Madison

Sú filmy, ktorých efekt je napriek dobe vzniku a divadelnej teatrálnosti stále pôsobivý (Vertigo, Odviate vetrom,...) a potom sú ešte filmy, na ktorých sa doba odrazí až príliš okato a pre súčasného diváka sú pomerne nestráviteľné a bez nadsádzky. Šteklivo morbídny a krásne bizarný námet sa preto úplne rozplynul v nezaujímavom režijnom prevedení a zbytočne naťahovaných, nudných scénach. Truffaut bol nepochybne veľký režisér, no aj taký musí občas šliapnuť vedľa. Jeanne Moreau čoby nekompromisná nevesta diabolsky zábavná.

Jeden z tých kvalitnejších krimi thrilerov 90. rokov, ktorý ma držal v napätí celých 140 minút a chvíľami som ani nedýchala. Samuel L. Jackson hrá, čo mu sily stačia a Kevin Spacey mu výborne sekunduje. Kto má rád scenáre z prostredia sprenevery alebo korupčného diania na polícii alebo v iných sférach vyšších kruhov, nemal by byť sklamaný. Škoda, že sa dnes už netočia filmy, ktoré by boli tak vzrušujúco napínavé a ktoré by nás nechali tápať v očakávaní, čo sa stane s dobrou - v tomto prípade štvanou - postavou...

Zbožňujem všemožné hry s divákovými nervami, a tak som si Polanskiho temnú, náramne paranoidnú postavu Tellkovského značne vychutnávala. Polanski opäť pracuje s prvkami, charakteristickými pre Rosemary a aj tu má divák, ktorý sa ľahko nechá nachytať psychologickými manévrami, občas problém rozlíšiť medzi tým, čo sa deje v skutočnosti alebo len v znepokojivej mysli hlavného hrdinu. Príjemne absurdný, osobitý, myšlienkovo univerzálny, formálne syrový thriler, ktorý ma ani minútu nenudil.

Pôvodne som chcela v úlohe slávnej Marilyn Monroe vidieť Scarlett Johansson, ktorá sa jej vizuálne viac podobná a disponuje tým nezameniteľným koketným šarmom, no napriek tomu ju Michelle Williams stvárnila priam famózne - celkom presne si osvojila Marilynin pôvab, zvodnosť a vzrušujúce gestá. Okrem toho ma vždy zaujímali filmy zo zákulisia a natáčania a sledovať rovnako excelentného Branagha v úlohe cholerického Laurenca Oliviera bolo neskonale perfektným zážitkom.

Nolan mi plní sny, natáča filmy presne podľa môjho gusta. Po čerstvom sklamaní zo šaškujúceho Spidermana prichádza opäť môj najobľúbenejší superhrdina s nádherne temnými predispozíciami (vnútorná beznádej a úplné zrazenie na kolená), ktorý definitívne zasadol na trón najlepšej komiksovskej série. Samozrejme, Temný rytier nasadil latku príliš vysoko a záverečná časť ju nemohla prekonať (čo sa týka najmä scenáristických zvratov a nenormálne svižného deja, je TDK značne vpredu), no po dlhom čase som konečne dostala vrcholne ťaživý, depresívny, ohromne ponurý blockbuster, ktorý disponuje všetkým, čo od podobných spektáklov očakávam. Má najmä bombastického záporáka (zvrátene geniálneho Jokera síce neprekoná, ale v porovnaní s Avengers či Spidermanom som si Banea užívala tak, ako žiadnu zápornú postavu už dlho nie), perfektný hudobný chorálový motív, charakterizujúci Banea, zároveň dopĺňaný vylepšenými majstrovskými líniami z TDK. Nemôžem nespomenúť kvalitný scenár a vykreslenie Batmanovho psychologického profilu, čo mi imponovalo už v Batman Begins. Milujem Nolanovu schopnosť prepojiť rýdzo komiksovský svet so súčasnými reálnymi problémami globálneho charakteru (anarchia, sociálne triedy, finančný systém, Wall Street,...). Napriek niekoľkým drobným vytknutiam (menej akcie než v TDK, príliš dlho trvajúca Batmanova bezmocnosť) zavŕšil Nolan túto dejovo významnú trilógiu veľkolepo a ja ako fanynka Batmana som si emocionálnejšie zakončenie ani nemohla priať.

Najviac sa mi pozdáva, ako je prostredie chladných múrov typického anglického panstva úžasne kompenzované roztomilou detskou fantáziou, ktorá nepozná hranice. Agnieszka Holland natočila poeticky ladený príbeh, v ktorom nechýba príjemná rodinná atmosféra, krásne prírodné zábery, myšlienky či emócie. Celé ma to úplne vtiahlo do svojho sveta, ústrední detskí herci a rovnako i Maggie Smith boli výborní.

500 dní so Summer za 230 miliónov?! Na Marca Webba som v tejto režisérskej polohe vôbec nebola zvedavá a The Amazing Spiderman mi len dokázal, že moje obavy neboli neopodstatnené. Ďalšie apokalyptické rozčarovanie ako v prípade Wrightovho filmu "Hanna", kedy divák od akčného scenára očakáva akčne pohotové a scenáristicky chytré dielo a nie predlhé, monotónne sentimentálne žvanenie. Vedela som už pred zhliadnutím nového Spidermana, že Webba budú viac zaujímať teenagerské hlavolamy, hanblivé lásky, zoznamovacie trapasy, ale dúfala som, že po hodine sa spamätá a s rovnakou vervou sa pustí nielen do psychológie Petera Parkera, ale aj do psychológie Spidermana čoby muža, hľadajúceho tajomstvo svojich rodičov alebo zmietaného výčitkami zo smrti strýka (to z predchádzajúceho Spidermana jasne vyplýva) a zároveň by jeho činy vychádzali z jasných príčin, nie len z potreby kŕčovitého šaškovania (hláškujúce scény s Garfieldom/Spidermanom sú trápne). Už na začiatku si film vytýčil viacero dejových odbočiek (tajomstvo zmiznutých rodičov, hľadanie vraha, príšera), no zatiaľčo Nolan takéto scenáristické eskapády svižne zvláda a ani na minútu mi nedá vydýchnuť, Webb ani jednu líniu nedotiahne poriadne do konca, nezvláda dramatickú výstavbu ani akčnú dynamiku (trailer je navyše príšerne zavádzajúci - odchod otca tu nie je nijak vysvetlený a film len presne okopíroval Raimiho Spidermana bez štipky invencie). Garfield je síce herecky lepší ako Maguire, ale na Raimiho sviežeho, zábavného Spidermana sa film nechytá ani náhodou. Rozvláčny, obsahovo nezmyselný, efektne nijak veľkolepý počin, ktorému chýbajú takmer všetky parametre potrebné na označenie fajnového vzrušujúceho blockbusteru. A mne je trápne, že dávam až 3*.

Je úchvatné sledovať kontrast a zvláštny paradoxný úkaz dnešnej ultramodernej spoločnosti - na jednej strane primeraná sociálna pozícia hlavného hrdinu, finančné prostriedky a istoty, na strane druhej jeho neschopnosť akceptovať vžité spoločenské normy. Shame rozoberá ,,fenomény" (konkrétne sexuálnu deviáciu) súčasnej doby a zároveň detailne odzrkadľuje zmätok a nešťastie vo vnútri ľudskej individuality extrémnou sexuálnou aktivitou a hľadaním vlastnej psychickej identity. Shame ma emocionálne a myšlienkovo rozpitval a z Fassbendera sa zrodila veľká herecká hviezda.

Fantastická vzťahová dráma, pre mňa najlepšia vo svojom žánri a o niečo lepšia než ospevovaná Americká krása. Kate Winslet v úlohe nespútanej ženy, ktorej vzbrklé úsudky sú pre konvenčné obyvateľstvo nepochopiteľné, no neváha obetovať čokoľvek, aby jej manželstvo neskončilo v nenávidenej rutine. DiCaprio čoby muž, vsádzajúci viac na istoty a zodpovednosť než na snahu vytiahnuť svoj život z jednotvárnosti - mimochodom, herecky je tak dokonalý, že minimálne oscarová nominácia by mu pristala. Núdzový východ je trpkou, beznádejne pravdivou satirou na všetky manželstvá, ktoré zakotvili v bezvýchodiskovej každodennosti, akékoľvek úsilie uniknúť z dosahu všednosti a obyčajnosti je vopred zmarené. Dojemná pomalá Newmanova hudba vynikajúco vystihovala pochmúrnu atmosféru filmu a najviac som si, samozrejme, vychutnávala Lea a Kate, ktorým som všetky ich herecké pózy ani na sekundu neprestala veriť - ich vzájomná chémia je výborná a perfektne vybalancované dialógy mi na niekoľko dní zaťažili myšlienky. Emocionálne vypätý, najlepší Mendesov film.

Vynikajúci nápad previesť na plátno neutešenú atmosféru francúzskych "domov lásky" z 19. storočia. Je však škoda, že v snahe po vyspelo pôsobiacom filme, nie je v scenári miesta pre emócie, komplexný silný príbeh, ktorý by sa hĺbkovo venoval jednej dôležitej postave, viaceré spomienky, deje či poviedky len plávajú po povrchu a nemajú šancu zapôsobiť. Bonello sa mohol zamerať len na jednu prostitútku čoby zranenú ľudskú existenciu, s ktorou by sme jej útrapy mohli prežívať. Dve hodiny som sa snažila preniknúť do hniezda živočíšnej rozkoše, no na pár zaujímavých okamihov je ten film trestuhodne prázdny a v divákovi nič nezanechá.