Madison

M. Night Shyamalan je bezkonkurenčný majster, čo sa týka vyburcovania napätia až do poslednej sekundy filmu. To sa hoci komu nepodarí a už len preto mu skladám klobúk dole. Na skvelom námete postavil vynikajúci príbeh o malom chlapcovi na čele s talentovaným Osmentom, ktorý vyráža dych azda každou minútou od úvodných titulkov až po tie záverečné.

Rob Reiner natočil vcelku uspokojivú komédiu, ktorá môže v pohode zabiť poobednajšiu nudu. No predsa je to len jeden nemastný neslaný gýč, ktorý neohúri takmer žiadnou formou, vloženou do snímky. Od Jennifer Aniston som čakala zrejme trocha povzbudivejší výkon, no jediným pozitívom je Kevin Kostner, ktorého herecké nadanie posúva film o úroveň vyššie.

Eastwood sa snaží pôsobiť veľmi sebavedome, no hoci balansuje medzi temnou krimi a myšlienkovou drámou, ešte stále mi chýba nejaká tá iskra, ktorá by ma bez okolkov vtiahla do deja. Takto je to až príliš chladné a umelé než aby som tým čistým úmyslom Clinta navodiť pravú psychologickú úroveň, uverila.

Musím priznať, že nie vždy sa schuti pobavím na amerických komédiách, obalených do nenávideného klišé. V tomto prípade sa však stal pravý opak a môže za to vyžarujúca charizma z neodolateľného Mela Gibsona a jeho "spoločníčky" Jodie Foster. Všetko je v tejto snímke zasadené svižne, takže nehrozí chvíľková nuda. Dialógové zložky sú na úrovni a hoci to v rámci klišé nemá čím ohúriť, pobavila som sa na vtipných scénach a dialógoch, z ktorých razí dokonalá uvoľnenosť. A nič snáď nie je príjemnejšie ako sladký a zároveň potmehúdsky pohľad Mela Gibsona... alebo áno?