curunir

,,PÔJDE TAM SNÁĎ O VIAC?" ,,O MNOHO VIAC." __ Tento film u mňa zaujímavo zarezonoval. Je vlastne veľmi jednoduchý (už len názov), trocha priamočiary a máličko šablónovitý (bohatý chlapec ľúbi chudobné dievča a rodičom to zrovna nevoní - dnes toľkokrát obohraté v telenovelách) a od istej chvíle aj úplne predvídateľný a predsa sa ako celok posúva niekam ďalej. Asi je to ,,vďaka" záveru a celkovému vyzretiu. Možno aj pre herecký ambasábel, kde vyzeralo ako by boli Cavalleriová a Barry Lyndon do seba naozaj zaľúbení. A v neposlednej rade sa za nielen komerčný ale i oscarový úspech filmu dozaista postarali dobre napísané dialógy, melancholicko zasnený Lai a taktiež aj strih, ktorý love story servíruje už po pár minútach. A nechápem ako mohol byť John Marley za pár šteknutí a smutných pohľadov nominovaný akadémiou. Nahradil by som ho postavou kreténa Raya Millanda.

,,ČOKOĽVEK SA STANE JE ZÁSLUHOU MOCNÉHO SHERLOCKA HOLMESA." __ Poctivú anglickú detektívku si vždy rád pozriem, navyše ako už bolo spomenuté toto je jeden z najlepších príbehov o najslávnejšom detektívovi všetkých čias (Poirot, Columbo a Major Zeman :-) mi určite odpustia). Plummer pasuje do roly ako uliaty (poteší, že ho vidíme ako v akčnejších tak aj citlivejších polohách) a jeho Holmes je jeden z najlepších akých som doposiaľ videl. Treba tiež podoknúť, že o nič horší nie je ani James Mason a vlastne celý zvyšok hereckého ambasáblu hrá určite najlepšie ako vie. Rozhodne potom zamrzí, že s touto dvojicou vznikol len jeden film a ďalšie počiny by boli určite taktiež vítanými. Spomínanú vynikajúcu atmosféru (zásluha precíznej výpravy) nebudem veľmi rozoberať, spomeniem len subjektívnu kameru ako pohľad vraha, ktorá miestami dáva filmu hororové vyznenie. Tempo postupne krásne graduje a kulminuje 15 min. pred koncom, no i keď je záverečné rozuzlenie mierne strnulé pre príbeh je potrebným. Trio Plummer-Mason-Quayle si dekádu a pól predtým zahralo v jednom z najväčších historických prepadákov ,,Pád ríše rímskej".

,,PÁN RUSK. VY NEMÁTE NA SEBE KRAVATU." __ Hitchcockov (pred)posledný veľký film a pritom ho v ňom nie je až natoľko cítiť ako inde - snáď možno aj preto, že angličania sú majstri v nakrúcaní detektívok a trilerov. Táto poznámka však nemá na film prakticky žiaden dopad. Réžia je absolútne famózna (nominácia na Zlatý glóbus) a dej si celkovo drží od začiatku dobre zabehnuté tempo, čiže vôbec nenudí dokonca sa nájdu aj odľahčujúce kulinárske pasáže dávajúce si na mušku francúzsku kuchyňu. Svojim spracovaním ma vo filme najviac zaujali dve scény: už spomínaná pasáž v nákladiaku a ďalšia, pointa ako sa podarilo Jonovi Finchovi utiecť s partnerkou z hotelu. Posledná štvrtina sa nesie trocha v prvoplánovosti (zrejme podľa predlohy), úplný záver ma však svojou odhaľujúcou poslednou vetou ohromil (citácia - možný spoiler). No a dvorného Bernarda Herrmanna tu v skladaní hudby nahradil neveľmi známy Ron Goodwin (Zálesák, Kam orly nelietajú...) a treba len poznamenať, že soundtrack je absolútne špičkový. Chcel by som ho mať...

,,...ZACHRÁNIME VÁS." ,,AKO, MÁTE VO VRECKU VRTUĽNÍK?" __ Ako milovník filmového odpadu som si nemohol nechať túto ,,podívanú" újsť, i keď som sa zo začiatku trocha bál únavy z opotrebovania žánru (krátko predtým som videl Pterodaktyla a Pytón 2), Mrazivé peklo (inak fasa dosť zavádzajúci preklad) patrí medzi to (naj)lepšie čo sa dá inak vidieť a to predovšetkým vďaka jeho viac či menej chcenému humoru. Pri tomto filme netreba brať vážne naozaj nič, všetko vypnúť a kochať sa - aj zalesnenou oblasťou Himalájí. Mňa osobne najviac pobavili kúsky, keď sa ako obrana proti Yetimu používajú snehové gule, alebo keď tej parte dojde drevo, posedávajú pri horiacich mŕtvolách a riešia svoje existenčné problémy často vyšperkované parádnymi dialógmi (,,POMÔŽTE NÁM NÁJSŤ KAMARÁTKU. UNIESOL JU YETI. JA VIEM, ŽE TO ZNIE ŠIALENO..." ,,EHMMM... Z DIAĽKY SME VIDELI AKO VÁS NAPADOL.") a krásnúčký je pád hlavného protagonistu keď nejaký kus vyplutého žvanca vyzerá foremnejšie ako on. Pokiaľ ide o samotný trojmetrový chumáč vaty (ako ho veľmi trefne a vtipne nazval v dlhočiznom kometári maxxxim) je s ním ozaj kopec srandy len škoda, že sa neobjavuje častejšie na scéne. Mne inak pripomínal skríženie nejakého uruka z Pán prsteňov, vyzretejšie fázy Oldmanovho Draculu a Jeremyho Ironsa zo ,,Stroja času". Uvítal by som, keby vo finále prežilo ešte menej osôb a spôsob ich smrti by bol prepracovanejší. Super bol aj absolútny záver, ale na nejakú čas si musím dať s týmito filmami oddych. Asi budem v jaskyni...

,,PROFESOR, VIDELI STE TO? BOLO TO ÚŽASNÉ." ,,ČO SI SA ZBLÁZNIL?" __ S týmto filmom by som to tak ,,čierne" rozhodne nevidel, tu netreba vnímať množstvo nelogickostí a do očí bijúcich chýb (česká turecká dedina s kresťanským kostolom, zachraňovanie Kate po lane, zbytočný záporák, prípadne si všimnite ako chytil pterodaktyl pri jazierku toho Jasona ,,nepoškodeného" no o niečo neskôr sa vo vode mihne jeho odtrhnutá ruka) a užívať si čo film prináša. Na obranu treba podotknúť, že šablóna deja je síce viac-menej obohratá všetkými zaužívanými klišé, celku to však neubližuje a mňa osobne film ani na chvíľku nenudil. Potešili ma tiež obstojné efekty (vrch mi inak pripomínal Hromovú horu zo Zemanovho praveku), solídnu hudbu a plusom je rozhodne aj štýl smrti podaktorých z tých chudákov (sexica Mircea Monroe je síce zo začiatku dobrá pi*a ale jej ,,odchod" ma prekvapil a neprial som jej ho). V závere mal byť zrejme nábeh na pointu, ktorá tu citeľne chýba. Alebo to prinesie dvojka?

,,ŠIALENSTVO KNIEŽAT NESMIE CHODIŤ NESTRÁŽENÉ." __ Hamleta som videl kedysi veľmi, veľmi, veľmi dávno ako maličký chlapec (zrejme TV premiéra na niektorom z českých kanálov) a aj keď som mu vtedy ešte veľmi nerozumel, zapôsobil na mňa na toľko, že keď som mal možnosť si ho teraz znova pozrieť žasol som koľko scén z neho sa mi presne vrylo do pamäti a pri jeho sledovaní sa mi znova po toľkých rokoch vynárali. Zhliadol som ho však v českom dabingu, čo ma hlavne na začiatku dosť zamrzelo a iste je to voči Shekespearovy kultúrne barbarstvo, na druhej strane bol však dabing vcelku vydarený a zaujímavý bol aj preklad, ale ako tu už ktosi predo mnou podotkol, občas mu bolo ťažšie rozumieť. Inak nemám proti tomuto spracovaniu žiadnych výčitiek, vychutnával som si každú chvíľku a záver je svojou určitou odmeranosťou o to viac pôsobivý (citlivejšej dušičke aj slzička ukápne). Sústredená Zeffirelliho réžia, skvelo hrajúce obsadenie (Close, Bates, Holm a jeden z najlepších Gibsonových výkonov) a patrične komornejší, no o nič horší Morricone.

,,ČO NIKDY NEZOMRIEŠ, DO PRDELE?!" __ Brandon Lee si skrátka s tými jeho sprostými rečami o ,,to" koledoval. Vytiahli sa na neho ostré a ako by povedal jeden môj známy: ,,Dolítals Batmane.". Kultovosť ,,Vrany" tkvie samozrejme v tom, čo sa Leemu počas nakrúcania prihodilo. Len vďaka tomu sa stal ikonickou postavou, hercom, ktorému nijako neupadla kariéra, vďaka čomu si ho len polovica ľudí mýli s Brucom Leem. Pre rozhľadeného filmového diváka však ide iba o prostoduchú pózerskú exhibíciu, ktorej honorovaný kredit je vo veľkej miere živený pubertálnou mládežou (istej skupiny počúvajúcej prevažne tvrdšiu muziku) očarenou najmä audiovizuálnym podaním, takým, v ktorom vidia svoj aktuálny životný vzor (buďte drsní a vyzývaví, ale drogy v žiadnom prípade neužívajte - jedno z posolstiev filmu). Čo však s nakrúteným materiálom? V zásade ide o nepríliš originálny námet s občas vrzgajúcou logikou i keď je pravda, že o komikse nemám ani páru, takže nemôžem úplne objektívne posudzovať. Celková atmosféra, majúca základ vo vizuálne silnej stránke diela (občas pripomínajúcej Burtona) vytvárajúcu celú tú ,,gotiku" filmu, ktorá je príhodná k príbehu. Wincott, ktorý akoby vizážou z oka vypadol ,,renesančnému metlákovi" Moxicovi z ,,1492" sa tu opäť predviedol ako solídny záporák, ktorý mohol predsa len dostať viacej priestoru. Lee s jeho ,,kissovským" make-upom mi prišiel výrazne trápny, naozaj neviem čo tým sledoval...

,,MILÁČIK, NABUDÚCE PÔJDEME RADŠEJ TITANICOM." __ Do éry katastrofických 70-tych rokov sa dá podľa môjho úsudku radiť aj tento film, i keď nie je vystavaný na obvyklej šablóne, predovšetkým pojednávajúcej o katastrofe zo súčasnosti, tu sa stávame svedkami skutočných historických udalostí i keď je pravdou, že skaza vzducholode je to zobrazená s nepopierateľnou dávkou fikcie a vlastný názor na to, čo sa mohlo reálne stať a čo nie, si divák musí urobiť sám. Inak má príbeh posledného letu majestátneho titana oblohy rozhodne ako zaujať a to vo všetkých aspektoch. Najväčšiu zásluhu má na tom hlavne technická stránka filmu a oboch Oscarov dostal právom (treba podotknúť, že dostal, pretože v daných kategóriach sa ten rok nesúťažilo), efekty čo do pôsobivosti obstoja aj dnes, pričom veľký obdiv patrí tiež tvorcov výpravy a kamera predovšetkým v záberoch Hindenburgu taktiež ohromí. Špionážno-dramatická línia síce nie je nijako mimoriadne spracovaná a zamlčanie niektorých vecí na neskoršie by prospelo, no tempo a záujem vie držať až do záverečných 15 minút, kedy už príde na radu ,,to hlavné". Dokumentárny charakter spracovania výbuchu by som rozhodne nezatracoval, i keď zaujímavé by si ho bolo tiež pozrieť za podpory už spomínaných oscarových efektov.

Hodnotiť nebudem, pretože je to myslím druhá najväčšia blbosť po televíznych novinách čo sa dá na filmovej databáze hodnotiť, neubránim sa však niekoľkým osobným postrehom. Koncert sa odohral 15. 8. roku Pána 2009 a ešte stále mám v blahej pamäti ako sme sa s kamarátom rozhodli, prečo tam nezájsť. Na naše nemilé prekvapenie sme na námestí pod hradom zistili, že vstupné je vzhľadom na charakter podujatia pomerne značné, myslím, že to bolo 7 euro. To nám však nezabránilo aby sme na jednom mieste, ktoré z pochopiteľných dôvodov nebudem konkretizovať preliezli plot s pocitom ako sme všetkých tých hlupákov čo si radi za všetko zaplatia ,,ofajčili". Už menej sme ale rátali s tým, že vstupenky sa budú pri vstupe na hradné námestie prísne kontrolovať, čiže šanca sa potajme dostať na koncert definitívne pohasla. Tak sme potom už len tak sedeli na neďalekej lavičke a pozorovali hordy ľudia so zaplatenými vstupenkami smerujúcich na koncert a bolo ich toľko (za zhruba polhodiny sedenia prichádzali v neprestajných húfoch) a to ešte nerátam koľko ich prišlo pred nami), že ako poznám kapacitu hradného námestia povedal som si, ako som zrejme urobil dobre, že som sa tam nedostal. Stáť niekde dva a pol hodiny natesnaní ako sardinky rozhodne nie je bohviečo. Vo finále sme tak odchádzali s príjemným pocitom ničoho dosiahnutia. Takže ak by sa vo vysielaní záznamu niekde na obrazovke objavila aj moja maličkosť dám prirodzene 5*, takto nech si to ale hodnotia tí, čo mali osvietený nápad vyberať vstupné... (1. komentár ku koncertu)

,,UŽ SI MI VZALA SRDCE. ROVNAKO TAK AKO INÍ VÝSOSTNÝ ORGÁN JUŽNE OD ROVNÍKU." __ Najprv musím napísať, že film splnil všetky moje očakávania a právom ho radím také historické, dobou nasiaknuté skvosty ako Amadeus či Nebezpečné známosti. Čo ďalej o Quills povedať? I keď by sa to dalo od historickej romance očakávať (ak by sa však samozrejme dala snímka takto radiť), film má predovšetkým skvelé tempo kde mi prvá hodina ubehla ani som nemrkol, miesto na nudu sa tu teda prakticky nenájde, navyše väčšinu času je film neotrelo zábavný. Samozrejme nájde sa aj niekoľko chybičiek. Zhruba v tretej štvrtine začne všetko trocha hasnúť a zdalo by sa ako by film už nechcel čo viac ponúknuť. To sa však ale razom kompenzuje keď de Sade začne pomedzi steny diktovať svoj (mnohými myslený posledný) príbeh a všetko má úžasné grády, humor a neuveriteľný šmrc a veci nasledujúce začnú robiť z trocha ľahkovážneho rozprávania vskutku dojemnú drámu z boľavým koncom, kde aj keď je vývoj (či koniec) postáv jasne čitateľný i tak chytí za srdce. Tragický Geoffrey Rush (aký koniec si to len zaslúžil) je vo svojej úlohe absolútne fantastický, za pomoci jeho perverzných hlášok skvelo posúva dej, no nezaostať sa zdarne snažia aj zvyšní traja hlavní predstavitelia. Oscarové nominácie sú zaslúžené i keď film je zahalený do ľahko priehladného televízneho hábitu a nomináciu pre výpravu by som zamenil za krásne zvrhlý scenár z množstvom dvojzmyslov (,,POĎ KU MNE, VEĎ MÁŠ KLÚČ. VRAZ MI HO DO TEJ MALEJ DIERKY.") _ P. S. komentár č. 600.