Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Dobrodružný
  • Animovaný

Recenze (703)

plakát

Tiché místo (2018) 

Parádna žánrovka a jedno z najväčších filmových prekvapení za veľmi dlhú dobu. Emocionálne a psychologicky precízna, vzťahmi medzi postavami natoľko vyzretá a pôsobivá, že sa u mňa zaradila pred také progresívne horory ako Get Out či Smrt ve tmě. A Quiet Place funguje ako osobná dráma koncentrovaná na minimum postáv žijúcich v neustálom strachu, bolesti zo straty a nútených potlačovať základné prejavy ľudskosti, a tiež ako drsný survival horor zasadený do zdevastovaného post-apokalyptického sveta. Rešpektuje pravidlá žánru a poteší množstvom napínavých, mrazivých scén. Zároveň však filmu nechýba existenčný presah a psychologická hĺbka, ktorú tvorcovia v hororoch väčšinou radi ignorujú. Dôraz je najmä na hutnej minimalistickej atmosfére a obrazoch plných nervy drásajúceho ticha, ktoré o postavách vypovedajú viac než kvantum nič nehovoriacich dialógov. Herci výborní, Krasinskiho réžia dokonale sústredená. Tak komorne ladený a vnútorne celistvý horor nevidíme veľmi často. Kedy sa podobne atmosférického skvostu konečne dočkáme aj od Shyamalana?

plakát

Purpurový vrch (2015) 

Gotická romanca, z ktorej doslova srší autorská iskra. Vizuálny mág Guillermo del Toro mi tentoraz viac než ulahodil. Morbídne romantická poetika filmových obrázkov a lá Tim Burton ma totiž nikdy neprestane okúzľovať. Som rada, že aj v dnešnej dobe majú režiséri potrebný cit pre výpravné dobové horory, z ktorých na vás dýcha nenapodobiteľná atmosféra viktoriánskej éry. Keby del Toro ešte viac zapracoval na scenári, postavy a vzťahy medzi nimi psychologicky vycibril, neváhala by som nad plným hodnotením. Del Toro povýšil vizuálne majstrovstvo nad scenár, čo sa mu však ťažko vyčíta, keďže rozprávkovo-magický, úžasne temný zámok s poletujúcim lístím či celková štylizácia a dekorácia scén ma maximálne ohromili. Rovnako aj perfektné herecké výkony úzkostlivého Toma Hiddlestona a démonickej Jessicy Chastain. Prosím si viac takýchto hororov :)

plakát

Marťan (2015) 

Problém u Ridleyho Scotta spočíva v tom, že nedokáže nakrútiť dejovo hutný film nabitý emóciami, psychológiou postáv a osudovosťou. Samozrejme, Scott sa verne pridŕžal knižnej predlohy, no to nič nemení na fakte, že Marťan v sebe nemá ani hĺbku, ani dramatickosť. Z filmu síce vyžaruje pozitívny feeling, čo bol zámer, no chýba mu režisérska zapálenosť, precítenosť a zďaleka nedosahuje epických a emocionálnych rozmerov Gravitácie či Interstellaru, ktoré považujem po všetkých stránkach za omnoho vycibrenejšie - aj po stránke audiovizuálnej. Scott bol vždy remeselným majstrom, no civilná, ničím výnimočná forma v Marťanovi ma mierne zaskočila. Marťan je solídne nakrútený, avšak v hollywoodskej produkcii a najmä z hľadiska Scottových režisérskych zručností ide o čistý štandard. A keďže ma nechal emocionálne chladnou a zábavný rozmer išiel mimo mňa, nemôžem ísť s hodnotením vyššie.

plakát

Birdman (2014) 

Birdman mi je témou veľmi blízky - potreba sebarealizácie zabudnutého superhrdinu, ktorý zapadol prachom, túžba oživiť svoju legendárnu kariéru, snaha zvyšku civilizácie dokázať, že je schopný upútať aj dielom s vysokou umeleckou hodnotou, tvorivá a existenčná kríza... - všetky tieto motívy sú navyše popretkávané brilantným čiernym humorom, perfektnými hereckými výkonmi, celkovým nadhľadom a najmä parádnou kamerou, ktorá vyvoláva ilúziu, že film nemá jediný strih! Všetko je úžasne načasované, groteskné a zároveň myšlienkovo podnetné a formálne strhujúce. Mojím oscarovým favoritom bol Grandhotel Budapešť, ale proti víťazstvu nekonvenčného, autorského Birdmana nemám žiadne výhrady... PS: Vzhľadom na emócie a dojmy, ktoré vo mne Birdman vyvoláva aj po niekoľkých dňoch, zvyšujem na 5* :)

plakát

Whiplash (2014) 

Som nadšená z toho, že J.K. Simmons si odniesol Oscara za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Z osobnosti dirigenta Terencea Fletchera sálala nemilosrdnosť, chorobná posadnutosť, perfekcionizmus a v závere mi svojou pomstychtivosťou vyrazil dych. Vzhľadom na herecké koncerty Simmonsa a Tellera, nával emócií, ktoré vo mne film vyvolal a bombastické skladby (Whiplash, Caravan...), ktoré v snímke odzneli, som maximálne spokojná.

plakát

Kouzlo měsíčního svitu (2014) 

Woody Allen je kúzelník. Do 20. rokov minulého storočia, ktoré boli nasiaknuté tónmi podmanivého džezu, zakomponoval romantickú komédiu plnú duchaplných intelektuálnych dialógov, jemného sarkazmu a geniálnych konverzačných pasáží (dvojzmyselné narážky, slovné hračky, iskrivá irónia, vznášajúca sa medzi slovami). K tomu si pripočítajte úchvatnú Francúzsku riviéru či dobovú náladu okorenenú klasickými divadelnými hereckými výkonmi a krásnymi kostýmami. Colin Firth je anglický džentlmen, hrá nesmierne uhladene a precízne. Emma Stone je živelná a bezprostredná a svojej postave jasnovidky dodala potrebný šmrnc.

plakát

Pilíře Země (2010) (TV seriál) 

Najviac seriálu škodí, že je zostrihaný do 8 častí, pričom z neho srší až príliš veľa dejovo posplietaných motívov a postáv na to, aby mal takú krátku dĺžku. Nečítala som knižnú predlohu, ale že sú jednotlivé línie dosť zjavne obsahovo zosekané, robí tvorcom zlú vizitku. Je to vizuálne strhujúce, krvavé bitky občas zbytočne samoúčelné (akoby si tvorcovia mysleli, že zbytočnou brutalitou nahradia zmysluplný scenár) a najmä nepríjemne skratkovité a hollywoodsky popcornové. Chýba tomu určitá kolosálnosť, epický drajv a emócie, ktoré by mi umožnili naplno sympatizovať s konkrétnymi postavami.

plakát

Muž bez stínu (2000) 

Asi žiaden film tak hororovo krásne a detailne nezobrazuje prechod do neviditeľnosti a naspäť. Divák si užije množstvo vizuálnych efektov, typické Verhoevenove agresívne, krvavé i sexuálne prvky a mimoriadne ma tiež pobavil odkaz na Cronenbergov horor Mucha. Celkové dojmy mi pokazil len nevydarený, prehnaný a samoúčelný koniec, ktorý je priam nechcenou ukážkou hollywoodskej stupidity, ale vzhľadom na perfektný dej, zaujímavú osobnostnú premenu Kevina Bacona, stiesňujúcu atmosféru, napätie a vizuálne perličky neklesnem pod 4*.

plakát

Divoká stvoření jižních krajin (2012) 

Nevyhýbam sa nízkorozpočtovým, festivalovým filmom, no v tomto prípade ma neskonale irituje okatá snaha tvorcov nakrútiť čo najintelektuálnejšie vyznievajúcu artovku, ale pritom ju nakrútia takým nezmyselným spôsobom, že bežný divák sa unudí k smrti. Môže tento film niekomu niečo povedať? Čo scéna, to patetické monológy hlavnej hrdinky, nezaujímavé dejové línie a nepatrné ekologické záchvevy a náznaky ma nechali absolútne chladnou. Keď budem mať chuť posúdiť naše životné prostredie a zamýšľať sa nad vzájomnou prepojenosťou všetkých živých organizmov, pustím si dokument tomu zodpovedajúci. Od filmu však očakávam najmä príbeh, emocionálne silný, vypätý, odzbrojujúci, dejovo stabilný. A tie drobné fantasy prvky absurdnosť celej snímky len korunujú. Ako sa toto mohlo, preboha, dostať do zoznamu nominovaných filmov? Americká akadémia stráca súdnosť.

plakát

Frankenweenie: Domácí mazlíček (2012) 

Burton vzdáva príjemnú poctu klasickým starým hororom, no okrem toho nápadne odkazuje na vlastné filmárske počiny. V hlavnej postave osamelého Viktora môžeme sledovať navonok bizarného, no vo vnútri srdečného Edwarda a taktiež podivína Viktora z Mŕtvej nevesty. Frankenweenie je úchvatnou spŕškou burtonovských roztomilých kontrastov, bez ktorých sa nezaobíde žiaden jeho film a pre ktoré ho tak milujeme. Konvenčné, intelektuálne i duchovne zaostalé prostredie, do ktorého Burton vkladá svoje introvertné, no paradoxne duchaplné postavičky, množstvo vizuálnych vychytávok a skvelých nápadov, typická morbídna atmosféra filmu, absurdný humor a nádherne osobitá animácia. Nie som síce tak uveličená ako z predošlej Mŕtvej nevesty, ale po predchádzajúcich Temných tieňoch a vnútorne prázdnej Alice ma Burton opäť raz potešil.

Reklama

Reklama