Pekyno

V natrieskanom kine v Boroch mi na IMAX projekcii ostali ústa otvorené dokorán hádam celých 166 minút. Audiovizuálny zážitok roka? Určite áno. Atmosférický sci-fi film dekády? Asi áno. Lepšie ako jednotka? Neviem, na teraz nie je dôležité, pretože prvotné pocity nepustia. Ale samozrejme nechcem preháňať. V dvojke totiž prichádza oveľa väčšie množstvo akcie, ale aj snové vytriezvenie a krutá realita z proroctiev. Korenistá, filozofická, zenová a pomalšie tiahnúca meditatívna nálada je trošku preč. Nevadí, vedeli som čo musí prísť. Obraz je stále tak farebne podmanivý, že mi oči behali na veľkom plátne hore dole. Zvuk tak DUNIvý, že som takmer cítil ako aj mne počas piesočnej búrky, zafúkalo do riedkych vlasov. Ide o úžasnú adaptáciu knihy, pri ktorej mnohí tvrdili, že je nesfilmovateľná. A predsa sa to podarilo. Denis je šéf. Vidno, že je fanúšik predlohy, pekne a poctivo sa v zásade všetkého držal. Inak sranda, že najväčší záporák a autoritár sa volá Vladimír. Mám pocit, že Herbert si šiel tiež nejaké korenie keď knihu písal, a vďaka ktorému videl všetky tie reality a možnosti. Končíme s otvoreným priestorom, (posledný záber trochu zamrzel) pre Spasiteľa Duny, áno.. všetko nasvedčuje tomu, že trojka bude.

Myslel som, že po druhej projekcii, ktorá už nebola IMAXOVA znížim svoje hodnotenie. Úvodné nadšenie po pár dňoch, ako býva zvykom opadlo a prišli neurčité pocity. Preto prišlo druhé vzhliadnutie a skonštatovanie, že na zníženie nie je dôvod, pretože skutočne nedokážem nájsť vyčítavé slová. Oppenheimer je veľkolepé dielo, dnes už režisérskej ikony, ktoré má pohlcujúcu hudbu, fantastických hercov a neuveriteľnú kameru. Už dlho som nevidel film, kde sa mi miešali pocity úzkosti, nadšenia, smútku, prekvapenia a fascinácie. Klobúk dole.

Nečakal som veľa a dostal som - svieži, vtipný, nápaditý, sebaistý, chytľavý, originálny, prekvapivý film - a hlavne, neberie sám seba vážne - čo mi je vždy, nad mieru sympatické.