curunir

,,STRANA JE AKO VLAK. A SÚDRUH STALIN JE JEHO STROJVODCA." __ Z toho, čo som videl, má ,,Pomaľované vtáča" z hľadiska príbehu najbližšie k ,,Ivanovmu detstvu" a ,,Choď a pozeraj sa", vizuálne inšpirácie z domáceho prostredia si nepochybne zobralo z ,,Markéty Lazarovej" (nahá žena na lúka) a ,,Kočáru do Vídne" (cesta lesom) a kto chce, určite si pri jeho sledovaní vďaka účasti Barryho Peppera spomenie aj na ,,Zachráňte vojaka Ryana", možno vďaka čiernobielemu spracovaniu aj na ,,Schindlerov zoznam". Marhoul nakrútil na ,,naše" pomery mimoriadne ambiciózny projekt s hereckým obsadením o akom sme donedávna ani nesnívali a pripomienky na jeho adresu treba brať miestami s rezervou. Pre absenciu hudby a dialógov som sa obával zrozumiteľnosti narácie, tá je však väčšinou prekvapivo dobre zvládnutá a iba z času na čas som v niektorých častiach Joskovho putovania nemal úplne jasno. Chýbala mi tiež silnejšia ústredná idea, vďaka ktorej by film nevyprchal tak rýchlo z hlavy a z najväčších spomienok naň sa vynorí najmä čiernobiela kamera a zopár mimoriadne brutálnych scén, nad účelnosťou ktorých možno niekedy polemizovať (pokiaľ bolo niekde ukázané násilie, prečo nebolo rovnako ukázané aj inde?). Účasť v užšom výbere nominácii na Oscara je však pochopiteľná najmä pre univerzálnosť témy a obdobia do ktorého je zasadená a pre jeho obľúbenosť u zámorských filmových akademikov. (3727. hodnotenie, 361. komentár k filmu)

,,ZLOMENÝ ČO?" ,,ZLOMENÝ ŠÍP. ŠTVRTÝ STUPEŇ STRATEGICKÉHO OHROZENIA. INÝMI SLOVAMI: STRATENÁ ATÓMOVÁ ZBRAŇ." __ Na ,,Operáciu Zlomený šíp" sa dá nazerať ako zástupcu akčného žánru (polovice) 90. rokov, ktorý predstavuje všetky pozitíva aj negatíva tohto obdobia. Má pomerne rýchly spád, pôsobí dynamicky a dokonca sa snaží aj o toľko obľúbené hlášky. Z dnešného pohľadu je však dej plný predvídateľných klišé (začiatok vzťahu v závere), ktoré musí považovať za naivné už školák, dokonca miestami pôsobí skratkovito (ako sa Mathis dostane do člna, potom do nákladiaku a z neho do vlaku) a na efektoch je vidieť, že ich začína nahlodávať zub času (pád stíhačky). Zápletka o ohrození sveta atómovkami bola vtedy ešte vcelku v móde, dnes je to skôr pasé.. Dokonca keď jedna z nich náhodou vybuchne, pokiaľ je to pod zemou tak je to ešte v pohode a priveľmi si tým netreba lámať hlavu. Dnes už takéto filmy ani nemôžu okupovať TV obrazovky v hlavnom vysielacom čase, pretože by pôsobili smiešne. Rozumiem však tým užívateľom, ktorí v rámci nostalgie dajú ,,Broken Arrow" vyššie (4*) hodnotenie. (8950. hodnotenie, 273. komentár k filmu)

,,DÚFAM, ŽE BOL MŔTVY KEĎ MU TO UROBILI.“ ,,TO BY PRE NICH NEMALO ZMYSEL.“ __ Zrejme najproblematickejšie prijatý Peckinpahov film, ktorého by si režisér zo všetkých svojich diel najväčšmi vážil, nebyť zatracovanej postprodukcie, ktorá úplne pozmenila jeho pôvodný zámer. Na sledovanie ,,Majora Dundeeho“ som sa odhodlával dlhý čas a napokon som rád, že som ho videl ako v TV verzii, tak aj v tej rozšírenej a takisto ma teší, že ho nenakrútil prvotne zamýšľaný John Ford. Výsledok by bol nepochybne značne odlišný od toho, ako túto vysoko rozpočtovú produkciu podal Peckinpah, ktorý v ,,Majorovi Dundeem“ položil základy svojho budúceho réžijného štýlu s charakteristickým rukopisom, ktorý na pomyselný vrchol dostal už v nasledujúcej ,,Divokej bande“. Atribúty ďalšej režisérovej tvorby sú tu viditeľné v podobe (na rok 1965) krvavých bojových scén, rasizmu, láske k mexickému pohraničiu a samozrejme v jeho -,,svojskom“ , pre niekoho ,,nelichotivom“ - vykreslení žien. Kritiku filmu vnímam najmä z dôvodu troch rôznych verzií, z ktorých je ťažké vybrať si tú najvhodnejšiu. Mne osobne skôr prekvapil trocha useknutý záver. Z pestrého hereckého obsadenia, kde ma prekvapila najmä účasť Maria ,,Santeru“ Adorfa, za zmienku stoja najmä charizmatický Richard Harris a na nespoznanie zamaskovaný James Coburn. (540. hodnotenie, 53. komentár k filmu)

,,VEĽMI PRIATEĽSKÝ TEDA NIE SÚ. UVÍTANIE BY SOM SI PREDSTAVOVAL TROCHA INAK, PANE.“ ,,DIVÍTE SA? VYHODILI STE SVET DO VZDUCHU.“ __ ,,Na brehu“ som prvý krát videl na Hallmarku niekedy v roku 2001, kedy som dlhý čas zápasil s neustupujúcou chorobou a prišlo mi vhodné pripomenúť si tento film práve v čase silnejúcej celosvetovej pandémie koronavírusu. Šokujúca je na ňom nemožnosť odvrátenie hrozivého osudu celého ľudstva, ktorú film vzhľadom na svoje skromnejšie televízne možnosti zvládol vcelku dobre keď vedel vyvážiť scény úpadku ľudskej spoločnosti s tými intímnejšími z rodinného kruhu. Vyznenie filmu je predovšetkým melodramatické a preto by sa dalo zvážiť, či všetko, čo počas svojej mohutnej takmer tri a pol hodinovej dĺžky ponúka muselo byť zahrnuté do deja, alebo či ho nešlo v niektorých častiach okresať na úkor komplexnejšieho vykreslenia príčin jadrového konfliktu, ktorého strohý opis mi vzhľadom na neuvedomenie si celkových následkov pre svet príde značne nelogický. Púť na severnú pologuľu, ktorú kapitán jadrovej ponorky vykoná je iba posledným pokusom o záchranu, v čase kedy už všetka nádej definitívne pohasla, hoci sa s tým ľudstvo ešte nedokáže zmieriť. Pasáž vo vymretom San Franciscu mi však prišla pomerne zbytočná, vhodná iba nato, aby ukázala niekoľko trikových záberov, na ktoré je inak film pomerne striedmy. Zaujali ma však poniektoré herecké výkony. Okrem vtedy stále atraktívnej Rachel Ward, to bol jej životný partner Bryan Brown, ktorého výrazovo bohaté herecké nadanie nebolo nikdy dostatočne docenené. Hoci nádej zomiera posledná, ,,láska nikdy nezomiera“ – ako stojí na plagáte k filmu ,,Dracula“ a preto sa záver vo svojej poslednej scéne pri zapadajúcom slnku nesie v romantickom nádychu, aby trochou žiadaného gýču odľahčil depresívnu beznádej. Výsledok hodnotím prevažne kladne, avšak pôvodný film Stanleya Kramera nemám stále potrebu vidieť. (568. hodnotenie, 50. komentár k filmu)

,,...NARAZ NIEKTO POVIE: TANIER, ALEBO KREVETY, ALEBO TANIER KREVIET. ANI NEMÁ ZMYSEL NEJAKÝ HĽADAŤ. VŠETKO JE TO SÚČASŤ VEĽKÉHO KOZMICKÉHO NEVEDOMIA." ,,BRAL SI VEĽA LSD V DOBÁCH HIPPIES?" __ Ako písali iní, film má špecifickú, svojim spôsobom podmanivú atmosféru, často podporenú svetelnosťou scén v súčinnosti s kamerou. Ďalej má film scenár, vďaka ktorému občas niektorá z postáv príjemne zaperlí alebo sa objaví zaujímavá scénka (vyhodený balík peňazí, štrikujúci policajt) a ktorý vlastne neobsahuje žiaden poriadny dej. Ten by sa dal zhrnúť do niekoľkých viet, ale veľmi ťažko by sa písal obsah. Dej totiž často nedáva zmysel, vedľajšia dejová línia s mimozemšťanmi je voči tej hlavnej prakticky irelevantná,a skôr sa tu pracuje s náhodou pripomínajúcu mi surrealistickú mozaiku, dokonca mierne dadaistické predstavenie. Vďaka úspornej minutáži sa sledovanie dá prežiť a dajú sa v ňom objaviť aj inšpiračné zdroje pre neskoršie filmy, ako je to v prípade spomínaného ,,Pulp Fiction" s využitím motívu tajomného kufra alebo melodicky podobným soundtrackom. Údajná kultovosť filmu v USA sa tak dá pochopiť. (754. hodnotenie, 74. komentár k filmu)

,,ŠIALENEC!“ ,,OSLOVUJTE SI MA AKO CHCETE.“ __ Po vyše dvadsiatich rokoch kedy som film opätovne videl v súvislosti s úmrtím Kirka Douglasa vo mne znovu ožili spomienky na tento pozoruhodný western. Opozeraná zápletke o pomste za smrť blízkeho je tu skrze dávne priateľstvo dvoch hlavných postáv ukázaná ako dráma s morálnou dilemou, svojou univerzálnosťou a psychológiou postáv približujúca sa takmer k dramatickej divadelnej hre nepotrebujúcej k svojmu vyrozprávaniu výraznejšiu westernovú kulisu. Azda aj pre skvelý slovenský dabing, v ktorom vynikajú Michal Dočolomanský v postave Kirka Douglasa a ešte lepší Štefan Kvietik dabujúci Anthonyho Quinna sa naskytá otázka, ako by mohol byť ,,Posledný vlak z Gun Hillu“ zdramatizovaný do podoby tv inscenácie, kde by sa hlavných postáv zhostili naši obaja spomínaní herci. Uznávaný režisér John Sturges navyše do filmu načrtol aj v danej dobe ešte pálčivú otázku rasizmu. Nepochybujem o tom, že pokiaľ by sa v súčasnosti chystal remake, stačilo by miestami viacej vypilovať scenár a výsledok by sa mohol pretaviť do oceňovaného diela. (1306. hodnotenie, 99. komentár k filmu)

,,NÁDYCH, VZŤAH K BOHU A VÝDYCH, VZŤAH K BLÍŽNEMU. NÁDYCH, VÝDYCH. ČO SA UČÍŠ V ŽÁKOVCIACH? DÝCHAŤ.“ __ V porovnaní so ,,Všetkými mojimi deťmi“ ide o ešte lepší pohľad na život Mariána Kuffu a jeho chovancov v Žákovciach, idúci skrze mapovanie neľahkých životných peripetií niekoľkých postáv poriadne na dreň. Pred sledovaním som mal približnú predstavu o tom, čo uvidím a vo výsledku sa moje očakávania nielen naplnili, ale v niektorých ohľadoch boli dokonca prekonané. Je hrozné pozerať sa na tie primitívne, zaostalé a pologramotné existencie, ľudí už v tvári strhaných alkoholizmom i rodenou degeneráciou, ktorých už nič dobré nečaká, no oni sa neprestávajú pretĺkať svojim biednym svetom. Načo im ďalej žiť? A predsa ma režisérka v závere milo prekvapila, ako sa niektorým z nich podaril (možno načas) návrat do života. Odvážne taktiež ukázala, ako sa na Kuffovu hlavu občas znesú aj ostrejšie slová, keď sa snaží pomôcť v integrácii rómskemu etniku, ktoré si pritom jeho snahu niekedy necení (,,Ty si farár? Ty si hovno! Ty nie si farár!“). Na výslednom hodnotení sa podpisuje aj technické spracovanie v práci so zvukom, strihom a s kamerou vytvárajúcou viacero monumentálnych obrazov. Zábery zhora kedy Kuffa jazdí s koňom po krajine takmer ani nepripomínajú slovenské reálie a skôr sa ponášajú na dokument zo života nejakých východoázijských kočovníkov. Posledné dva zábery sú doslova ohromujúce a presne definujú Kuffovu outsiderskú osobnosť. Najprv záber kedy ticho rozjíma počas modlitby a napokon ten, kedy na koni miery do hmly a akoby sa strácal v prázdnote. Lenže aj v nej čosi je. (406. hodnotenie, 28. komentár k filmu)

,,ČO ZNAMENÁ ,UROBIŤ ZOZADU´?“ __ Hneď s prvým záberom som si spomenul, že som o ,,Súboji s nebom“ počul na ,,Noci prísne zakázaných filmov“, kde Peter Konečný upozornil nielen na explicitnosť danej sexuálnej scény, ale nezabudol podotknúť, že neočakávane šokujúco pôsobí najmä kvôli zobrazeniu nelichotivých ,,telesných proporcií“ jedného z aktérov. Že aj sto kiloví ľudia spolu ,,tento“ je tu ukázané s úplnou samozrejmosťou a zobrazenie nahoty a sexu tu miestami síce hraničí so softpornom, avšak tieto zábery nie sú cieľom filmu, ale skôr slúžia ku zvýrazneniu autentickosti rozprávania nemajúceho ďaleko k dokumentárnemu štýlu. Napokon tučnota niektorých postáv bola pre mňa natoľko odpudivá, že ma nútila viacej dbať na vlastné stravovacie návyky. Inak má film veľkú snahu pôsobiť umelecky. Formálne sa snažia vyniknúť najmä dlhé statické zábery kamery na postavy hľadiace kamsi do prázdna a určujú celkový rytmus diela, na ktorý sa jednoducho treba naladiť. Netradične podaným príbeh o únose dieťaťa sa ako ústredná línia rozprávania napokon ukáže ako nedôležitá, pretože dej od nej často odbieha a vrcholí absolútne inak ako by niekto čakal, avšak pochopiteľnou, mimoriadne spirituálne silnou scénou v bazilike dosahujúcou katarziu. Súboj s nebom sa metaforicky ukazuje ako v opakujúcich sa scénach so zvešiavaním vlajky, tak aj v samom závere, totožným s inkriminovaným úvodom. (593. hodnotenie, 68. komentár k filmu)

,,JA SOM ŽELEZNIČIAR." ,,TY NIČÍŠ ŽELEZO?" __ Problémom ,,Čarbaníc" je, že hoci majú príbeh, iba nejednoznačne možno povedať, čo ním chcú vyjadriť. Téma záškoláctva tu vo svojej podstate nevyznieva ako závažný problém, ale iba ako neškodná avantúra, čo sa po pár týždňoch znovu urovná. Dať filmu v závere nejakú jednoznačnejšiu pointu (viď. Anderton-om spomínaná jazda bicyklom) by mu len prospelo. Ozvláštňujúcim a najzaujímavejším prvkom sú tu preto animované pasáže (najviac ma zaujala ,,nočná mora"), ktorých nápaditú viacvýznamovosť možno nevie detský divák ešte naplno oceniť. Po zjednocujúcich úpravách by uspeli aj samostatne a nepochybne by sa patrili medzi popredných zástupcov našej animovanej tvorby. Aj niektorým záberom nedostavanej Petržalky nemožno uprieť istú poetiku. (144. hodnotenie, 13. komentár k filmu)

,,SOM ALFA PREDÁTOR!" __ ,,Korisť" ma zlákala, pretože som dúfal v explicitnosť násilia, ktorou sa vyznačovala predchádzajúca Ajova tvorba. Ten sa však od nej v poslednej dobe viditeľne odkláňa a preto film výrazne stráca možnosti, ktorými by vedel diváka viacej upútať a nezostať iba nevýraznou a ľahko zabudnuteľnou šeďou priemeru. Zo začiatku ma iritovalo najmä dlhé hľadanie otca (,,Tati, kde si?" povedané aspoň 10 krát.), neskôr hlúpe motivačné vety (,,Vedel som, že si bojovníčka." a pod.) a napokon aj nepresvedčivé vyčínanie aligátorov, ktorí by v prípade neúčasti zbytočných vedľajších postáv ani nemali koho zožrať. V tomto prípade vedel voľakedy Aja či už krvavosť alebo napätie vytvoriť sofistikovanejšie a nápaditejšie, preto priestor zatopeného domu s pivnicou nevyužíva svoj potenciál tak, ako by sa žiadalo. Vo výsledku preto najväčšmi poteší striedma minutáž a pri čítaní titulkov zaujme naozaj masívna srbská stopa. (3566. hodnotenie, 296. komentár k filmu)