petero

Nečakal som že to bude The Idiot Squad ale nabudúce už poprosím niečo drsnejšie smerom k Ayerovej verzii, lebo držať palce debilom, lúzrom a deprimovaným psychopatom ma už na tretíkrát nebude baviť ale ok pristúpil som na hru. Je to väčšia zábava aj každá postava mala svoju svetlú scénku väčšiu či menšiu a ako tímu to medzi nimi správne iskrí. Jai Courtney, ktorého neznášam asi v každom filme, je ako Cpt. Boomerang opať úplne perfektný. Joel Kinaman má konečne čo hrať. Margot Robbie však už nemá taký wow efekt ako v jednotke. Na Peacemakera Johna Cennu pod taktovkou Jamesa Gunna som však zvedavý.

The Vicious Brothers opäť nesklamali. Po Grave Encounters ktorý ma potešil napriek tomu že vypínam film akonáhle zistím že je točený ako foun footage (tento našťastie nie je) opäť prišli s filmom v ktorom je to čo tam chcem vidieť i keď sa nevyhli vykrádaniu kultovky a podobného béčka rovnako ako WTF momentu (análna sonda =) no záver filmu je proste z mojich najobľúbenejších.

Nízkorozpočtová variácia na Evil Dead ktorá spočiatku vnukne myšlienku čo keby zombíci nezomreli po strele do hlavy sa časom zmení na uškriekaný krvák bez absolútnej tvorčej invencie či nejakého väčšieho budovania napätia. Takéto filmy len potvrdzujú že pred 30 rokmi Raimi natočil proste hororový klenot.

Z očakávanej päť hviezdičkovej záležitosti je MI6 ťažké sklamanie. Od návratu Christophera McQuarrieho som čakal že sa prekoná ale bohužiaľ dostávame niečo už videné, bez zmeny štýlu v čom je veľké čaro MI a poriadne hlúpe s až trápnym záverom. Rogue Nation bola krásna štýlová, Ghost Protokol - najzábavnejší a MI:III bez nejakej veľkej akčnej scény najnapínavejšia. Najlepšia scéna je zoskok z lietadla, bitka na toalete je tiež fajn našľapaná a poriadne vtipná (viz Jack Reacher kúpeľňový fight) a potešilo že sa dozvieme viac ako to je s osobným životom Hunta. Chýba scéna z ukážky (neodvratná zrážka vrtuľníka s kamiónom) takže z kina som odchádzal že som nedostal to čo som mal dostať. Záchrana sveta pred atómovkov? Nabudúce prosím niečo originálnejšie. A nie v štýle dáme tam dve atómovky a na jedno miesto. Sklamaním je aj návrat Michelle Monaghan i keď sa do deja aktívne snaží zapojiť je celí čas vyvalená. Krásne vyšportovaná Vanessa Kirby by si tiež zaslúžila vlastný ženský súboj (možno teda až v Hobbs and Shaw).

Najhoršia bondovka a to s prehľadom. Blaxploitation, woodoo a Bond nejdú do kopy. A Jane Seymour ako bond girl je tiež výber mimo. Akože pekná je ale sexappeal nikde. Magnetické hodinky, skákanie po krokodíloch a ničenie nepriateľov oblievaním vody na motorových člnoch. Nikdy by som nepovedal že zasadenie Bonda do amerického prostredia tej doby bude tak zlé. Skrátka toto je rajón Shafta a Dirty Harryho. Veľmi zlé uvedenie Rogera Moorea.

Sterilné pokračovanie ktorému síce nechýba atmosféra a je v podstate aj solídne natočené ale na rozdiel od jednotky sú postavy nesympatické a jeho vyznenie je presne opačné, preto tak zlé hodnotenie.

Nerád dávam také slabé hodnotenie pretože poviedky sú za každým remeselne dobre natočené aj zahrané so solídnou atmosférou a pre ich krátkosť nestačia začať nudiť, no ich námet a ukončenie je po väčšinou len priemerné. Trošku viac nahnané som mal pri veľkonočnom zajacovi, poviedka s Jocelin Donahue asi sklamala najviac a z predchádzajúcich poviedkových hororov (Southbound, Tales of Halloween, V/H/S či The ABCs of Death) som nemal dojem ako keby tvorcovia spravili len niečo na zákazkovú tému.

Aj napriek momentálne bežiacemu vysoko kvalitnému seriálu Narcos je Loving Pablo svižná i keď trochu skratkovitá podívaná ktorej kraľuje podľa očakávania skvele hnusný Bardem a už typicky dobrá Cruz s upozadeným agentom v úchylnom podaní Sarsgaarda vďaka ktorej si zapamätám najviac ako vlastne dopadol. Pár scén možno mohlo byť vyhrotenejších no aj tak je to dostatočne dobre natočené. O niečo diváckejšie spracovanie ako Del Torov Escobar: Paradise Lost.

Nezáživná (nebolo veľmi s ktorými postavami sympatizovať) a trochu nelogická vyvražďovačka s dobrými mordami keď už vrah vbehol na scénu a celkom fajn bolo aj chvíľkové intenzívnejšie finále. Na Soaviho len priemerný film, veď v podstate jeho prvý celovečerák ale aj tu už bolo vidieť jeho kvalitnú a atmosferickú réžiu.

Michael Soavi sa u mňa veľmi dobre zapísal dvoma nadprirodzenými snímkami, masakrálnym The Church a uleteným Cemetery Manom. Preto The Sect je veľmi veľkým sklamaním ktorej síce nechýba podmanivá atmosféra typická pre jeho filmy, čo však chýba je skoro úplná absencia nejakých splatter scén a celí film mi prišiel ako jedna veľká kravina. Žeby začiatok konca talianskeho hororu?