne, pre počet dokumentov o skladateľoch filmovej hudby sa každé ich zaradenie do televízneho vysielania rovná zázraku), aj keď čo si budeme hovoriť, Schifrin napriek nemalým úspechom, skôr vždy kopal za druhú ligu, alebo prenesené v hudobnom žargóne, medzi skladateľmi soundtrackov hral druhé husle (veď ako sa sám skladateľ priznal, komponuje vždy za hudobným nástrojom, čo taký Morricone považuje za diletantizmus). V konečnom dôsledku mohol byť dokument predsa len objavnejší a miesto niektorých zbytočných odbočiek alebo tradičnej prehnanej adorácie sa mohol viacej sústrediť na rozmanitosť autorovho štýlu, a toto podporiť ukážkami z viacerých diel. Veď ani sám Schifrin toho v konečnom dôsledku veľa nepovie. V rámci ponúknutej dĺžky však zrejme nemôžme čakať viac. Našincom v závere vyčarí úsmev na tvárach fakt, že ukážku slávnej Mission: Impossible theme prebrali tvorcovia dokumentu z českej Dvojky, ktorá ho svojho času dokonca vysielala naživo. (6. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,ŽIADNE ZLATO NIE JE TAKÉ PRESVEDČIVEJŠIE AKO ŽENSKÉ PRSIA." ,,MOŽNO, ALE ZLATO NEZOSTARNE." __ ,,Herkules" obsahuje celý rad fajnových hlášok, avšak samotný český dabing je jeho výrazným problémom - teda vlastne najväčšou galibou je ,,herecký prejav" Dwayna Johnsona, ktorý by sa napriek rôznym bonmotom mal hlásiť o slovo iba minimálne a najlepšie by bolo, ak by nehovoril vôbec, keďže následne sa celé predstavenie stáva nechcene vtipným. Pokiaľ ide o dej, je ,,Herkules" celým svojím intrigánským podaním blízky talianskym peplumom zo 60. rokov minulého storočia k čomu sa pridružujú podobné nedostatky. Bojové scény by si zaslúžili väčšiu prepracovanosť a nadväznosť na ďalšie dianie, keďže vo svojom podaní sú iba prázdnou päť minútovou režbou, ktorá skončí hneď keď sa vyčerpajú nepriateľské sily, resp. v čase, kedy by už začínalo byť všetko otravným. Príjemný Ian McShane (voiceover v trailery) dával celému rozprávaniu nadhľad o ktorý sa jeho ostatní kolegovia iba usilovali a chybou scenáristu bol Joseph Fiennes absolútne nevyužitý a teda aj zbytočný. Záverečnú pochvalu dávam rozumnému narábaniu s vizuálnymi efektami, čo však film z vôd (pod)priemernosti nemôže beztak nijako vytiahnuť. (5976. hodnotenie, 490. komentár k filmu)

,,PREČO TO TAK BOLÍ?" ,,PRETOŽE TO BOLO SKUTOČNÉ." _ ,,Bitka piatich armád" (pričom tie armády nie sú nijako výraznejšie predstavené) je adekvátne solídnym zavŕšením hobitovskej trilógie vzhľadom na jej kolísavé kvality. Ako jediná z trojice filmov si zároveň zaslúži rozšírenú verziu, nie preto, že je najkratšou, ale pre viacero nedotiahnutých zavŕšení osudov vedľajších postáv. Paradoxne potom môže vyznieť fakt, že ak sa tak napokon stalo, na film by sa mohla zniesť rovnako kritika ako v prípade ,,Návratu kráľa" kvôli jeho X zakončeniam. Ku cti ,,Hobitovi" aspoň slúži, že je veľmi pekne vygradovaný, hlavne pokiaľ ide o poslednú necelú minútu. Kde komu takto určite vyvstane asociácia so ,,Star Wars" , zvlášť pri porovnávaní trojice starých a nových epizód s Pánom prsteňov a terajším Hobitom (ktorý pritom pôvodne ako trilógia zamýšľaný ani nebol). Na ,,Bitke piatich armád" som nebol sklamaný z ničoho, o čom by som už dopredu nevedel. Už od ,,Smaugovej pustatiny" sa totiž prestali potvrdzovať moje prvotné domnienky, že v každom z filmov sa nám viacej predstaví niektorá zo štvorice trpaslíkov, čím z nich do posledného rozlúčenia ostala len skupina anonymných bradáčov s nevyvinutou vnútornou charakteristikou (až na 3-4 výnimky) a určite väčšina divákov ani po viacnásobnom pozretí nebude vedieť prisúdiť správne meno. S touto skutočnosťou mal však problémy už sám Tolkien v knižnej predlohe. Nedá mi tiež nedodať, že najväčším problémov všetkých troch filmov bolo, že nevedeli vôbec chytiť za srdce. Keď končil ,,Návrat kráľa" bolo mi ľúto za Stredozemov, keď skončila ,,Bitka piatich armád", bolo mi to vcelku jedno. Ostatne, filmovať je stále čo. (4055. hodnotenie, 406. komentár k filmu)