Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Krimi

Recenze (704)

plakát

Zelený sršeň (2011) 

Rozmýšľala som medzi 3 a 4 hviezdičkami, ale k 4* ma nakoniec prinútil fakt, že som sa ani chvíľu nenudila a v rámci žánrov ide o veľmi zábavný a odľahčený komiks. Seth Rogen hrá dobre, ale jeho postava namosúreného a závistlivého pseudohrdinu ma chvíľami privádzala do šialenstva, za to sympatickejšieho Jay Chou a jeho bojové umenie si nešlo nezamilovať :) Komu bezhranične podlieham, je Christoph Waltz alias neodolateľný ,,Chudnofsky" a ja z celého srdca ďakujem Tarantinovi, že ho objavil :) Neviem, ktorý iný záporák ma v poslednom čase tak dostáva, ale stačí, že sa mihne na plátne na pár sekúnd, vysmolí jednu zo svojich nezabudnuteľných hlášok a ďalšia hviezda za herecký výkon je na svete. A, samozrejme, záverečná naháňačka dá konečne pocítiť, že sa dívame na komiks. Nabudúce prosím viac akčných sekvencií :-)

plakát

Mezi mužem a ženou (2005) 

Pôsobivá dialógová seansa dvoch, kedysi zamilovaných ľudí, ktorí po počiatočnej atmosfére ľahostajnosti a dospeláckej irónie, nepatrne vynárajú na povrch to, čo ich ťaží. Najviac ma fascinuje, ako sa ľudia večne dokážu skrývať za trpký sarkazmus, v slzavých očiach sa im črtá náznak osudovej nenapraviteľnej chyby z čias zabudnutej mladosti, len im divák číta z boľavej duše. Jeden z filmov, ktorý si vystačí s kvalitným scenárom a vynikajúcimi hercami. Scéne s Helenou Bonham Carter "Som šťastná.... som šťastná? Vážne som šťastná" som nedokázala odolať. Prekrásne, no nepravdivé presviedčanie samej seba o dokonalosti vlastného života.

plakát

Hellboy (2004) 

Guillermo del Toro je jeden z mála režisérov, ktorý si uchováva autorský rukopis, takže keď sa dívam na fantasy, ktoré disponuje priam hororovými prvkami, strašidelnou atmosférou a škaredými monštrami, zaručene viem, že sa dívam na jeho film, čo si na ňom najviac cením. Del Toro sa spolieha jedine na svoju bohatú fantáziu a vyslovene z nej ťaží. Jeho príšerky sú hrôzostrašné a roztomilé zároveň, postava Hellboya je groteskná a rovnako i dobrosrdečná, dej je napínavý a chvíľami zvláštne rozprávkový. Okrem toho, k hororovej látke vždy pristupuje s určitou láskou k filmovému dobrodružstvu, takže v jeho ponímaní nemôžeme žáner horor brať celkom ako horor.

plakát

Sabotér (1942) 

Najnudnejší film, aký som od Hitchcocka videla. Vzhľadom na režisérsky a scenáristický potenciál, ktorý rezonuje v iných, omnoho zručnejších Hitchových filmoch, sa tento javí ako nočná mora. Absolútne nezvládnutá obsahová štruktúra, vďaka ktorej film nepôsobí špionážne, hitchcockovsky napínavo, ale vykľula sa z neho moralizujúca etická agitka s hlúpymi nereálnymi charaktermi ľudí, ktorí by sa v skutočnosti nikdy nesprávali tak naivne, ako sa správajú v tomto filme, postavy s neuveriteľne dobrotivými tendenciami. Nesympatická herecká dvojka to celé iba korunuje. Nechápem tie vysoké hodnotenia, film je napraskaný logickými chybami a pri dialógových scénach je tak nudný, že sa mi nechcelo veriť, že to natočil Hitchcock.

plakát

Lekce neslušného chování (2008) 

Znamenitý britský humor na čele s neuveriteľne úžasnou Jessicou Biel, ktorú bolo radosť sledovať, pretože si svoju úlohu voľnomyšlienkárskej spontánnej Američanky - zďaleka svojím správaním nespadajúcej do urputných pravidiel konzervatívnej anglickej smotánky - značne užívala... a ja som si tým pádom užívala ju :-) Veľmi milý filmový darček umocnený absurdnými situáciami, štipľavým sarkastickým humorom (úbohý pes!!!, kankán), najromantickejším tangom, aké som vo filme (okrem Vône ženy) videla, reálnym zobrazením prehnanej morálky a pravidiel, zväzujúcich ducha a perfektnými hereckými výkonmi (mimoriadne ma potešil Colin Firth a Jessica Biel) všetkých zúčastnených. Bavila som sa, a to som fakt nečakala. Málo mi chýba k piatej hviezde.

plakát

Desatero přikázání (1956) 

Obdivujem všetky veľkovýpravné, myšlienkovo epické snímky, ktoré sa natáčali v minulom storočí v čase, kedy technika ešte nemala také pevné zázemie ako v súčasnosti, či sa jedná o filmy Ben Hur alebo Most cez rieku Kwai. Zo všetkých týchto historických diel vyráža režisérsky perfekcionizmus a osobne ma v tomto biblickom príbehu nadchla scéna rozdvojeného mora alebo neuveriteľný komparz. Jedna vec ma však začína iritovať čím ďalej, tým viac, a to hlavne neskutočne patetická hudba (ktorá dnes v historickom filme vyvoláva úsmev) a teatrálne herecké výkony, hodiace sa skôr na divadelnú scénu než do filmu. Chápem, že v tom období to patrilo k tomu, no ja si ako súčasný rozmaznaný divák občas nemôžem pomôcť. Myslím si, že Biblia má svoje kúzlo a jednoznačne si zaslúži byť interpretovaná, ale neviem si predstaviť, že by vizuálne dokonalý film, Umučenie Krista, mal byť poškvrnený neznesiteľnou melancholickou hudbou alebo afektovanými divadelnými výkonmi z čias minulých :-)

plakát

Až tak moc tě nežere (2009) 

Nemám príliš v láske nasladené hollywoodske komédie, ale v otázke nasladenosti je toto dielo určite o triedu vkusnejšie než "Skús mne rozesmát". Človek si myslí, že akonáhle sa do scenára vmiešajú partnerské či medziľudské vzťahy, tak všetko musí byť neprirodzené a umelé - čo je poväčšine pravda, no netýka sa to tohto filmu. S výnimkou jednej jedinej postavy, a to nechutne afektovanej Ginnifer Goodwin - je smutné sledovať, že mnohé ženy sa jej aj v realite podobajú, takže jej afekt nie je tak celkom lžou - ide o príjemnú, obsahovo prepletenú komédiu, ktorá pomerne pravdivo predkladá divákovi krutú realitu takým štýlom, že je mnohokrát ťažké ju v našom bežnom živote akceptovať. Osobne ma najviac zaujal vzťah dvojice Affleck-Aniston, ktorí sú skutočne roztomilí, taktiež sa mi pozdávala prchká Jennifer Connelly. Averziu som zas mala voči Scarlett Johansson, ktorá pre mňa nie je ukážkovou herečkou. Rovnakú úlohu si švihla už v Allenovej dráme Match Point a ja mám voči tomuto typu ženských postáv dosť veľký odpor :-)

plakát

Jasná hvězda (2009) 

Strohá forma anglického chladu je chvíľami nádherne kompenzovaná prírodnými obrazmi a o čo menej je ľúbostných pochabých vzplanutí, o to viac je nežných pohľadov, krehkých dotykov či nesmrteľnej poézie. Jane Campion považujem za veľmi vyspelú režisérku, ktorá dokázala skrz ženský nadhľad vložiť do ponurého deja úprimné hlboké city, priečiace sa dobovej konzervatívnosti. Pochybovala som o Abbie Cornish, ale musím uznať, že bola vynikajúca a v závere ma úplne odrovnala rovnako ako Ben Whishaw. O triedu lepší film ako Pokoj s vyhlídkou (ktorý vo mne napriek vyobrazeniu pravdivej spoločnosti nevyvolal vôbec žiadne emócie) a zas o niečo slabšie ako Pýcha a predsudok s cukríkovo romantickou výpravou - čomu som osobne podľahla viac.

plakát

Voda pro slony (2011) 

Nenápadný malý film s krásne načinčanou hollywoodskou výzdobou. Hlavní protagonisti sa mi do filmu vynikajúco hodili a na čele hviezdneho osadenstva stojí jednoznačne prchký Christoph Waltz, ktorému jednoducho sedí hrať zloduchov. Nechala som sa v prvom rade uniesť rozprávkovou atmosférou a vizuálnou paletou farebných obrázkov, hoci príbeh ako taký nemá čím ohromiť a iskrenie medzi Reese a Pattinsonom tiež nie je svetoborné. Na 4 hviezdy to u mňa dokázal vytiahnuť slon, ktorý prekvapivo dodáva slabšiemu deju hlbší emocionálny rozmer. Také milé americké pozlátko, ktoré mohlo byť ešte niečím viac.