Madison

Z dielne BBC vzišiel ďalší pôsobivý titul, ktorý je na televízny film kvalitatívne lepší, než mnoho iných vojnových romantických drám. Šablónovitý príbeh o vojne a bolestnej láske, prelínaný znamenitými retrospektívami, ktoré vôbec nevyznievali rušivo, naopak. Romantické scény na francúzskom vidieku boli natočené poeticky, sugestívne a citlivo, zatiaľ čo prvá svetová vojna v zákopoch ma ohúrila veľkolepou výpravou a zároveň prepracovanou psychológiou jednotlivých vojakov. Celkovo mi to z hľadiska prvotriedneho spracovania a tragického deja veľmi pripomínalo Wrightovo Pokánie. Je to blízko k 5 hviezdičkám, no občas ma nudilo až príliš pomalé tempo rozprávania a chýbala mi tu nadpozemská hudba Marianelliho. Redmayne a Poésy vynikajúci, atmosféra je smutná a podmanivá a už teraz sa teším na to, keď sa mi dostane do rúk literárna predloha...

Skvelá filmová zábava, ktorá prekonala moje skromné očakávania. Po pomerne mdlej sci-fi romantike natočil Schwentke prekvapivo svižnú, herecky famóznu (Helen Mirren predsa nevidíme so samopalom v ruke každý deň :-) akčnú komédiu, ktorá je minimálne o úroveň lepšia než mierne kŕčovitý Knight and Day a chaoticky zostrihaný A-team. K tomu nekonečné hrdinské eskapády, McClaneov neodolateľný šarm, Malkovichove vraždiace chúťky či brilantná dvojica Brian Cox - Helen Mirren (,,můj zajíčku" :-) Scenár si neodpustil narážky na akčné thrilery 90. rokov a celé to má neskutočne príjemnú, nostalgickú atmosféru. Po druhom pozretí to u mňa, pravdepodobne, vytiahne aj na 5*.

Meryl Streep opäť dokazuje, že je najväčšou žijúcou herečkou, ale plytvať jej úžasným chameleónskym talentom v tak nezaujímavej a skratkovitej filmovej biografii, si nezaslúžila. Hoci sú politické výpovede Olivera Stonea príliš sofistikované, nechýba im punc kvality a určitá osobná zaangažovanosť k daným témam. Llloyd nezvládla obsah a diváka, očakávajúceho nadhľad a korektnosť, určite neuspokoja paranoidné zbytočné prvky, ktoré Margaret Thatcher stavajú do pozície nevyrovnanej seniorskej schizofreničky. Rozvrstvovanie viacerých dejových línií len svedčí o scenáristickej bezmocnosti a neschopnosti podať divákovi seriózny politický výklad o významnej osobnosti Veľkej Británie.

Trailer ma nadchol a sľuboval veľa, no všetko podstatné - komickými hláškami počínajúc - v ňom už bolo povedané. Vizuálne krásne a farebné, obsahovo trochu dementné a hudobne príšerné - očakávala som epickejší soundtrack, ktorého absencia mi dosť okresala celkové dojmy. Julia Roberts hláškuje jedna radosť a v úlohe kráľovnej som si ju užívala, celú snímku drží nad priemerom ona. Lily je nebesky sladká a Hammer sympaťák, no línia s trpaslíkmi ma vyrušovala, film občas strácal dych a hoci sa v žánrovom zaradení vyskytuje dobrodružný/dráma, v súčasnej filmovej zábave tieto elementy nemajú žiaden rozmer. Veľký potenciál zostal, ako to už býva zvykom, nevyužitý.

Erotický thriler alebo smutná dráma? V zobrazovaní sexuálnej príťažlivosti, dráždivosti a vášne je Lyne macher a od mnohých scén - oplývajúcich neopísateľným fluidom erotického napätia - som nemohla odtrhnúť pohľad. Nostalgická osemdesiatková atmosféra, vnútorne nepokojná, skvelá Basinger a najmä atraktívny Rourke, ktorý v tom čase ešte vyzeral k svetu :-)

Herecky luxusná nuda. Bežný divák do tých intelektuálnych dialógov neprenikne a z letargie nevzrušivých obrazov ho vytrhne akurát milenecká aféra, hoci aj tá postráda hlbší zmysel a význam. Mohol z toho vzniknúť myšlienkovo plnohodnotný "malý" film, ktorý by síce nenaplnil kasy, no uspokojil by po poznatkoch dychtiacich divákov - na to by však musel byť dlhší a musel by dôkladnejšie analyzovať vnútorné charakteristiky ústredných postáv. Film o ľudskej sexualite, vášni či emóciách si predsa len zaslúži subjektívnejšie, rozorvanejšie podanie (v tomto smere pôsobí k prvotriednym snímkam Koža, v ktorej žijem/Horký mesiac priam triviálne). Herecká trojica Knightley-Mortensen-Fassbender vynikajúca, no pre taký zabudnuteľný film jej je škoda.

Keďže som režiséra pred týmto filmom nepoznala, očakávala som typicky uhladenú, súmernú drámu, zodpovedajúcu akademickým konvenciám, preto ma prvé pozretie iritovalo a sklamalo. Až po zhliadnutí 127 hodín som začala akceptovať Boyleov osobitý filmársky štýl - rýchle strihy, obrazové polohy či farebné kamerové exhibície. Zatiaľčo v 127 hodín boli tieto formálne aspekty dôležité pre udržanie divákovej pozornosti ako opozícia k jednoduchému scenáru, tu slúžili najmä na vykreslenie exotického prostredia Indie, čoby sveta plného kriminality, chaosu a zmätku, kde láska dvoch mladých ľudí nemá k všadeprítomnej zločinnosti žiadne opodstatnenie. Príbeh sa odohráva v troch časových rovinách, divák v nich musí spracovať množstvo zaujímavých podnetov, ktoré sú síce skratkovité, excentrické a bayovsky videoklipové (nepokoje, týranie, vraždy, žobranie,...), avšak dej posúvajú do ďalšieho levelu. Ústredný motív lásky naberá gýčový charakter, no práve vďaka netradičnému pojatiu, extravagancii, odovzdanosti k látke, celkovej sviežosti a pozitívnej energii, príbeh Jamala a Latiky nejde nemilovať. Film pracuje s osvedčenými postupmi (romantická línia, koniec), ale zároveň je úprimný, duchaplný, nevinne rozprávkový a v porovnaní s bežnou americkou produkciou originálny a nápaditý. Úchvatné kontrasty, skvelá hudba a perfektné herecké výkony - Deva Patela som si v záverečnej tanečnej choreografii úplne zamilovala. Filmami roku 2008 sú pre mňa Núdzový východ a Temný rytier, no v rámci daných 5 nominovaných filmov Oscar jednoznačne patrí sem.

Žánrovo nechutný kríženec scottovských duchaplných blade-runnerovských vízií a povrchnej letnej zábavy so snahou ,,zavďačiť sa" intelektuálnemu a rovnako i komerčnému publiku (mimochodom, posledná tretina nenesie autorov rukopis a verím tomu, že si ju vydupalo štúdio). Takéto roztrieštené filmy ale predsa nechceme. Prvá polovica dokonalá, precítená, duchovne obohacujúca, plná krásnych myšlienok, transcendentálnych rovín a zároveň ma čoby diváka preniesla do iného sveta a prinútila veriť na ,,niečo" alebo ,,niekoho", kto má s nami nejaké plány, priam som sa tešila na zhmotnenie svojich predstáv o vyšších formách. Každý obraz má svoju váhu, scenár prináša množstvo potenciálnych nápadov, už len úvodná ,,prírodná" sekvencia je úžasná. Scottove filmárske predispozície nestratili nič zo svojho neopísateľného pôvabu, napätie, atmosféra a hlavne očakávanie niečoho magického sa nedá opísať slovami. Takisto aj nádherný melodický soundtrackový track "Life" prisľubuje určitú nadčasovosť. Celú prvú hodinu by ma nič nedonútilo dať menej ako 5 hviezdičiek, až pokým neprišla skratkovitá, odfláknutá scéna pôrodu a odrazu sa film premenil na nesúrodú zmiešaninu krvilačného vyvražďovania, zmäteného pojatia a toho istého hollywoodskeho vzorového klišé - samozrejme, pri popcornovkách tomu neprikladám význam, ale od Scotta a tak vysoko nadstavenej ideovej úrovne snímky očakávam trochu viac. Odkazy na Votrelca potešili, android David skvelý, no posledná tretina zničila všetko, na čom tie prvé dve stavali. 3* nechávam za spomínané nadpozemské scény, ktoré vo mne zanechali hlboké dojmy, ale inak ide z mojej strany o obrovské sklamanie. Takto to dopadne, keď sa do práce prvotriednych tvorcov miešajú zadubenci zo štúdií.

Primitívny, dejovo rozporuplný thriler, ktorý sa komplikovaným scenárom a zbytočne prepletenými vzťahmi viacerých postáv snaží priblížiť k artovým psycháčom 90. rokov, ale na to mu chýba hutná atmosféra, charakterný zabijak, prepracovaný príbeh a najmä kvalitná zápletka. Najviac ma pobavilo, ako sa počiatočne navodený scenár (snaha o odhalenie psychickej identity vraha Morganom Freemanom) po čase uberie úplne iným smerom a táto rovina je nakoniec pre ďalšie pokračovanie nepodstatná. Freeman zachraňuje, čo sa dá, zaňho tie 2 hviezdičky.

Ja súhlasím s Pomovým komentárom až na to, že mi absencia hlbšie našróbovaného príbehu vonkoncom neprekáža natoľko, aby som mala dôvod nedať 5 hviezdičiek (čo je u mňa nezvyklé). Žila som v naivnej domnienke, že úlohou komerčných blockbusterov je najmä zabávať a uvoľniť, ale tento chladný spielbergovský mimozemský úkaz mi pripravil krušné chvíle. VOJNA SVETOV je po všetkých stránkach hororovo najvzrušujúcejším, najnapínavejším, najdesivejším blockbusterom, aký som mala tú česť vidieť. Masová genocída očami hollywoodskeho génia, ktorá nám nedá na chvíľu vydýchnuť, disponuje takými dokonalými filmárskymi vychytávkami a toľkými skvelými nápadmi (najmä opustený dom=Tim-Dakota-Tom, loď na mori, neschopnosť adaptácie), že som ako milovníčka sci-fi ani na sekundu neodtrhla zrak od plátna. Už nikto po Spielbergovi nenatočí stret s mimozemšťanmi hrôzostrašnejšie. Vynikajúci, mrazivý, temný filmový skvost, ktorý vo mne len pri spomienke naň vyvoláva nepríjemné pocity.