Madison

Madison

Mária Kanianska

okres Prievidza

171 bodů

Moje oblíbené filmy

  • poster

    Titanic (1997)

  • poster

    Terminátor 2: Den zúčtování (1991)

  • poster

    Pýcha a předsudek (2005)

    Pýcha a predsudok čoby staroanglická kostýmovka disponuje všetkými zložkami, ktoré dnešným romantickým filmom chýbajú. Pán Darcy a slobodomyseľná Elizabeth ma doslova strhli vzájomne vytryskujúcou chémiou a ich nadnesené dialógy, oplývajúce duchaplným podpichovaním či scény, kde sa len výrečné pohľady zarývajú do vnútra, vo mne vyvolávajú neuveriteľné emócie. Niektorí by mohli namietať, že Austenová bola pobláznená romantička s naivnými sklonmi, ktorá navyše svojím postavám vdýchla nereálny, afektovaný podtón, no treba uznať, že práve toto iskrivé nevinné poňatie dievčenskej vášne a nenávisti, dodáva snímke šmrnc a osobité čaro, vyžarujúce z každej jednej scény. Na Wrightovi ma fascinuje skutočnosť, že dokázal tak obozretne pracovať s kontrastmi a zobrazenie prudérnej konzervatívnej spoločnosti dokonale vyvážil prekrásnou kamerou, plnou romantického slnka (záverečná scéna pri svitaní s prežarujúcim slnečným svetlom doteraz patrí medzi moje najobľúbenejšie), úchvatnou klavírnou Marianelliho hudbou, ktorá doslova spôsobuje vnútornú slasť, rozprávkovou výpravou a koniec koncov precítenými hereckými výkonmi (MacFadyen a Knightley sú po Leovi a Kate mojou druhou najobľúbenejšou filmovou dvojicou). Presná vnútorná charakteristika postáv, pozostávajúca z jasných osobnostných čŕt (oduševnelá Elizabeth, strohý pán Darcy) či brilantné chytré dialógy, v ktorých sa usadila austenovská vznešená irónia, činia z tohto diela najúžasnejšiu kostymnú záležitosť, aká sa mi doteraz dostala do rúk a v mojich očiach zatieňuje aj Pokánie alebo Rozum a cit. Dielo, pred ktorým sa skláňam bez predsudkov vo svojej najúprimnejšej pokore.

  • poster

    Hodiny (2002)

  • poster

    Jurský park (1993)

  • poster

    Pán prstenů: Společenstvo Prstenu (2001)

    Najveľkolepejšie fantasy, aké kedy uzrelo svetlo sveta. Mohol by ešte niekto po Jacksonovi stvoriť ohromnejšiu Stredozem so všetkým tým magickým tvorstvom, ktoré je jeho bezprostrednou súčasťou? Diametrálne oddeľovanie jednotlivých častí hviezdičkovou škálou považujem za úplne nezmyselné, každá časť je znamenitou súčasťou dokonale premysleného komplexného filmového celku a nedá sa vyčleniť. Spoločenstvo je poetickejšie a príbehovo ucelenejšie, ostatné pokračovania sú vzrušujúcejšie a akčnejšie, no vo všeobecnosti túto perfekcionisticky a zároveň citlivo pojatú trilógiu o odvahe, priateľstve, dobre a zle v najbližších desaťročiach len tak niečo neprekoná.

  • poster

    Temný rytíř (2008)

    Bola som zanietenou ctiteľkou štúdiových Batmanov v obrazovo romantickom Burtonom poňatí, ale vzdávam hold Nolanovi za to, že dokázal túto legendárnu komiksovskú figúrku povýšiť nad súčasné braky a dodať jej v zbesilom a šialenom tempe (brutálne rýchle strihy a svižný dej) prirodzený a uveriteľný rozmer. Ba viac. Vo významnom načrtnutí politického i morálneho aspektu - zaoberajúcim sa klasickými etickými princípmi dobra a spravodlivosti - vystupuje na povrch filmársky najprecítenejšia a obsahovo najhlbšia komiksovka všetkých čias. Zatiaľ čo v Batman begins sa Nolan rozbiehal, v Temnom rytierovi sa pohral aj s tým najnepodstatnejším detailom, tvoriacim rámec absolútnej vizuálnej i scenáristickej dokonalosti. V neľútostnom podsvetí Gothamu - ktoré nekompromisne strháva ľudí do tmy utkanej z korupcie a zločinu - vládne Heath Ledger čoby absurdný Joker, predvádzajúci jeden z najfamóznejších hereckých výkonov (áno, prekonal aj samotného Jacka Nicholsona). Vďaka výdatnej porcii scenáristických uzlov a bizarných nápadov (charakterizujúcich Jokerovo šialenstvo), vďaka elegantným trikom, monštróznej hudbe a šlapajúcim strihom, Nolan rozplieta krutú anarchiu a lá jedno z najväčších filmových fantasy dobrodružstiev vôbec, ktoré mi pripomína, prečo nikdy neprestanem milovať filmový svet.

  • poster

    Drákula (1992)

    Najromantickejší horor, aký poznám - ak nie jediný. A práve to, že Dracula je tak kontrastná postava, zmietaná v dvoch najsilnejších živloch, v láske a nenávisti, ho v mojich očiach vyzdvihuje nad povrchné krvilačné hlúposti, pretože má napriek svojej búrlivej povahe a zlobe relevantné pohnútky, zámery a príčiny svojho konania. Môže nájsť človek, ktorý zavrhol Boha a pohrúžil sa do večnej tmy, odraz svojej jedinej lásky? Coppola natočil Draculu tak, ako som ho presne chcela mať. Surrealistický a snový, obohatený o skvostnú výpravu a scenár, ktorý ma najmä v úchvatných dialógových scénach medzi Minou a Draculom vynáša do filmového neba. Gary Oldman je najúžasnejší Dracula, akého si viem predstaviť - démonický, chladný a neprístupný, no tiež krehký a zraniteľný, utopený v slzách po stáročia trvajúcej bolesti. Monumentálna hudba, skvelé herecké výkony, magická výprava a nezabudnuteľný scenár v podobe konkrétnych emocionálnych scén - aspekty, ktoré sa postarali priam o transcendentný filmový zážitok. Jeden z mojich najmilovanejších hororov.

  • poster

    Harry Potter a vězeň z Azkabanu (2004)

    Potterovské filmy mám napozerané nespočetnekrát, no Väzeň z Azkabanu ma svojím kúzlom zakaždým odzbrojí. Po Columbusovi chytil Cuarón projekt do vlastných rúk a dodal mu úplne nový, nevídaný rozmer. Postavy sú psychologicky prepracovanejšie, čarokrásna výprava plná ohromných detailov a škótskych vysočín ma neprestáva fascinovať - zatiaľ čo Yatesove interiérové pojatie tohto blockbusteru (nerátam poslednú časť) by zapadlo akurát tak do divadelnej hry s kulisou zámku, perfektný scenár, ktorý dokonale balansuje medzi vážnymi a komickými prvkami, zachováva si svoju žánrovú ľahkosť a zároveň je film úchvatne mrazivý (detailné scény s dementormi vyvolávajú omnoho väčšie emócie než v ostatných častiach, kde sú celkovo vizuálne odfláknutí), strašidelný a ponurý. Taktiež ako píše Pomo, Harryho let na slepici je spolu s Williamsovým nádherným hudobným motívom a obrazovou kompozíciou hradu v pozadí po predchádzajúcich častiach konečne prvou, naozaj emocionálnou potterovskou scénou. Cuarón je bezpochyby najlepším režisérom tejto série a režijne sa mal podieľať aj na ostatných častiach.

  • poster

    Nae meorisogui jiugae (2004)

    S kórejskými filmami zatiaľ nemám bohaté skúsenosti, ale stačilo, že si ma tento slaďák získal už len titulným obalom. A čo sa skrývalo za ním? To sa snáď ani nedá opísať slovami. Nádherný film, nádherní herci, svojimi výkonmi dodávajúci snímke osobité čaro a aj sentiment, ktorý sa tu často trhal z reťaze, k tomu akosi prirodzene patril. Klavírny motív smutnú atmosféru iba podtrhoval a obzvášť ma úplne uchvátila scéna na kopcoch s fialovými odleskami v pozadí či intímnou kamerou. Hlavná hrdinka bola stelesnením vnútornej krásy a ani nemusím byť beznádejná romantička, aby ma toto dohnalo k slzám.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace