jojoping

Životopisné filmy zbožňujem, mám rád aj filmy, ktoré nie sú jednoznačné a kde sa prelínajú rôzne časové línie. V tomto prípade to ale nebolo šťastné riešenie. Skoky v čase boli neopodstatnené a pôsobili na mňa rušivo. Nebyť vynikajúcej predstaviteľky Edith Piaf, hodnotenie by bolo určite nižšie.

Keby som hodnotil jednotlivé súčasti filmu, tak by dielčie hodnotenia vyšli dobre. Dobrý námet, dej, hudba, kostýmy, spracovanie, aj herecké výkony (iba Clive Owen miestami pôsobil dosť strnulo). Ale dokopy to akosi viazlo. Vyzerá to, že veľkofilm pohorel na nedostatku pridelených financií. Jednotlivé dejové línie neboli dotiahnuté, technické prevedenie bitiek (v zásade vlastne len jednej) bolo na dnešné pomery veľmi mizerné. Tento film ale nemal stavať na vizuálnych počítačových efektoch a tak tento fakt by som nebral ako hlavný zápor. Hodnotenie 4* je mierne nadnesené, ale väčšina zúčastnených (a bolo ich nemálo) odviedli dobrú prácu, ktorú im ktosi (najpravdepodobnejšie režisér a strihač) pokazil.

Ja neviem čo všetci proti tomuto filmu majú. Mne splinil to, čo dobrá komédia má, ja som sa dobre zabával. Miest, kedy som sa zasmial tu bolo viac než dosť.

Kombinácia mojej najobľúbenejšej herečky (Jodie Foster) s predstaviteľom z jedného z mojich najobľúbenejších seriálov (Naveen “Sayid“ Andrews - Lost) vytvorila jednej z mojich najočakávanejších filmov roka. Jodie ako vždy nesklamala, podala opäť výborný výkon. Naveen sklamal, ale nie výkonom, ale tým, že sa vo filme objavil poredšie, ako som čakal. A čo film? Ten zostal niekde na pol ceste medzi sklamaním a absolútnym potešením

David Slade v predchádzajúcom filme V pasti dokázal na malom priestore s minimom hercov udržať napätie po celý čas. Tentoraz sa rozhodol pre väčšie bojisko a znova potvrdil, že je majstrom atmosféry. Pod jeho taktovkou sa práca kameramana, strihača a zvukára premenila na takmer dokonalý technický kúsok. Škoda, že sa k nim nepridali aj scenáristi, keby dopracovali dej, mohol sa tento horrorík stať kultom. Poblednuté príšerky sa (ako je už pomaly zvykom) preháňali úžasnými rýchlosťami, občas mi z nich aj nabehli zimomriavky, ale väčšinu filmu nepôsobili veľmi strašidelne. Josh Hartnett zo začiatku pôsobil nevýrazným dojmom, ale postupujúcim časom sa rozšupol a na konci bola radosť sa na neho pozerať. Určite odporúčam pre priaznivcov hororov, na svoje si prídu aj priaznivci akčných filmov a pre milovníkov romantární sa tu nájde tiež nejaká scénka.

Ručná práca sa všade vo svete hodnotí veľmi vysoko a v tomto filme to platí obzvlášť. Marianne Faithfull tu výborne zahrala postaršiu dôchodkyňu, ktoré je vplyvom okolností donútená chodiť do práce. Po počiatočnom ošívaní je ale vidieť že sem chodí rada a práca sa jej stane koníčkom. Dopomáha jej aj charizmatický Miki Manojlovic a nebyť týchto dvoch hercov určite by film stratil svoje čaro. Napriek riešeniu závažnej otázky (ochorenie vnuka) na mňa film pôsobil uvolnene a ja som sa pri ňom dobre bavil.

Úvod, popisujúci ťažký život mexickej mládeže mi pripomenul slum z Ria de Janeira (Mesto bohov), alebo predmestie Johannesburgu (Tsotsi). Postupne, ako sa dej vyvíjal, pripomínal mi ďalšie a ďalšie filmy. Napriek tomu film na mňa pôsobil originálne a pútavo. Snaha poukázať na obchod so sexom neprekročila neúnosnú hranicu a moralizovania tu bolo minimálne. Nebyť niekoľko drobných nezrovnalostí a zopár veľkých nelogičností (ktoré na mňa pôsobili rušivo) mohol to byť vynikajúci filmík.

Už ako naznačuje môj nickname mám kladný vzťah k ping-pongu. Keď som sa dopučul o vzniku filmu zo stolnotenisovou tématilou veľmi som sa potešil. S radosťou som očakával ten okamih, kedy budem môcť zhliadnúť túto perlu. Prvé minúty boli super, sypal sa fórik za fórikom a bol som presvedčený, že menej ako 5* mu nemôžem dať. Postupne však scenáristom dochádzala šťava, začali sa objavovať nelogičnosti a trápnosti a koniec filmu som už pretrpel. Škoda, nápad to bol výborný, ale nedotiahnutý do konca. Moje hodnotenie nie je objektívne, ale aj tak som 5* dať nemohol. S rukou na srdci musím priznať, že ani tie 4 si nezaslúži. Športu zdar a ping-pongu zvlášť.

Nízkorozpočtový film, amatérsky herci, jednoduchý romantický dej. Všetky predpoklady na to, aby sa tento film stal prepadákom. Ale opak je pravdou a ono to funguje .S hlavnými postavy som sa veľmi rýchlo zžil a nedočkavo som sledoval čo bude nasledovať. U väčšiny podobných filmov by som hodnotenie dal nižšie, ale za príjemnú atmosféru, dobré pesničky, Glena a Markétu a v neposlednom rade nepredvídateľný koniec som čosi pridal.

Film je určený predovšetkým pre černoškú komunitu. Nájdu si tu boj za svoje práva, ako aj splnenie si veľkého amerického sna. Ale o to tu nejde. Hlavnou líniou sú príbehy dvoch ľudí - producenta Deweya a dídžeja Peteya. Ich osudy sa stretajú a rozchádzajú, majú sa radi a nenávidia sa, až zistia, že jeden bez druhého nemôže žiť. Mňa osobne tento príbeh chytil a odsledoval som ho so záujmom od začiatku do konca. Pri záverečných titulkoch som zistil, že ani nebolo času sa nudiť. Dokonca, na dobových odevoch a účesoch sa dá aj pousmiať.