Madison

Veľmi zaujímavo natočená snímka, ktorá ani chvíľu nenudí, užijete si pravé africké dobrodružstvo, sladkú romantiku, úžasný herecký výkon samoľúbej Katharine Hepburn a chvíľkové komediálne varianty v harmónii s neprajnou dobou prvej svetovej vojny. Podarený film, ktorý vám z hlavy tak rýchlo nevyšumí.

Agora je monumentálny historický epos, ktorý sa obsahovo nepodobá žiadnym dnešným bezútešným veľkofilmom, ale príbehom pohanskej po poznatkoch dychtiacej filozofky Hypatie doslova zovrie ako kliešte. Vizuálna stránka filmu je úchvatná, herci nemohli svoje úlohy stvárniť lepšie a v očiach Rachel Weisz sa priam črtala neuveriteľná túžba prekonať hranice vtedajších vzorcov a vykročiť po novej ceste za poznaním. Nemala som od Agory veľké očakávania a aj to je zrejme dôvod, prečo som bola príjemne prekvapená.

Pre mňa najkrajšie Spielbergove scifi hneď po Jurskom parku, najdojemnejší príbeh malého robota, ktorý ma paradoxne väčšie srdce ako veľa ľudských bytostí. Dielo, ktoré chytí za srdce, úplne odzbrojí a nepustí. Veľmi silný filmový zážitok, ktorý sa na plátne len tak nevidí, ale čo by ste čakali od Spielberga? Chvíľami neúprosne krutý - obzvlášť časť na ničenie robotov je dokonalou úkažkou pádu ľudskej súdnosti, scény, ktoré nás emocionálne rozkolíšu, či záverečný stret dvoch úplne odlišných civilizácií, čím im Spielberg dodal nevídaných rozmerov fantastična. Haley Joel Osment bol v tomto filme pán nadherec a jeho šarmu som úplne podľahla. Ak pre mňa existuje lepšie scifi ako Terminátor alebo Jurský park, tak je to táto vybrúsená filmárska sonda do hrozivej ľudskej budúcnosti. Záverečné ,,I love you David... I do love you... I have always loved you" podfarebené dojemným Williamsovým motívom je pre mňa vôbec najsilnejšou, najemocionálnejšou a najpôsobivejšou scénou, pri ktorej som nedokázala zabrániť slzám a ktorá ma presvedčila, že Spielberg nikdy nespadne z piedestálu, na ktorý som ho postavila.

Titulky začali, elfmanovská grandiózna hudba predznamenáva dokonalý filmový zážitok, vizuálny aspekt je doslova podmanivý a ja som si znechutene kládla otázku: ,,Čo, dočerta, sú všetci takí nespokojní?!"......... Počiatočné očarenie z technickej stránky pomaly vyprchávalo a na rad prichádzala túžba po tom, aby z toho tuctu malých i veľkých, krásnych i škaredých postavičiek, malo aspoň pár vnútornú stavbu, aby nešlo len o efektnú prehliadku hviezd a trikov. Charakterový potenciál Alice zostáva zúfalo prázdny, biela kráľovná je len ďalšou z palety rôznorodých bytostí, klobučník je len klobučníkom (aj keď Depp je vynikajúci), mačky, psy, húsenice smiešnymi doplnkami slúžiace na rozplynutie diváka nad tou nádherou. Dejová kostra je na Burtonove pomery nemožne slabá a po Mŕtvej neveste, ktorú milujem z celého srdca, mu takýto prešľap nehodlám odpustiť. Dokonalou postavou s pevnou charakterizáciou je obsiahnutá jedine pekelne odporná Helena Bonham Carter, ktorá sa paradoxne stáva aj mojou najobľúbenejšou kreatúrou. Prečo robí Hollywoodu v dnešnej dobe taký problém napísať scenár tak, aby neslúžil vybrúseného vizuálu iba ako doplnok? Alice by som bez výčitiek prirovnala k letným jednohubkám práve preto, že mi kvôli chabej dejovej linke vyfučí z hlavy skôr než sa stihnem nazdať. Kam sa podela Burtonova morbídno-groteskná romantika plná farebných osobnostných kontrastov?!

Woody Allen sa opäť trošku sekol. Len málokedy ma dokážu nadchnúť príbehy znudených žien v domácnosti (Hodiny a ostatné jemu podobné klenoty do tohto tvrdenia nespadajú), ktoré si po dvadsiatich rokoch s vráskami na čele zázrakom uvedomia, že svojho manžela vlastne nikdy nemilovali, bohatstvo im je nanič a od základu možnosť zmeniť svoj život bez ohľadu na to, čo ich čaká niekde inde, považujú za jedinú východiskovú cestu. Nemám rada Miu Farrow a bohužiaľ, mi liezla na nervy. 3* za romantickú jazzovú hudbu, pár vtipných momentov, neviditeľnosť a najmä za mŕtveho ducha-milenca v podaní Aleca Baldwina. Ten bol geniálny.

Fenomálne spracovanie o majstrovi klasickej hudby bez prehnaného prikrášľovania historických udalostí a bez viditeľne komerčného nátlaku - tak to na mňa aspoň pôsobilo. To, čo predvádzal Tom Hulce, je neskutočné a pri pohľade naňho som si predstavovala skutočného Mozarta ako obyčajného človeka, ktorý v žiadnom prípade nezožne veľké úspechy, ale krôčik po krôčiku sa túži stať najlepším viedenským skladateľom a v ceste mu stoja prekážky a najmä závisť. Týmto filmom ma Forman zasiahol a najmä konečná gradácia s unikátnym spojením jeho hudby ma dojala k slzám. Krásny film, ku ktorému sa ešte určite raz vrátim.

500 dní so Summer za 230 miliónov?! Na Marca Webba som v tejto režisérskej polohe vôbec nebola zvedavá a The Amazing Spiderman mi len dokázal, že moje obavy neboli neopodstatnené. Ďalšie apokalyptické rozčarovanie ako v prípade Wrightovho filmu "Hanna", kedy divák od akčného scenára očakáva akčne pohotové a scenáristicky chytré dielo a nie predlhé, monotónne sentimentálne žvanenie. Vedela som už pred zhliadnutím nového Spidermana, že Webba budú viac zaujímať teenagerské hlavolamy, hanblivé lásky, zoznamovacie trapasy, ale dúfala som, že po hodine sa spamätá a s rovnakou vervou sa pustí nielen do psychológie Petera Parkera, ale aj do psychológie Spidermana čoby muža, hľadajúceho tajomstvo svojich rodičov alebo zmietaného výčitkami zo smrti strýka (to z predchádzajúceho Spidermana jasne vyplýva) a zároveň by jeho činy vychádzali z jasných príčin, nie len z potreby kŕčovitého šaškovania (hláškujúce scény s Garfieldom/Spidermanom sú trápne). Už na začiatku si film vytýčil viacero dejových odbočiek (tajomstvo zmiznutých rodičov, hľadanie vraha, príšera), no zatiaľčo Nolan takéto scenáristické eskapády svižne zvláda a ani na minútu mi nedá vydýchnuť, Webb ani jednu líniu nedotiahne poriadne do konca, nezvláda dramatickú výstavbu ani akčnú dynamiku (trailer je navyše príšerne zavádzajúci - odchod otca tu nie je nijak vysvetlený a film len presne okopíroval Raimiho Spidermana bez štipky invencie). Garfield je síce herecky lepší ako Maguire, ale na Raimiho sviežeho, zábavného Spidermana sa film nechytá ani náhodou. Rozvláčny, obsahovo nezmyselný, efektne nijak veľkolepý počin, ktorému chýbajú takmer všetky parametre potrebné na označenie fajnového vzrušujúceho blockbusteru. A mne je trápne, že dávam až 3*.

Jeden z najsilnejších filmov, čo som v poslednom čase videla. Iñárritu je proste génius a hoci ešte stále u mňa na vrchole svieti jeho vrcholné dielo 21GRAMS, AMORES PERROS sa mu šikovne vyrovnáva. Krutý film z mexického prostredia, v ktorom režisér dokonale zachytáva a spojuje osudy ľudí, aby si uvedomili, akí sú pre seba navzájom dôležití a ako dokáže jedno ľudské rozhodnutie uplatnené v snahe o životné šťastie, zničiť život ostatným. V tomto filme je ukrytá dôležitá životná pravda, ktorú človek objaví na základe svojich osobných prežitkov. Všetky poviedky majú kvalitný scenár a tá druhá, ktorú viacerí kritizujú, ma nesklamala. AMORES PERROS má pomalé tempo, aby bol divák schopný vstrebať každý jeden detail a plne si ho vychutnať a k tomu jemný hudobný motív. Určite jeden z filmov, ktorý sa mi z mysle tak rýchlo nevyparí.

3* neznamenajú z mojej strany nejaké pohŕdanie a chýba mi veľmi málo k 4*, no predsa snímke až príliš ubližuje nemožná dĺžka, ktorá by sa dala zniesť pri Spielbergových sci-fi víziách, ale nie pri súdnom prípade, kráčajúcom navyše jasnou cestou s občasnými odbočkami, ktoré nakoniec napriek želaniu diváka nedávajú žiadny zmysel. Ak neviete, na čo narážam, pozrite si Svědek obžaloby od Wildera, kde dejové zvraty a konečný šok vyzdobili inak nezaujímavý prípad, ktorý sa vyhrotil tak, že budete žasnúť nad jeho genialitou. Anatomie vraždy je príliš strohá, no vtipné scény na súde a najmä krásne sarkastický James Stewart mi to pomerne vynahradzovali. Najviac ma však rozčuľuje, že dôkazy doslova navodia nový pohľad na vec a zmätú diváka, no scenárista napriek novým nepriamym cestičkám, pokračuje ďalej bez šance diváka ohromiť. Škoda, predstavovala som si to trochu inak.

Francúzska telenovela - láska, závisť, intrigy, nenávisť. Avšak v kvalitnejšom rozmere, mexické ,,skvosty" sa s tým nemôžu ani porovnávať. Francúzska spoločnosť ako vystrihnutá z mojich predstáv... Tá nebeská hudba... A Robert Hossein! :-)