Madison

Glassov soundtrack k Hodinám (ten je pre mňa celkovo vrcholom filmovej hudby) milujem a uctievam - zádumčivý, plný hlbokých basových segmentov a prelievajúcich sa harmónií, ktorý ma dostáva do iného sveta a zakaždým ma vnútorne rozochveje. Nie všetky soundtracky ma zasiahli (obzvlášť trilógia -Quatsi), ale tie ostatné, založené na znepokojivých, dokola znejúcich variáciách, majú v sebe hĺbku a emócie. Glassova hudba je intelektuálna, náročná a rozhodne nie určená len radovým poslucháčom. Zo soundtracku k Iluzionistovi ma dostal track "Sophie" a rovnako unikátnou je aj hudba k Zápiskom o škandále či Kundun. 

Najgeniálnejšie filmové soundtracky suverénne pochádzajú práve z dielne tohto hudobného mága. Jeho hudba dodáva jednotlivým sekvenciám neuveriteľný rozmer a veľakrát tvorí až 80% filmu. Kde by bez jeho energických temperamentných tónov boli Piráti z Karibiku? Nádherne emocionálne, dojemné a melodické (Pearl Harbor, Tenká červená línia, Gladiátor, Posledný samuraj), dynamické a živé skladby (spomínaní Piráti, Počiatok, Temný rytier, Skala), ktoré môžem počúvať od rána do večera. Zimmer je vo svete filmu absolútnou hudobnou špičkou a bez jeho úderného zvuku si súčasný hollywoodsky veľkofilm ani neviem predstaviť. 

Existuje vôbec človek, ktorý by nemiloval jeho transcendentné, prekrásne a majstrovské soundtracky k hollywoodskym mainstreamom Statočné srdce a Titanic? Skvostné, odzbrojujúce skladby, okorenené škótskymi prvkami a dojemnou, nadpozemsky krásnou melódiou. Je síce pravda, že Hornerov zvuk sa nemení a jeho autentický rukopis zazneje v každom filme, nič to nemení na fakte, že soundtrack k Titanicu, Statočnému srdcu, Novému svetu a Legende o vášni patria v hollywoodskej továrni k tým najúžasnejším. 

Chvíľami krehká a citlivá, inokedy vrcholne depresívna a ťaživá hudba jedného z najlepších súčasných filmových skladateľov. Soundtrack k Fontáne, konkrétne tracky "The Last Man", "Death is the Road to Awe" a "First Snow" ma vždy naplnia hrejivým pocitom šťastia a pokoja, zatiaľčo impozantný ústredný motív k Rekviem za sen považujem za jeden z najhrozivejších a zároveň najveľkolepejších soundtrackov. Mansell sa mi do pamäti zapísal zatiaľ len hudbou k filmom Fontána a Rekviem za sen, ale už teraz sa neviem dočkať, kedy vymyslí opäť niečo nezabudnuteľné.

Kilar je snáď jediným skladateľom, ktorého mám v Topke len pre jeden jediný film a tým je Dracula. Je priam neuveriteľné, ako jeho hromová a zároveň sugestívna snová hudba poznačila moje celkové dojmy z tohto gotického hororu. Brilantné tracky "The Beginning", "Mina/Dracula", "The Brides" a najmä éterická skladba "Love remembered" ma vždy pohrúžia do melanchólie a nútia ma zabudnúť na realitu. Milujem ten soundtrack z celého srdca, hoci aj hudba ku kostymnej dráme Portrét dámy oplýva stiesneným a dojemným hudobným motívom.  

Newman je najmenej inovatívnym skladateľom, akého poznám, ale jeho soundtracky pôsobia na moje vnútro nesmierne upokojujúco. Newman využíva jemné lahodné prvky a jeho hudba je plná nežných citlivých nuansií. Dokonca aj gangsterka (Road to Perdition) nie je v jeho hudobnom podaní agresívna a surová, ale komorná a tichá. Odvážim sa tvrdiť, že Newmanove soundtracky by si mal pustiť každý, kto je psychicky vyťažený - sú síce stále rovnako znejúce, ale majú relaxačný účinok. Nesmiem zabudnúť na Zoznámte sa, Joe Black, Núdzový východ, Americkú krásu, Zelenú míľu či Vykúpenie z väznice Shawshank. 

Williamsa si vážim pre neprekonateľné množstvo všestranných hudobných skladieb, ktoré sa navždy zapísali do histórie hollywoodskej hudby. Tak univerzálny, precízny a perfekcionistický autor, využívajúci klasické prvky monumentálnej orchestrálnej hudby, ktorá vie byť úžasne emocionálna a jemná (Schindlerov zoznam, A.I. Umelá inteligencia, Sám doma, E.T. Mimozemšťan, Vojnový kôň), dobrodružná a bombastická (séria Indiana Jones, Jurský park, Harry Potter, Star Wars - ústredný motív a tiež romantický track "Across the Stars"), rafinovaná a nepokojná (Minority Report, Chyť ma, ak to dokážeš, Vojna svetov) a rovnako i exotická a podmanivá (Gejša). 

Pokánie a Pýchu a predsudok radím k najkrajším filmovým soundtrackom, aké za posledné roky vznikli. Marianelli je majstrom hudby k dobovým anglickým kostýmovkám a jeho okúzľujúce klavírne motívy sú pastvou pre dušu. Zbožňujem jednotlivé tracky k Pýche a predsudku, konkrétne "Dawn", "Your Hands are Cold", "Darcy´s Letter", "Liz on Top of the World". Čo sa týka Pokánia, na lopatky ma položili úchvatné "Farewell", "Atonement", "With my Own Eyes". 

Hudba Johna Barryho je nesmrteľná. Tak myšlienkovo rozmerné, duchovne obohacujúce, melancholické skladby plné vnútornej krásy a hlbokej odovzdanosti nepočúvame každý deň. Barryho dojemný soundtrack k filmu Tanec s vlkmi či k Šarlatovému písmenu ma zakaždým doháňa k slzám a jeho jemné hudobné línie nádherne dotvárajú filmové obrazy. Rovnako ma očarili i soundtracky k filmom Neslušný návrh, Volanie divočiny, Enigma alebo Spomienky na Afriku.

V hororovom žánri sa vyzná, hrozivé soundtracky k filmom Mlčanie jahniat, Sedem, Hra a Mucha patria k tomu najlepšiemu. Nadchla ma aj jeho morbídna bizarná hudba k Burtonovmu Ed Woodovi a emocionálny motív k filmu Hugo a jeho veľký objav, no v Topke ho mám najmä pre úžasné soundtracky, ktoré zložil k epickej veľkolepej trilógii Pán prsteňov. Neverila som, že po hororoch skomponuje tak nadčasovú, gigantickú a melodicky prekrásnu hudbu, no práve vďaka tomu má v mojej Topke pevné miesto.