Buywhat

Skvelá snímka talianského neorealizmu, ktorý sa zameral na skutočný život ľudí a svoje dejisko presunul do špinavých exteriérov povojnového Talianska. Silný príbeh otca, syna a jedného ukradnutého bicyklu.

Áno, je to gýčové a plné klišé. Ale mne to skrátka stačilo a prekvapivo aj pobavilo. O rok sa k tomu opäť rád vrátim.

Joe Keery čoby influencer a zvrátený vodič služby Spree predvádza úžasnú one man show. Od vzniku Blair Witch Project neprešiel subžáner found footage filmov výrazným progresom. Tvorcovia takýchto snímok však zakaždým prídu s nejakým zaujímavým spôsobom, ako tieto “ručné” filmy obzvláštniť. Spree sa inšpiroval prevažne duchárskym videohovorom Unfriended, čo to si požičal z komorného Searching a to všetko zabalil do akejsi pomyselnej epizódy z Black Mirror. V dnešnej dobe je trend točiť filmy ktoré “nastavujú zrkadlo spoločnosti”. Spree si zobral na paškál pain in the ass väčšiny občanov: influencerov a všeobecne tvorbu kontentu na internet. Narozdieľ od vyššie spomenutých filmov sa rozhodol inšpirovať tzv. “irl streamovaním”. Tento istým spôsobom konečný prístup k rozprávaniu príbehu môže množstvo divákov odradiť. Keď si na to ale divák zvykne, dostane drsnú jednohubku, ktorá vás udrží v strehu od začiatku do konca. Po príbehovej stránke sa jedná o klasický rozklad osobnosti a pohľad do problematiky, čoho všetkého sú ľudia schopní pre čísla na internete. Ako som spomenul na začiatku, Joe Keery je v tomto filme geniálny. Zvyšok obsadenia, teda až na David Arquetta, bežnému divákovi nič nepovie. To avšak vytvára ten pravý pocit autentickosti. Svojim spôsobom chápem tie slabé hodnotenia, myslím si ale, že Spree určite stojí za pozretie. Minimálne vás to donúti nejazdiť taxíkom a radšej ísť eko friendly pešobusom.