Sala1

Film má v sebe veľa dobrého, poďme však od koreňa. Snímka má problém určiť si o čom chce vypovedať a aj keď túto hlavnú myšlienku na konci filmu pochopíme, cesta k nej je veľmi kľukatá. Prvú polovicu filmu v podstate tvoria epizódne scénky - akési každodenné dobrodružstvá rodiny, ktoré sú ozvláštnené zaujímavým a jedinečným prostredím a samotnými členmi rodiny. Na rytmus filmu si rýchlo zvyknete a divák môže mať pocit, že tvorcovia sa úmyselne vybrali touto cestou, čo by bolo podľa mňa vo výsledku úplne super. Po predstavení hlavného záporáka ale máme pocit, že sa k niečomu schyľuje. Je dobré, že nevieme k čomu, je zlé, že nás to nezaujíma. Scenár sa rozhodne sledovať dve línie. Expanziu mestečka pod kopcom a túžby dvoch mladých súrodencov, z ktorých každý má nejaké svoje osobné problémy. Tieto prvky k sebe vôbec nejdú a finále v dome tak, žiaľ, pôsobí silene. Navyše snímka poprie samu seba a to preto, lebo vo výsledku sa Addamsovci v podstate stanú súčasťou spoločnosti, do ktorej vedia, že nepatria. Pri výrobe si to ale niekto všimol a tak to tvorcovia v posledných sekundách zase obrátia. Toto ma ako diváka obarilo najviac a zabilo akýkoľvek dojem z filmu. Najviac ma, žiaľ, pobavilo, že akonáhle nabehli záverečné titulky, film si iba potvrdil, že je v rade desiatok a desiatok ďalších. To znamená, že sa pre mňa vo význame zaradil k "ružovej". Jednotlivé nápady na gagy a humorné scénky sú fajn a aj keď niektoré z nich nevypália, niektoré sa celkom odvážne posunú na hranicu etiky, aby pobavili aj dospelé publikum. Ja som si osobne ale nezvykol na animáciu filmu. Netreba sa opičiť po Hoteli Transylvánia a inšpráciu by som hľadal skôr v stop-motion animácii a snažil sa o vytvorenie niečoho zapamätateľnejšieho a atmosférickejšieho. Takto snímka vypálila ako priemer, za rodinné pozretie ale nič nedáte. Teda vstupné do kina aktuálne. Viac tu: https://youtu.be/DS1coZP9aHA

Aladin sa nesnaží inovovať v deji, zato prináša nesmiernu producentskú prácu, ktorá dodáva filmu punc a núti réžiu a scenár pracovať so zaujímavými prvkami v zaujímavých prostrediach. Snímka je koncipovaná ako muzikál, čo vôbec nezdržuje ani nevadí, piesne niektoré poznáme, iné nie, choreografie sú zaujímavé a sólo výstupy majú svoje miesto. Čo som nepochopil a čo ma veľmi nemilo prekvapilo, bolo zrýchlenie pohybu pri niektorých choreografiách. Zúfalý čin, ktorého dôvodom musela byť buď snaha o dynamiku výstupu alebo pripodobnenie k animovanej forme. Postavy sú sympatické a herci podávajú slušný výkon, Naomi Scott je bohyňa a to myslím naozaj aj po hereckej stránke, zaslúžila by si väčšiu príležitosť. Krívajúcou nohou sa stáva Džafar, ktorý je herecky tak neohrabaný a poddimenzovaný, že s ním prestáva fungovať každá scéna a týmto spôsobom dehonestuje aj film, ktorý stráca na intenzite hlavného konfliktu. Herec nedokáže vytvoriť zlo a my tak nemáme pocit, že naši hrdinovia sú v ohrození. Will Smith ako džin reprezentuje úchylky Guya Ritchieho a amerikanizovanosť blockbustru. Nemôžem si pomôcť, ale s výnimkou príjemnej bodky tejto postavy pôsobí jej vystupovanie ako reklama na Willa Smitha a napriek extravagantnosti v pôvodnom filme, réžia z nej v tomto prípade mohla ubrať. Vynikajúca hudba, výprava, kostýmy, make-up, to sú všetko prvky, ktoré v hraných Disneyovkách jednoducho musia fungovať a fungujú a pokiaľ hľadáte ľahké rodinné dobrodružstvo, Aladin je snímka, ktorá sa snaží zo svojho fiktívneho sveta vydojiť čo najviac. Viac tu: https://youtu.be/McfXo-2Xf7A

Produkcia Jamesa Camerona opäť prekračuje prah vizuálnych efektov a vytvára hodnoverný a detailný svet hodný profesionálneho hollywoodskeho spracovania s ambíciou. Toto je záležitosťou dôstojnej postprodukcie a je pochopiteľné, že premiéra si prešla odkladom. Istá časť zápletky sa venuje športu, prezývanému Motorball, čo je pastva pre oči, ktorá hravo schová do vrecka dokonca aj Ready Player One. Myslím, že silné mená v produkcii do istej miery nútili aj režiséra Roberta Rodrigueza, aby sa krotil, pretože jeho projekty môžu dopadnúť všeljako. Je však isté, že tvorcovia sú veľkými fanúšikmi mangy a anime, pretože z filmu to vyslovene kričí. Kompozícia scén a predovšetkým bojov sa drží charakteristických čŕt anime a preto dostaneme nádielku epických stretov podfarbených krikom a zbesilou akciou. Hlavným a základným aspektom filmu je samozrejme Alita, u ktorej vznikli pochybnosti, či ju diváci jednoducho akceptujú ako CGI postavu. Pochybnosti sa rozplynuli v prvej scéne a tvorcovia vytvorili zraniteľnú, citlivú, nebezpečnú a búriacu sa babu s názorom, ktorá doslova má srdce na to, aby v kontraste reflektovala stav sveta a spoločnosti, v ktorom sa ocitla. Skvelá chémia tiež funguje medzi ňou a Christophom Waltzom, napriek tomu, že ostatní herci príliš veľa priestoru nedostanú. Slabým aspektom filmu je z veľkej miery patetická a silená romanca Ality s Hugom, ktorá je nudne napísaná a v prípade Huga aj zle zahratá. V každom prípade sa však jedná pravdepodobne o zatiaľ najlepšie americké hrané spracovanie japonskej mangy. Viac tu: https://youtu.be/ihSYPxMn44g

Ja som si dovolil dať tomuto filmu päť hviezd. A vysvetlím prečo. Jonáša Karáska som začal evidovať pri filme Kandidát, ktorý sa mi veľmi páčil a vyzeralo to, že sa tento chalanisko dostal minimálne na úroveň tvorby profesionálneho filmového režiséra. Napriek jeho neskorším projektom, ktoré trpeli marketingom a nevydarenou snahou prísť s niečím novým, sa vracia v plnej sile vo filme, ktorý už len z hľadiska štruktúry je parádny. Na filmoch mám veľmi rád keď ma popri pozeraní nútia rozmýšľať. A tým nemám na mysli detektívky, v ktorých tipujete vraha, myslím tým koncept ľudských príbehov a osudov, v ktorých sa ocitáme in medias res a cez ne sa oboznamujeme s konfliktom a spoznávame prostredie. Zo začiatku to vyzerá, že sa snímka snaží sústrediť na rozdielne témy a dejové linky, postupne ale ako skladáme rubikovu kocku si vytvárame panoptikum postáv, ktoré rozohrajú celkom slušný triler s výborným posolstvom. Jeden známy sa ma po skončení filmu spýtal že o čom to bolo. No o tom, čo ti v posledných scénach na rovinu povie pán Václav. To ako nebadane snímka preklopí z jedného režimu do druhého a začne gradovať v motiváciách a cieľoch svojich postáv je odzbrojujúce. Rovnaké intrigy, ktoré driemu vo vrchnosti a rovnaký oheň, ktorý prepuká vo väznici sú len ten istý bordel, v ktorom žijeme v súčasnosti. Amnestie sú film s názorom, je to sebavedomá snímka, ktorá vie za čím ide a som si istý, že pokiaľ by film vyšiel v zahraničí, dostalo by sa mu viac záujmu a rešpektu. Mám pocit že v rámci slovenskej kinematografie sme častokrát nezmyselne kritickí, len teda je to... kinematografia. A čo iné veci potom... Veľmi dobre obsadený film s dôsledným pacingom a budovaným finále. Pre mňa to bolo jedno veľké prekvapenie, ktoré som nečakal a uistenie, že Karáskovu tvorbu treba sledovať. Viac tu: https://youtu.be/0BD8ufXcdDo

James Wan sa utrhol z reťaze a servíruje hollywoodsky biják, ktorý má veľmi veľa spoločného napríklad aj s čínskou sci-fi akciou. Vo filme nie je čas na žiadne vydýchnutie, celý runtime si drží slušné tempo a exploduje do veľkého finále. Kladnými vecami na tomto filme sú určite produkčná výprava, ktorá napriek istým zlyhaniam predchádzajúcich DC filmov sa oháňa enormným budgetom. Druhá vec je príjemný komorný príbeh, ktorý ramcuje storyline hlavného hrdinu a ktorého spracovanie by som si možno pozrel radšej ako samotného Aquamana. Vzťah kráľovnej Atlantídy a strážcu majáka vytvára silný základ, aj pozadie pre celý príbeh a je príjemne oslobodený od mocenských bojov, ktoré vládnu pod morom. Film príjemne prekvapil rozpracovaním podmorského sveta, jednotlivých kráľovstiev a ich reprezentantov. Vytvára to dojem, že si dal na tom aspoň niekto záležať. Inak je Aquaman ako postava ďalší hláškujúci superhrdina, ktorý je inteligentný, ale hrá sa, že nie je a ktorý má svoju parťačku, s ktorou vzťah je vizitkou prístupu scenára. Niekedy film ponúkne absolútne krásny a plnohodnotný moment so všetkým, čo k tomu patrí, vzápätí ho vystrieda trápnosť na plátne, ktorá hraničí s neprofesionalitou filmárov. Film sa čiastočne tvári, že je nad vecou, čo však v tomto prípade pôsobí silene. Po dvoch hodinách neustálych výbuchov a digitálnych efektov som bol rád, že je okolo mňa chvíľu ticho a napriek tomu, že sa jedná o príjemnú popcornovú podívanú, tento vytvárač screenshotov väčšie šialenstvo nevyvolal. Viac tu: https://www.youtube.com/watch?v=QKxnVLqQMeY

Fascinuje ma, že v dobe Tomb Raiderov a oscarových Revenantov príde nezávislá filmárčina s nízkym rozpočtom a v podstate s jedným hercom a stane sa toto. Častokrát sa na film pozerám a hodnotím ho vyslovene podľa čistoty žánru a jeho cieľa. To je najzákladnejšie niečo, čo tento film absolútne spĺňa a v každom ohľade ponúka výbornú remeselnú prácu. Zaujímavý je fakt, že o postave Mikkelsena nevieme nič. Je to univerzálne uchopenie človeka bojujúceho o prežitie, ktoré zohľadňuje fakt osobného diváckeho zážitku na tomto dobrodružstve. Nepotrebujeme konkretizovať a zohľadňovať backgroundy, origin príbehy a motivácie, pokiaľ máme iba jeden cieľ a to prežiť, čo pre každého z nás znamená úplne niečo iné. Film začína v momente, kedy je Mikkelsen už v istej fáze boja o prežitie. In medias res je dôvodom oveľa väčšieho záujmu o postavu, keďže podobných príbehov sme videli tony. Postupné napredovanie, využívanie predmetov, objavovanie a rozhodovanie je budované veľmi dôsledne a scénosled je v tomto prípade skvelé rozprávačstvo. Ak umiestnime postavu do špecifického prostredia (ako je ľadová krajina), treba prostredie využiť a urobiť z neho postavu, čo funguje parádne. Čo je ale najväčšou devízou filmu, je majstrovské herectvo Mikkelsena, ktorý scénam dodáva veľkú dávku realizmu a aj ľudskosti. Kdesi som tu v komentári čítal, že je to náboženský film. Pokiaľ je náboženstvom pomáhať druhým a nevzdávať sa, konečne v ňom vidím zmysel. Snímka nemá konkrétnu štruktúru dejového oblúku a končí nebadane, záver je ale neadekvátny. Celý čas dôsledne budovať realistickú poetiku a ukončiť snímku podobným spôsobom mi príde smolné. Ale už viem, prečo vždy cestujem na juh a nie na sever. :)

11 rokov epickej produkčnej kampane, neustáleho zachraňovania sveta a totálneho nerdovského vyžitia sa skončilo vyvrcholením najznámejšej superhrdinskej ságy dvojdielnym eposom, ktorý zároveň ponúka vyzretú a inteligentnú filmárčinu po boku jedných z najpotencionálnejších filmových hollywoodskych režisérov tohto desaťročia. Ak táto veta vo vás nevyvolá záujem a nepredstaví vám dôvody prečo film vidieť, určite naň nechoďte. Russovci neochvejne pokračujú v absolútnom poznaní celého univerza a až tento film nám dal na zreteľ, prečo je dôležité vidieť všetky ostatné. Spojiť takto niekoľko snímok mnohých režisérov a poetík je výsledkom obrovského úsilia a záujmu o látku. Snímka začína v podstate v momente po lusknutí a cez hrdinov hľadá riešenia ako si poradiť so vzniknutou situáciou. Tam, kde je Infinity War jednoznačnejšia, filmársky čistejšia a alarmujúcejšia, tam sa Endgame vydáva cestou troch rôznych filmov. Kladným výsledkom je farbitosť a dôraz na humor, záporným zase dojem nasilu poskladaného celku, ktorý môže kritickému divákovi prísť ako dojazd predchádzajúceho filmu. Keď sa konečne krkolomne dostaneme do tretej tretiny filmu, odvďačí sa nám finále, ktoré rozhodne stojí za to. Samotný záver filmu stojí na vašej zainteresovanosti v postavách a potvrdzuje fakt, že Endgame je skôr fanúšikovským filmom, v ktorom často scenár aj réžia povolili opraty nie nutným odbočkám, a nie snahou o všeobecne kvalitný film s výrazným storytellingom ako bol Infinity War. Viac tu: https://youtu.be/FY1eiYbgnro

Filmy apelujúce na praktiky a realitu socializmu majú u mňa špeciálne miesto, asi práve preto, lebo sa nad tým celým viem poriadne spravodlivo rozhorčiť. Po únave z česko-slovenských jednoliatych snímok som vkladal do Balóna obrovskú nádej v túžbe vidieť nový prístup, novú filmárčinu pri tak jedinečnej a pozoruhodnej historickej udalosti. Film si však svojou produkciou výrazne dláždi cestu do multiplexov a k mainstreamovým divákom, čo má za následok škatuľkovú štruktúru, očakávateľné napredovanie, hollywoodsku presvedčivosť duniacej symfónie a vzlietajúcich vrtuľníkov a napríklad aj podivnej scény hrozivého sna. Snímka sa chce zapáčiť všetkým a v snahe o inteligenciu často servíruje jednotlivé zábery a sekvencie ako klamlivé, čo vás po chvíli začne poriadne otravovať. Vo filmovom jazyku ide o úbohé nadstavovanie napätia, ktorému korunujú aj napríklad pohľady ľudí. Znie to jednoducho, ale pokiaľ chce film vytvoriť podozrievavosť, neistotu, nahádže do záberu niekoľko zazerajúcich ľudí. Ja nehovorím proti tomu, bola taká doba (a čiastočne aj stále je), ale je to repetitívne a unavujúce. Scenáristicky film umne pracuje s napredovaním šitia balóna a na druhej strane prebiehajúceho vyšetrovania, neviem sa však ubrániť pocitu, že vyšetrovací tím mal prostriedky a už dávno by celú záhadu odhalil, ale nevadí, je to film. Postavy sú sympatické a držíte im palce, avšak podľa mňa iba preto lebo ide o rodinu. Samostatne by boli nepoužiteľné. Je škoda, že film končí (aspoň pre mňa) v priemerných vodách a to zväčša práve kvôli snahe byť väčším.

Nie som si celkom istý, čo sa deje v mysliach divákov pri tomto filme vzhľadom k hodnoteniu na tomto portáli. Bitka o Midway totiž podľa mňa zlyháva na všetkých frontoch a chtiac-nechtiac sa stáva paródiou na prístup kinematografie k vojnovým filmom. Jediné plus, na ktoré môžem upozorniť, je pár krásnych záberov, s ktorými sa pohrali trikári a kamera a náhodou sa podarili a tiež snahu filmu nekopírovať za každú cenu štruktúry - hodinu a pol romanca, polhodinu bitka. Dej sa odohráva (prevažne) po udalostiach útoku v Pearl Harbor a snaží sa striedať medzi komornými intímnymi dialógmi jednotlivých postáv a výbušnou akciou vo vzduchu alebo na mori. Pokiaľ snímka chce mapovať konkrétne historické udalosti a hľadať medzi nimi súvislosti, pracovať s historickými postavami, je to určite správny prístup, pokiaľ by ho zvládla réžia. Tá je však - ako sme u Emmericha zvyknutí - značne béčková, nezaujíma sa o postavy, výstavbu napätia, či samotného deja a trpí bayovským egom priniesť blockbuster, pri ktorom vám streľba vyženie z hlavy akékoľvek otázky. Scenár je roztrúsený a nesústredený, žiadna postava nemá vývoj a v podstate ani vybudovaný charakter. Chémia medzi hercami je nulová a ich expresia tak umelá a neprirodzená, že to musí ísť na nervy každému. Pozerajte sa hercovi do očí. V tomto prípade uvidíte tak snahu o šálku kávy cez prestávku počas natáčania. Triky zlyhávajú úplne. Budget nešiel na konkrétne reálne plavidlá a transporty, jedná sa o CGI zelené plátno, ktoré je nezvládnuté. Akcia je častokrát neprehľadá a na bojovom poli (pokiaľ vám to nenapíšu ako v prípade poslednej bitky) nemáte šancu vedieť kto sa aktuálne kde nachádza a čo práve robí. Je smiešne, že tento 90-kový nepodarok sa vôbec dostal do kín. Viac tu: https://www.youtube.com/watch?v=OX6pYYfFIDI

Hneď zo začiatku napíšem, že si myslím, že problém s týmto filmom je v tom, že prechádzal z rúk do rúk rôznych tvorcov, režisérov, scenáristov, pracovali na ňom rôzni ľudia so skúsenosťami z iných žánrov a vznikla pozoruhodne nezaujímavá, neinvenčná, rutinná a v istom ohľade nedokončená snímka. Vlajková loď omladzovacieho procesu u hercov zlyháva práve v technologickom pokroku, ktorý sa rozhodla využiť. Film obsahuje asi dve emočné scény medzi Willom Smithom a Willom Smithom, ktoré sú dostatočne uveriteľné a viete sa stotožniť s tým, čo vidíte. Akonáhle sa renderovaná postava dostáva do akcie, nastáva priestor pre smiech. Prílišná plasticita pôsobí akoby ste práve sledovali nejakú cutscénu z počítačovej hry. Viete to odpustiť filmom ako Ready Player One, nie však snímke, ktorá na tom celom stavia. V celom projekte zlyháva réžia. Jednak pri vedení hercov, ktorí nehrajú zle, nechápu film zle, ich niektoré situácie, repliky alebo pohľady sú nenaplnené a sú tam iba "na príkaz". Will Smith má podľa mňa veľa talentu, ktorý tu ale nemá kde ukázať a tak sa jeho ďalší film zaradí medzi nevýrazné a zabudnuteľné snímky. Navyše sa stal veľký problém v strižni. Sledujte strihy, prechody scén a niekedy sa naozaj zabavíte. Film nevie, kedy má scénu strihnúť a po dokončení repliky zostáva kamera na tvári herca, ktorý ale nevie ako ďalej, nevie ako sa má tváriť a tak vznikne na plátne vtipná roztopaš, ktorú samozrejme v iných filmoch nevidíte pretože je vystrihnutá. Hudba je generovaná, nemá hlavu ani pätu a táto nudná nálož nezostrihaných scén sa do finále vlečie iba veľmi, veľmi ťažko. Viac tu: https://youtu.be/UjvFkixWHxU