Melies

Melies

Filip Kevély

okres Nitra
I feel pretty in the chimney

homepage

257 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 6 9 11
    • 23.5.2010  09:29
    Mlha (2007)
    ****

    8 / 10 Treba veriť.

    • 19.10.2009  21:22
    OVCE.sk (TV seriál) (2009)
    *

    2 / 10 Ej bysťu, hovadzina preveliká teto OVCE.sk! Niežeby som vyberavý bou, nie veru, ale seriál ozaj škapavo vyzerá, digitálne a nepôvodne, ták ták. A či toto je ten návrat k tradíciám, jak hinen oficiálny pamflet tvrdzí? Netrúfau by som také dačo tvrdiť, ozaj netrúfau, bo ma pánbožko bleskom skláti za rúhanie hneď jak tunák stojím! A ani toho ponaučenia a morálneho usmerňovania sa tam veľa nieto, nuž a to je najsamväčší problém. Dzeci sa dve, tri veci naučia, ale OVCE.sk vácej škody narobia jak osohu, povedau by som. A či sa veru patrí, aby malé ovečky rúžu na pery nosili jak toté nalpy zmaľované? A či musia hintí zemepáni hip hóp a západnú kultúru ozaj do šického drúzgať, jak keby iného a našého nebolo? Éj, ľudze, čujte moje slová! Raz nám budú samí malí gángstri po chotári behať a to už budze neskoro ruky zalamúvať, ták ták! A v našich národných krojoch už len mole a hmyzi tancovať budú. Ale darmo, vedz oprobujce to na tom intern néte, obprobujce a na vlastné očú uvidzíte, jakéže é ú grantovými peňeži zaplatené zlo teto OVCE.sk sú. Sú, sú, len čo je pravda, ták ták, dobre povedali.

    • 10.7.2009  13:09
    Californication (TV seriál) (2007)
    ****

    7 / 10 Californication síce vyzerá ako jednoduchá a plytká zábava, no pod jej povrchom tiká prekvapivo delikátny vnútorný mechanizmus. Celý seriál je jedna veľká výstava – prázdneho sexu a citového tápania – a každá nová epizóda pred nami otvára ďalšiu jej monotematickú pasáž (dobročinný večierok, spomínanie na zosnulého otca a pod.); vojdeme, poobzeráme si všetky exponáty, zabuchneme za sebou dvere a pokračujeme ďalej. Dej je dotváraný hrubými líniami, postavy prešľapujú na mieste a predsa sa hýbu, prichádzajú a odchádzajú. Každá z nich operuje v rámci presne nalinkovaných vzorcov správania, rieši vlastné problémy a má vlastné (zväčša sebecké) ciele, no samotný konflikt ju neposúva ďalej, snáď ani nezaujíma. V rozpore s bežnou praxou, neúspechy a pády sa tu prehĺtajú, vstrebávajú s priam nihilistickým pokojom, či dokonca odmeňujú, čo vytvára zaujímavé / zvrátené pnutie naprieč seriálom. • O to väčšie sklamanie nastáva kdesi uprostred druhej série, kedy sa inak celistvý materiál začína párať a my si spätne uvedomujeme, že Californication vo svojej vrcholnej forme nebol až taký prostučký a v skutočnosti veľmi umne balansoval medzi štýlovým humorom a lacnou limonádou. Postavám nechával slobodu voľby, no pestoval ich človečinu, nedovolil im klesnúť do úplnej morálnej anarchie, kde je možné a prijateľné všetko, nič nemá reálny dôsledok a vás tak trápi – nič. Do očí bijúce je to najmä v stále viac a viac prekrúcanom vzťahu agenta Charlieho a jeho ženy Marcy, ktorý ku koncu definitívne zavrhuje stavanie na uveriteľných základoch a nahrádza ho deravou porno-fraškou. Ak išlo o úmysel zhodiť ich až na absolútne dno, nebol dobre vypointovaný. I bezbrehý hedonizmus potrebuje ľudskú tvár. • Našťastie, Hank Moody je postava, kvôli ktorej sa oplatí preberať aj nejakým tým balastom. Ťahajú z neho cigarety, ženské šťavy a vinyl a to je fajn, pretože mu to vďaka vynikajúcemu Duchovnemu žeriete aj s navijakom a kráľovsky sa bavíte. Autori skrz neho pumpujú jeden cynický komentár za druhým a i keď Californication nie je tá hĺbková sonda do rozkladajúceho sa svedomia západnej civilizácie, za ktorú ju niektorí majú, je dobré vedieť, že pod zábavným povrchom drieme uvedomelý duch. • Seriál ako taký rozhodne predstavuje silný nadpriemer. Prvá séria je vynikajúca a civilnejší úvod tej druhej ju v mojich očiach dokonca tromfne, no potom to už ide dole vodou. Občasné záblesky stratenej slávy len podčiarkujú fakt, že Californication je najpohlcujúcejší v momentoch, kedy vás pustí do svojho teplého vnútra a prestane sa hrať na kontroverznú čiernu ovcu seriálového neba.

    • 6.7.2009  22:59
    Mutant (2006)
    *****

    27 / 10 Sto hviezdičiek! Nie, tisíc!! Juchú Bong je jednoducho génius. Skrz ľudskú malichernosť a neúctu k prírode vyleje do rieky Han zaprášený formaldehyd... a to sme len v druhej minúte! Autorova originalita nemá konca kraja, stúpa turborýchlosťou do nedosažných výšok a búra stropy a zabehané konvencie. Príšera (spoiler) je vlastne mutant! Neuveriteľné. Kto však čaká súboj s armádou a guľometmi, odíde sklamaný. Bong na to ide rafinovanejšie a pálčivý eko-problém kopí na plecia bežnej kórejskej rodiny: Gang-duo má nedostatok proteínov. Ospalý a zabrzdený sa potĺka životom a symbolicky kradne nohy chobotniciam (pre nechápavých: noha = krok = chôdza = chodník = cesta = dospievanie). A vlak plný nápadov sa rúti ďalej. Na scénu prichádza príšera, pomyselný to bič na konzumnú kapitalistickú spoločnosť. Vo svojej podstate nám nastavuje zrkladlo - mi žereme, ona žere. Bong nás nešetrí ani minútu, je aktuálny a svieži. Vtáčia chrípka, vírus, vládne sprisahanie, človek normálne nestíha; politická a žánrová nekorektnosť dosahuje priam biblických rozmerov. Zdrvujúce finále je potom niečo medzi Godzillou a Karate Kidom. Znepokojivý snímok (ticho) :-D Nie, vážne, je to strašná chujovina.

    • 23.6.2009  11:25

    3 / 10 Lee "Scratch" Perry je zjavenie, čiperný polo-Jah s nadprirodzeným zmyslom pre rytmus a ručne tkané zvukové textúry. Jeho produkčné majstrovstvo vynieslo na kreatívny vrchol kapely formátu Bob Marley & The Wailers, The Congos, The Heptones či The Meditations, ako aj sólo interpretov, od Juniora Murvina (album "Police and Thieves") po Maxa Romea (epochálna kolekcia "War Ina Babylon"). Z hlbín legendárneho Black Ark Studia – za výdatnej výpomoci jeho štúdiovej kapely The Upsetters – tak počas celých sedemdesiatych rokov prúdili tie vôbec najhutnejšie, najrýdzejšie dub a reggae tóny tejto planéty, konečne mimo rodnú Jamajku, častokrát priamo do srdca hudobných UK TOP 40 rebríčkov. O to smutnejší je pohľad na toto dokumentárne tápanie v podaní akéhosi Luda Timmermansa. Režisér je mimo, natáčanie nemá vôbec pod kontrolou a necháva sa unášať Perryho nezastaviteľným výronom rasta bonmotov. Bohužiaľ, vďaka absencií titulkov (a to aj pri oficiálnych DVD verziách!) im neporozumie ani sám pán boh, nieto ešte bežný smrteľník, čiže skutek utek. Filmu navyše chýba akákoľvek logická štruktúra, scéna strieda scénu a aj napriek tomu, že lekcie z dubu nás učia, že ticho je rovnako dôležité ako pulzujúci beat, Timmermans do pozadia pchá jeden reggae popevok za druhým – a to aj v momentoch, kedy sa Scratch upokojí a v jeho slovách cítiť hlbokú ľudskú múdrosť. Namiesto sondy do umelcovho myslenia a cítenia nám tak nezostáva nič iné, ako sledovať jeho vtipné krepčenie pred kamerou, vysoko profesionálne hulenie posvätnej gandže, stavanie si akéhosi záhradného oltárika, nejakú tú prácičku v štúdiu či promenádovanie sa po uliciach Bruselu. Plus zopár zaujímavých rozhovorov s jeho spolupracovníkmi ako sľubný úvod. Nie, nudiť sa rozhodne nebudete, niekoľkokrát sa aj z chuti zasmejete, no Perry – vyobliekaný ako Sun Ra po amfetamínovej razií v obchode so suvenírmi – zostáva naďalej nevysvetlený, nepreskúmaný a cudzí. Timmermans narazil na príliš komplikovanú osobnosť - a rozbil sa.

    • 7.5.2009  14:22
    Nakonec zemře (amatérský film) (2010)
    ****

    8 / 10 Jednoduchá, no plne funkčná hračička, ktorá spoileruje sama seba a očividne ju to vôbec netrápi - tak či tak sa nikto nezachráni a ona to veľmi dobre vie, mrcha írska. Dávam do pozornosti najmä začínajúcim amatérskym filmárom momentálne bez nápadu; svojsky poňatý remake by mohol byť vynikajúcim praktickým cvičením.

    • 16.4.2009  16:40

    9 / 10 Fascinujúci pohľad za oponu, kde tajomné šedé eminencie filmu cvak-cvak-cvakajú ilúziu z ilúzie, vševidúcim okom hľadajú kontinuitu v chaose a príbeh v hluku, udávajú rytmus a smer. Šperkári. Strih je remeslo v tom najpoctivejšom slova zmysle a Cutting Edge ho pred vami poobracia vo všetkých (historických, technických, i čisto autorských) polohách. A to celé vo vyberanej spoločnosti a s plejádou žánrovo pestrých ukážok. Jednoducho, výnimočný dokument, ktorý, pevne verím, zaujme tak bežného, ako i trochu hĺbavejšieho diváka. ((poznámka bokom: vyššie spomínané ukážky sú, pochopiteľne, sem-tam spoileroidné, napr. Easy Rider (brutálne), Brazil, Schindler’s List, Titanic, Bonnie and Clyde (zatváral som oči, ale počul som), Reservoir Dogs, alebo Cold Mountain; na druhej strane, zaregistroval som tu kopec zaujímavých, no pre mňa doposiaľ neznámych filmov, čiže je to tak päťdesiat na päťdesiat, napr. Places In the Heart (silno), Grand Canyon, The Pledge (asi koniec), Home for Holidays, Lenny (koniec, naostro), či vtipne vyzerajúci Election))

    • 6.4.2009  20:35
    Control (2007)
    ***

    6 / 10 Joy Division je poézia pomaly krvácajúca dolu chodníkom, sýtočervený pramienok drobiacej sa ľudskosti uprostred rozrastajúcej sa šedi; poézia divoká i krásna, atmosférická, melancholická, trochu teatrálna, odťažitá a vysiaca uprostred chladného hannetovského vákua. Bohužiaľ, zatiaľ čo títo chalani ju hľadali v otvárajúcich sa ranách (nielen) britskej hudobnej scény, medzi ohlodanými paberkami recyklovaných riffov a neodvratnej punkovej implózie, Corbijn ich na oplátku vracia späť do stuchnutej minulosti, zrieka sa farieb a textúr a nazýva to depresiou, poctou svojim idolom. Ako rozprávač sa upiera čisto na Curtisa, čoby ústredný *ZAKAŠLANIE* element, a kapelu necháva v prachu za sebou. Tým sa, pravda, nutne vzďaľuje od onoho živelného epicentra diania, pretrháva dôležité nitky a z filmu robí naháňanie bubákov skrývajúcich sa v spevákovom podvedomí. Čo je úplne v poriadku, je to jeho autorský zámer, problém však nastáva, keď sa mu v tomto útržkovitom mikrosvete, ktorý zrejme mal byť “Madchesterom” sedemdesiatych rokov, nepodarí zasadiť všetky Curtisove traumy do vierohodnejšieho, snáď plnšieho kontextu. Nádejný materiál sa tak stáva režisérovým tápaním od neurózy k afektu a divák má v konečnom dôsledku pocit, že za všetko môže, obrazne povedané, nešťastná love story. A Curtis ako 'prorok urbanizačného rozkladu a odcudzenie sa' (viď. oveľa zábavnejší a informatívnejší 24 Hour Party People) sa v tom všetkom beznádejne stráca a len si tak smutne hľadí do prázdna a píše básničky. Aby som však nikomu nekrivdil, určite za to nemôže Sam Riley, ktorý z plytkejšieho scenáru vytiahol maximum a svojej postave prepožičal nádherne krehkú, neistú charizmu. Plus, jeho podobnosť s predlohou je do očí bijúca, čo je ostatne prípad aj zvyšných členov kapely a ich predstaviteľov. Stále to však nič nemení na fakte, že film ako taký postráda osobitejšie kúzlo a až na pár Bowieho plagátov a kvázi zasvätených kecov o Buzzcocks človek nemá pocit, že je súčasťou scény, niečoho väčšieho, ako je on sám. Nulové referencie na iné kapely a hudobnú scénu vôbec, Manchester vyzerá ako rumunská metropola a nie ako priemyselný diamant vyklovaný z kráľovskej koruny, nehulí sa tu, nešuká sa tu, no ale hlavne, že je to čierno-biele. A tým sa vraciame späť na začiatok. Nie, Control nie je zlý film, len šnorchluje tam, kde sa mohol hĺbkovo potápať. A to je na projekt, okolo ktorého sa podľa všetkého točilo mnoho zasvätených (súčasný New Order, Curtisova manželka, vlastne aj sám Corbijn) trochu málo.

    • 1.4.2009  21:34
    Svět (2000)
    odpad!

    0 / 10 Trojminutové ee, ktoré je nielen filmársky a technologicky úpne nezvládnuté a bez akejkoľvek ucelenej vizuálnej koncepcie, ale aj úplne mimo. Vykresľovanie marihuany ako obludného strašiaka robiaceho z ľudí chtíčom poháňané vygumované palice bez sebaovládania a morálky je hlúpučké, nič neriešiace a spiatočnícke; myšlienkový návrat do splašeného pálenia konopných čarodejníc povojnovej Ameriky (Reefer Madness, anyone?), ktorý nefunguje ani ako plytká moralitka, ani ako (nebodaj) edukačný prostriedok. Tománek evidentne nevie, o čom rozpráva, a musí byť na smiech fajčiarom trávy ako i školeným sociálnym pracovníkom - a ako autor-mentor tak nemá žiadnu hodnotu. Ostatne, jeho Svet je ešte stále (3D) placatý, čo je krásna parabola.

    • 4.2.2009  21:31

    6 / 10 Britský humor je mi sympatický, mám ho skutočne rád a keby sa dalo, pritúlil by som sa k nemu a namotával si jeho kučeravé vlásky na prst, žiaľ, Shaun of the Dead je niekedy vedľa ako tá jedľa. Aby bolo medzi nami jasno, povedať, že som sa počas celého filmu ani raz nezasmial, by bola hanebná lož, istotne, na druhej strane, množstvo trápnych, úplne zbytočných scén, ktorými budete bombardovaný vždy v tej najnevhodnejšej chvíli, volá po nabrúsenej strihačskej gilotíne. To máte tak, Wright sa tu správa ako učinený nymfoman a svoje režisérske prirodzenie strká dole hrdlom zombie žánru tak dlho, až ho dusí. To mu ale nestačí a postupne si omaká všetko a všetkých, od klasickej ľúbostnej roviny cez jasnú spoločenskú satiru až po ultimátne pojednávanie o úcte a zodpovednosti k svojim blízkym a (najmä) k sebe samému. Nanešťastie, to, čo teraz možno vyzerá ako recept na dobrý film, je v skutočnosti bližšie k onej povestnej torte psíka a mačičky a vy sa niekde v druhej tretine po ďalšom *VÁŽNOM* momente začnete sami seba pýtať, či pozeráte komédiu, drámu, britcom, love story alebo nekonzistentný miš-maš toho všetkého. A celý film tým trpí, neskutočne tým trpí, a my s ním, pretože sú chvíle, kedy Shaun of the Dead žiari. A nie je ich málo! Tvorcovia správne identifikovali otupujúci, bezmyšlienkový konzum ako uštipačnú prapodstatu žánru a ukázali nám, že predohra k romerovskej apokalypse sa od bežného pracovného dňa zas až tak veľmi nelíši. Navyše, a to by som mal podčiarknuť, niektoré scény a nápady sú doslova a do písmena geniálne, jednoducho prvotriedny UK import tak, ako ho máme všetci radi. Škoda preveliká, že sa to postupne domrvilo, stačilo trochu prestrihať, skrátiť, na bokoch dostratena a zľahka prečesať - a bola by radosť pozerať.

    • 30.1.2009  03:18

    7 / 10 A nefunguje to a nefunguje to a vlastne sa tomu ani veľmi nedivím. Zatiaľ čo pythonoviec cirkus bol nepotlačiteľným výronom komediálnej manny a roztopašným poskakovaním medzi papundeklovými kulisami, And Now for Something Completely Different pripomína pokus o rekonštrukciu zločinu spáchaného na divákovej bránici - ibaže s tým rozdielom, že teraz sa tomu už nikto nesmeje, nie veru, pretože rozjarené britské publikum, ktoré počuť v originálnych BBC sériách, vystriedali retušované Gilliamove animácie a prílišná filmovosť toho všetkého. Nenútená zábava, hompáľajúca sa hore-dole ako oliva v martini, sa tak zliala dokopy a vypálila na tuhé domáce, stala sa remeslom, reklamnou brožúrkou pre americký trh, plnou tých zaručene najvtipnejších momentov v novom, ešte krajšom kabáte! © Priznám sa, celkom ma udivuje, ako nerozvážne naša šestica opustila televízne médium, ktoré im poskytovalo tak krásne vratký základ pre ich humorné eskapády, a vrhla sa na hutnejší, ťažkopádnejší celuloid. A práve niekde tam, uprostred všetkých tých strihov a efektných kamerových uhlov, stratil sa ten elektrizujúci náboj, pri ktorom vám kedysi vstávali chĺpky na rukách, pretože ste vedeli, že sa pred vami píše história modernej komédie, tu a teraz, naostro a bez ochrany. Ale katastrofa to zase nie je, božechráň! Síce si nemyslím, že ide o práve najvhodnejšie zoznámenie sa s tvorbou súboru, nieto ešte jeden z ich lepších titulov, no človek sveta neznalý si tu svoje istotne nájde, kým zaprisahaní fanatici sa môžu zabávať porovnávaním konkrétnych replík a scén a sledovať, ako ich tvorcovia našróbovali dohromady. Ostatne, sú to práve tieto momentky, tie kratučké nerecyklované premostenia, ktorú sú (spolu s Carol Cleeveland v negližé a finálnymi titulkami) vôbec tým najzaujímavejším, čo mi tento snímok ponúkol.

    • 19.1.2009  18:41
    Páli vám to? (TV pořad) (2004)

    ? / 10 Hodnotiť nebudem, lebo som to ešte nevidel celé (vtip), no ako súťažná relácia, kde ide o pomerne slušné prachy, to má pomerne, hm, oje*ávačský koncept. Niekoľkoslabikové banality striedajú štvorpísmenkové überkixy, ktoré si vyžadujú doslova božské vnuknutie, a náročnosť, alebo skôr nezmyselnosť otázok je hráč od hráča veľmi premenlivá. Ostatne, čo tak osobný test? :-) "Pekným spevom sa dá získať-" _ _ á_ i _ ... Mňa napadla ovácia, súťažiaceho Slávik, pričom správna odpoveď je vtáčik, načo Kočiš (asi jediný svetlý bod programu) zanôti niečo medzi útržkom z ľudovky a dramaturgovým "Prepáč". Na druhej strane, verím tomu, že pre bežného diváka ide o nenáročný a vítaný myšlienkový jogging, pri ktorom sa so skutočným súťažiacim neustále 'preteká', nie ako v reláciách typu Riskuj!, kde sa jeho cval skončí v momente, ako má odpovedať, kto vynašiel čiarový kód. Samotný herný koncept je teda rovnako rozporuplný ako nepôvodný a podobný neduh zdieľa vôbec celá štruktúra relácie ako aj architektúra štúdia, ktorá sa spokojne nesie v pre mňa odpudivom pseudofuturistickom JOJkárskom štýle, plnom ostrých hrán, trblietok a chladných farieb, teda pozostatku po prapratelevízií Nova. A čo je najhoršie - nedá sa pri tom umývať riad.

    • 30.12.2008  18:25
    Selkie (2000)
    ****

    7 / 10 Ako to už pri takýchto filmoch býva, ani v prípade Selkie som pred televízorom nesedel päť minút pred jeho začiatkom s veľkou miskou pukancov či dobre vychladeným pivečkom, práve naopak, natrafil som naň ešte s polozalepenými očami pri neskorých raňajkách. Navyše, keby nebolo otca, ktorý príbeh Jamieho, chlapca s nechceným darom, už chvíľku sledoval, zrejme by som napáprdene prepol na iný kanál. To by však bola chyba, pretože Selkie má potenciál zaujať a pobaviť, má svoje osobité čaro a instantnú mikromytológiu, ktorá síce nie je veľmi prepracovaná ani rozvitá, ale filmu prepožičiava dostatočnú hĺbku nato, aby sa z neho nestala plytká zábava držiaca sa zabehaných klišé typu 1.) chlapec-outsider a jeho ťažké nadväzovanie nových priateľstiev, nebodaj lások, alebo 2.) neprajný vedátor snažiaci sa sabotovať výskum dobrosrdečnej hrdinovej matky, prípadne 3.) konečné sebapoznanie. Áno, tento počin nemá príliš ďaleko od radových televíznych inscenácií, ktoré naše stanice používajú ako lacnú vatu medzi teleránom a prime timeom, no je si vedomí svojich silných stránok a obstojne s nimi narába. Prirátajte si k tomu príjemné obsadenie na čele s Jamieho starým otcom, spovedníkom vždy ochotným pomôcť, a nádhernú juhoaustrálsku prírodu viac pripomínajúcu chladným vetrom a morom ošľahané pobrežie škótskeho ostrova Orkney, teda miesta, kde legenda o tuleňoch vyzliekajúcich sa zo svojich koží pravdepodobne vznikla, a dostanete zvláštny snímok nadýchaný prekvapivo fungujúcou zmesou overeného a neopozeraného. O to viac, a v tomto prípade o sakra viac, zamrzí, že aj napriek všetkému stále ide len o taký obyčajný, ničím extra výnimočný film s hlavným hrdinom hrajúcim skladby od Silverchair. A v tulenej podobne tlačiacim čln sympatickej pretekárky, ktorej sa očividne chce dostať pod sukňu. Je to práve tento balast, ktorý celý snímok zhadzuje o niekoľko kvalitatívnych stupienkov dole. Aj napriek tomu však nemám to srdce dať mu priemerné tri hviezdičky, pretože nech je to ako chce, stále ide o film s veľmi zvláštnou, príťažlivou atmosférou; scéna, kedy Jamie natrafí na morom oslizlého tuleňa ako sa na ostrých pobrežných skalách postupne mení na rusovlasú dievčinu ani čo by z mlieka odliatu, sú nádherne iné, pridobré nato, aby boli ocejchované ako priemer. Určite nie v tejto kategórií.

    • 18.8.2008  13:17
    Joan z Arkádie (TV seriál) (2003)
    ****

    8 / 10 Štyri hviezdičky za tie príjemné popoludňajšie posedenia, plus silný nábeh na plný počet po prípadnom dôkladnejšom popozeraní a popočúvaní. Joan z Arkádie je jednoducho veľmi fajn seriál... a tu by som mohol aj skončiť, no keďže viem, že na ČSFD sú zaregistrovaní samí hnidopidi, ešte to trochu rozvediem: hm, áno, dievča, ktoré si tyká s Bohom a voľne tak parafrázuje známu historickú postavu, znie ako riadne predžuvaný námet na seriál, jeden z tých, ktoré odpočívajú vo veľkej hollywoodskej kartotéke a čakajú na svojich pätnásť minút slávy, ale ono to skutočne nie je až také zlé a vôbec to nevyzerá ako z prsta na nohe vycucaný žvást. Pán Najvyšší nestojí za svojou deus ex mašinou a neťahá hore-dole za páky, skôr komentuje a slúži ako boxovacie vrece, na ktorom si sympatická Amber Tambyn (neviď. fotku z ČSFD) vylieva svoju zlosť a zmätenie; samozrejme, ani ostatné postavičky neobišli nasucho a vedia zas pekne kresliť a citujú Shakespeara a sú jednoducho veľmi šikovné a cool, ale hej!, sledujeme seriál, nie sociálny dokument či trinástu komnatu. Navyše, vzťahy medzi nimi vyznievajú veľmi prirodzene a nenútene, možno až príliš, a keď aj nie, zachráni to nejaké to ponaučenie či pekná pesnička. Faktom však zostáva, že celý ten ansámbel kope za správny tím a tak im ich malé víťazstvá nezávidíme, ale prajeme, a ich prehry nás neraz silno dojmú (áno, áno, sem-tam sa von tlačila aj slzička, holt mám clivé obdobie). Ako som už povedal, je to jednoducho fajn seriál, pekne natočený, pekne zahraný a dobre myslený. Nestačí? Mne teda áno.

    • 2.5.2008  12:01

    10 / 10 Zrejme vyššia moc ma odpinpongovala rovno do doby, ktorej hrubá skica sa mi už dlhšiu dobu zjavuje v približne trojminutových intervaloch, pousmiala sa nado mnou a taktne ma poopravila. Úprimne, no nemilosrdne, ako by povedala jedna skrz Cameronov oprášený polodenníček žijúca a dýchajúca postava. Áno, tušíte správne, film Almost Famous bol božskou manou, pokrmom, ktorý som si vychutnával aj napriek neskorej nočnej hodine a vôbec som nemal strach z kalórií - skôr z faktu, či sa z toho úderu vôbec spamätám.

    • 15.4.2008  12:31

    10 / 10 Štvrtý diel Ramba ma totálne zničil, vyžmýkal až na dreň, rozkrájal, rozdrvil a odhodil. Überfilmový zážitok, proste hárdkor.

    • 22.11.2007  13:52
    Columbo: Spiklenci (TV film) (1978)
    *****

    10 / 10 Priznám sa, existujú mnohé detektívne seriály, ktoré si vážim, no nikdy som im tak celkom neprišiel na chuť - patril medzi ne aj Columbo. Tento diel ma však definitívne vyviedol z omylu a ukázal mi, že stačí polhodinku počkať a zručne spísaná zápletka (za pomoci snáď až príliš skromnej réžie) ma môže dokonale pochytiť - príbeh írskeho básnika, bohéma z povolania, je impozantný sám o sebe, no keď si k tomu pripočítate vraždu, ktorá je viac pochopiteľná ako trestuhodná, výsledkom bude dekadentne-humorný filmový zážitok. Že nie? No na to by som sa pozrel... a zas a zas a zas... :o) PS: Obsahu tu na ČSFD by som príliš neveril - nie je zle napísaný, práve naopak, ale tomuto dielu viac svedčí prázdna hlava a čistý úsudok. Mnohé jeho momenty vyniknú o to silnejšie. Ostatne, to platí snáď pre všetky filmy bez výnimky, nie je tak?

    • 16.7.2007  14:26
    Náhlá smrt (1995)
    **

    3 / 10 Upozornenie! Nasledujúci komentár sa nesie v dosť mrzutom duchu a tak nie je vylúčené, že sa v ňom sem-tam objaví nejaký ten spoiler. Na druhej strane, musím ihneď dodať, že Náhla smrť ani zďaleka nepatrí medzi tie filmy, ktoré stoja a padajú na dejových zvratoch a scenáristických vychytávkach, práve naopak - ide o ďalší z dlhej rady tuc-tuc akčňákov, pri ktorých mozog ak nie prekáža, tak rozhodne celkovému dojmu nepridáva. Bohužiaľ, jeho myšlienková zaostalosť nie je natoľko do očí bijúca, aby vás nechala príjemne ľahostajných. Bohužiaľ. Peter Hyams a jeho kolegovia od fachu nám tu totiž naservírovali práve onen druh logických prešľapov, ktoré sú už len a len tupé. Nie zábavne tupé, ale tupé. A neoriginálne a nudné a čo je najhoršie, myslené smrteľne vážne. Výsledkom toho všetkého sú scény, v ktorých si Van Damme, mimochodom, silne nezvládajúci svoju rolu, s pomocou pár kusov harabúrd zostrojí akýsi elektronický vystreľovač šípok len preto, aby s ním výsostne trápnym spôsobom obkrágľovaľ jedného jediného záporáka a hneď nato sa takmer dal sám zabiť, alebo scény, v ktorých sa fackuje s teroristkou prezlečenou za maskota pittsburských tučniakov. To by sám o sebe nebol zatratenia hodný výjav, vôbec nie, ide o jeden z tých vtipnejších nápadov, ale ak sa to celé odohráva uprostred miestnej kuchyne, ktorá je už dávno po zatváracej dobe, no aj napriek tomu v nej elektrická rúra frčí na plné obrátky, vo fritéze sa pre každý prípad pripravujú hranolčeky a mne neznámi prístroj a zároveň záhuba spomínanej teroristky je zapnutý a vždy po ruke, nemôžem sa zbaviť dojmu, že nejde o nič iné ako o úbohé scenáristické barličky. Keby si náš hasič a bývalý expert na výbušniny (to možno vysvetľuje, ako je možné, že na prvýkrát našiel všetky výbušniny porozhadzované po celom štadióne.. a možno aj nie) po úspešnom boji aspoň dal ešte teplý hambáč a prehodil nejakú tú suchú hlášku, nepoviem ani slovo a z chuti sa zasmejem, ale kde nič, tu nič. A to sú len dva príklady z mnohých. Ďalším veľkým problémom je aj absencia charizmatického hlavného sviňáka - bývalý kvázi-patriotický agent CIA moje pochybné chúťky naozaj neuspokojí. Zato ufňukaných, otravných sopľošov dostaneme hneď v rodinnom, dvojitom balení. Hanba. Jediná vec, ktorá mi zabránila dať smutnú jednu hviezdičku, bol Van Dammov nepochopiteľný, no konečne skutočne zábavný výlet na ľad v brankárskej výstroji priamo uprostred finále Stanley Cupu. Hárdkor!

    • 1.6.2007  08:52

    9 / 10 Prehrabávajúc sa tou kopou emócií a dojmov, ktoré sa mi po vzhliadnutí Gondryho filmovej meditácie nad všetkým a ničím usadili v hlave ako zlaté mince na dne studne, premýšľam, či je vôbec možné toto nevšedné dielko pojať inak ako pocitovo a výsostne subjektívne. Má vôbec zmysel sa pokúšať o akési grafomanské rozjímanie nad jeho významom, alebo to mám radšej zapichnúť hneď tu a teraz, zamávať bielou vlajkou a priznať si recenzentskú porážku? Aby sme sa rozumeli, o La science des rêves, ako znie ľubozvučný francúzsky názov, sa dajú písať dlhočizné state, ba i celé knihy, v ktorých by vyštudovaný teoretici, vysedávajúc v pološere malomešiackych kaviarničiek, dookola rozpitvávali jednotlivé filmové i nefilmové prvky ich nového "objektu skúmania" (a že ich je!), ale nebolo by to na nič dobré. Veď aký by už malo zmysel čítať si nejaké z prsta vycucané závery, keď stačí načrieť do tohto vriaceho kotla plného originálnych, i keď občas samoúčelných, vizuálnych a dejových nápadov a vychutnať si jeho obsah až do dna. Ak sa teraz pýtate, čo vás to vlastne čaká, vedzte, že Gondry vám priamo pred vašimi neveriacimi očami vyskloňuje slovo sen vo všetkých časoch a pádoch a so všetkým, čo k tomu patrí - od čisto pudovej túžby po pohlavnom zblížení so šarmantnou kolegyňou cez trápne bľabotanie v troch cudzích jazykoch až po oslobodzujúcu cestu na ošumelom poníkovi - a je len a len na vás, či pristúpite na jeho pravidlá a necháte sa unášať mohutným prílivom autorovej kreativity a detsky úprimnej hravosti, alebo sa zatnete a nepovolíte. Iná cesta, bohužiaľ, neexistuje. Anarchy in celophane! PS: Ak existuje komentár, ktorý ani zďaleka nevystihuje môj presný, tentoraz dokonale zmätený názor o filme, tak ste ho práve dočítali.

    • 23.12.2006  20:25
    Tichá noc (TV film) (2002)
    ****

    8 / 10 Vynikajúci vianočný film s vráskami posiatou, no aj napriek tomu nádhernou a zrelou Lindou Hamilton v úlohe ženy, ktorej múdrosť a viera v dobro dokázala preklenúť aj tie najväčšie jazykové, národnostné a najmä ľudské bariéry. Typický sentimentálny blábol, akých sme už videli tisíce, poviete si. Áno, z veľkej časti budete mať pravdu, Tichá noc skutočne neoplýva zvlášť originálnym námetom, nedočkáte sa v nej žiadnych osudových zvratov, prítomnosť šťastného konca je jasná už od začiatku a dvojrozmerné postavy taktiež nikdy nevybočia zo svojich vopred určených polôh - no práve v tejto jej obyčajnosti a neomylnej predvídateľnosti tkvie jej čaro. Samozrejme, niekomu môže takáto šablónovitosť prekážať, no ja som sa tentoraz nechal opiť rožkom s veľkou radosťou a viac ako scenáristickým excesom a režisérskym finesám som sa venoval sladkobôľnym prehovorom hlavných postáv, úsmevnému podávaniu vianočnej večere, zdobeniu stromčeka, praskaniu dreva v kozube a snehovým vločkám pomaly poletujúcim za okenicami. Lacná zábava? Možno. Ale veľmi krásna.

    • 11.12.2006  12:19

    8 / 10 Scorseseho dva a pol holdinová expozícia násilia, intríg a korupcie je pomerne tvrdý oriešok - a je úplne jedno, či ste divák snažiaci sa nestratiť v spletitom klbku vzájomných vzťahov medzi všetkými tými figúrkami, ktoré sa mihnú na plátne, alebo skromný recenzent lámajúci si hlavu nad tým, ako toto technicky brilantné, no dejovo trochu preplácané dielko čo najobjektívnejšie oznámkovať. Situácia je o to komplikovanejšia, že film nemá na prvý pohľad viditeľnú chybičku, ktorá by vám už od počiatočných titulkov brnkala na nervy a slúžila tak ako dobrá zámienka na zníženie celkového hodnotenia - bezchybne vybratí herci pôsobia v koži svojich postáv úplne prirodzene a dotvárajú ich niekedy až príliš ploché charaktery, originálny hudobný podmaz na čele s agresívnym írskym folk metalom perfektne dokresľuje celkovú atmosféru a nestarnúci Martin s prehľadom a šarmom sebe vlastným mení rytmus rozprávania, gejzíry brutality necháva rozplynúť v trýznivých prehovoroch hlavných postáv a udržuje tak diváka v stálom napätí. Čo je to však platné, keď sa zo strachu, že sa v zamotanom príbehu nadobro stratíte, nemôžete ani na minútu uvoľniť a celý film si skutočne vychutnať? Našťastie, druhé pozretie, ktoré si v tomto prípade určite dožičím, by mohlo tento nedostatok nadobro odstrániť a Departed by sa pre mňa definitívne stal tým, čím si zaslúži byť - skvostnou drámou z prostredia bostonského organizovaného zločinu, zručne natočenou, výborne zahratou, nevídane drsnou a neskutočne zábavnou.

    • 24.10.2006  14:42
    13 jezer (2004)

    ? / 10 Keď som si pred predstavením sadal do kresla, ktoré sa mi na ďalšie vyše dve hodiny malo stať domovom a posteľou zároveň, vôbec som netušil, do čoho vlastne idem. Reklamný LFŠ pamflet sľuboval aritmeticky presne zarámované obrazové kompozície a syntézu avantgardného hraného filmu (?) s experimentálnym dokumentom, čo, uznajte sami, neznie vôbec zle. Aké však bolo moje prekvapenie, keď prešlo prvých päť minút a Benningov zámer sa predo mnou rozprestrel v celej svojej obludnosti. Absencia akéhokoľvek štandardného naratívneho prvku ma zasiahla nepripraveného a doslova a do písmena ma odrovnala. Je zvláštne sledovať, ako strašne sa v takýchto momentoch zmení divákovo ponímanie toho, čo je a čo nie je na plátne zaujímavé – zdrvujúca kombinácia statickosti a zvukového deficitu našponuje vaše zmysli na maximum, popustí uzdu všetkým potlačovaným myšlienkovým pochodom a vy sa z ničoho nič prechytíte, ako už päť minút zhypnotizovane hľadíte na loďku pomaly sa plaviacu kdesi na upršanom horizonte. Počas celej vražednej stopáže sa tak na striedačku ocitáte v stavoch vrcholnej sústredenosti, chlácholivej ľahostajnosti a úplnej apatie, čo je pomerne zaujímavé z hľadiska psychologického, no už menej z hľadiska diváckeho. 13 Lakes sa jednoducho nemôže brať ako klasický film, skôr ako taký myšlienkový experiment – sám o sebe nezmyselný a bezcenný, no v širšom kontexte pomerne zaujímavý.

    • 6.9.2006  11:22
    Lovec krokodýlů (TV seriál) (1996)
    *****

    9 / 10 Je tomu už zopár dní, čo svetom preletela správa, že jeden z najaktívnejších, najznámejších a divácky najobľúbenejších popularizátorov a ochrancov prírody je mŕtvy, ale tá nepríjemná zmes smútku a hnevu mnou aj naďalej preteká ako jed. Priznám sa, Steve Irwin mal od počiatku moje veľké sympatie, miloval som ten entuziazmus a zápal, ktorý sa zrkadlil v jeho usmiatej tvári vždy, keď mohol pred svojimi divákmi odhaliť ďalšiu z krás prírody a živočíšnej ríše. Nikdy som si však neuvedomil, ako veľmi potrebujem vedieť, že ešte aj dnes, v dobe nekonečných bojov o moc, vplyv a peniaze, v dobe, kedy sa viac ako veľkosť charakteru cení veľkosť bankového konta, existuje človek spájajúci v sebe odvahu, múdrosť, vôľu a silu niečo dokázať - všetky vlastnosti, ktoré som si vážil a ctil ako malý chlapec. Aj preto je krutou iróniou osudu, že až jeho smrť kdesi uprostred chladného a mĺkveho oceánu mi opäť pripomenula, čo je v živote skutočne dôležité: pocit, že ho žijete naplno, že každý váš nádych a výdych je ďakovnou rečou za možnosť okúsiť všetky jeho skryté krásy, pocit, že svojim konaním vtláčate svoju pečať do plynutia histórie, nie však zbraňami a úradníckymi pečiatkami, ale rozumom a snahou niečo po sebe zanechať - niečo, kvôli čomu sa oplatí pretrpieť všetky tie momenty, kedy by sme to najradšej vzdali.

    • 2.7.2006  22:07

    7 / 10 Jasne vyprofilované dobro a zlo, naivita vo všetkých svojich formách a tvaroch, ostrým vetrom vykresaná príroda amerického stredozápadu, veľké činy, morálne ponaučenia, duchovná čistota prostého, pracujúceho ľudu, povinný happy end; prepis Kurosawovho originálu je uvarený výlučne z tradičných westernových ingrediencií, výsledkom čoho je dnes už klasický, žiadalo by sa povedať až reprezentatívny zástupca žánru. Bohužiaľ, napriek všetkým očakávaniam, nemôžem povedať, že by som bol Sturgesovým dielom nejako zvlášť unesený. Nepopieram jeho nesporné kvality a ani nechcem podrývať jeho kultový status, no príbehu o priateľstve, oddanosti a vzbure v mojom prípade citeľne chýbal akýsi tretí, nefilmový rozmer – neviazali sa mi naň žiadne dojemné spomienky z detstva, nestratil som počas jeho sledovania panenstvo, nevidel som ho ani na veľkom plátne v pompéznej atmosfére kina, ani pod šírym nebom za sprievodu cikád. Takto vytrhnutý z diváckeho kontextu, obnažený a odhalený, nestál predo mnou legendárny epos, ale len obyčajný, takmer päť dekád starý snímok, ktorého vzhliadnutie určite neľutujem, no do môjho srdca sa zlatým písmom zapíše len ťažko.

    • 11.6.2006  22:29
    Futurama (TV seriál) (1999)
    *****

    9 / 10 Futurama oplýva možno najlepšou, najbizarnejšou a hlavne najzábavnejšou partičkou figúrok, aká sa kedy blysla na televíznej obrazovke - a to či už ide o samotného Frya, detinskú naivku s veľkým srdcom, rozkošne zlomyseľného a sebeckého robota Bendera, alebo kraba Zoidberga, trpiaceho pažravkou a utkvelým pocitom menejcennosti. Všetky tieto postavičky s vervou prikladajú ruku / klepeto / železný pahýľ k dielu a výsledok ich snaženia, inteligentný, sarkastický a zábavný seriál, skutočne stojí zato. Zasadenie celého deja do ďalekej budúcnosti navyše poskytuje autorom netušený bojový arzenál vtipov a cynických komentárov, ktorý sa, prirodzene, neboja použiť a ktorým mnohokrát presne vystihnú našu súčasnú dobu. Problémom však je, že Futurama ani zďaleka neoplýva takým výbušným typom humoru, na aký sme zvyknutý z dnes už legendárnych Simpsonovcov, a tak človek z času na čas dostane pocit, že aj tých dvadsať minút je trochu priveľa (to platí hlavne pre druhú sériu). Nech je to ale ako chce, ešte stále ide o vynikajúci (pri všetkej skromnosti) kreslený počin, najmä pre staršie ročníky, pretože len tie naplno ocenia celé to nepreberné množstvo fórov a vtípkov, ktoré sú do nás ládované v priam konských dávkach. Samozrejme, nájde sa tu niečo aj pre citlivé detské ušká: Bite my shiny metal ass!

    • 10.6.2006  23:27
    Kid (2000)
    *****

    9 / 10 Pod navonok tuctovým a obnoseným hávom, do ktorého je Kid odetý a ktorý je tak typický pre všetky súčasné rodinné komédie z modernej továrne na sny, sa skrýva dojemný a dobrácky príbeh s veľkým srdcom - srdcom bijúcim na poplach pred ľahkovážnou stratou našich detských snov a ideálov, ktorým sme kedysi prisahali vernosť a ktoré dnes odhadzujeme ako zbytočný náklad. Áno, tento film možno nie je dokonalý po formálnej stránke, ale má dušu a myšlienku, akokoľvek silno páchnucu po snahe držať sa osvedčených postupov, ktorá ma rozplakala i rozosmiala a čo je hlavné - prinútila ma zamyslieť sa a poohliadnúť sa späť do minulosti. A tak keď budem takto o dvadsať rokov tápať v tme a premýšľať, kde sa len stala chyba, dúfam, že aj ja nájdem pred dverami červené lietadielko s mojim menom načarbaným na krídle.

    • 30.5.2006  10:18
    Amarcord (1973)
    *****

    10 / 10 Sfilmovaná seansa s režisérovou minulosťou je plná ťažko uchopiteľnej, no aj napriek tomu všetko prestupujúcej Felliniho poetiky - vnímate ju, počujete ju, cítite jej sladko-kyslú príchuť na jazyku, no predsa ju len ťažko racionálne identifikujete. Šibalsky sa totiž skrýva v spleti pestrofarebných obrazov osvetlených sparným talianskym slnkom, zalieza do hlbokých výstrihov miestnych konkubín, sedí za obedovým stolom v spoločnosti výbušných južanov, vznáša sa vo vzduchu plného babieho leta a kúdolov dymu z prvej cigarety. Amarcord, mozaika spomienok, v ktorých pozadí pozorný divák vždy natrafí na Felliniho tieň, možno nie je pre každého, no je dobré vedieť, že ak vás niekedy chytí splín a neprekonateľná túžba oblúkom sa vrátiť do bezstarostných detských čias, Fellini má pre vás vo svojom parníku passaggio a passato vždy jedno miesto voľné.

    • 27.5.2006  20:47
    Abeceda (studentský film) (1968)
    *****

    10 / 10 Názorná ukážka toho, do akej miery je filmové médium schopné pracovať s ľudskými emóciami a základnými pudmi, znepokojivá kritika rigorózneho a otupujúceho vzdelávacieho systému a bolestne naliehavá spoveď režisérskeho podivína número úno. Je skutočne fascinujúce sledovať rozmanité reakcie divákov na tento surrealistický kankán obrazu a zvuku - vnútorný nepokoj, depresia, ohromenie, strach. Lynchova Abeceda je majstrovské dielo a pripomienka skutočnej sily pohyblivých obrázkov.

    • 27.5.2006  19:50
    Jason X (2001)
    odpad!

    0 / 10 Slasher bez šťavy a motora, ktorý by ho poháňal vpred - senilná prechádzka kozmickou loďou, kde samotné vraždnenie v podaní mohutného a rešpekt vzbudzujúceho Jasona nepôsobí vôbec drsňácky, ale skôr unudene a silene, akoby ho tam štáb zakomponoval len preto, že v rámci žánru nemal na výber. Filmové nadšenie a šibalské pomrkávanie na divákov očakávajúcich zábavný mix násilia a hutnej atmosféry tu jednoducho nenájdete a nezachráni to ani testosterónom presiaknutá (a správne stupídna) premena nášho kamaráta s mačetou na nezastaviteľný kolos ničiaci všetko, čo mu stojí v ceste.

    • 27.5.2006  19:19
    O Schmidtovi (2002)
    *****

    9 / 10 Retrospektívne zamyslenie sa nad ľudským životom, zručne napísané, pútavo prerozprávané, famózne zahraté a priam kúzelne obyčajné. Sila tohto filmu ide ruka v ruke s jeho formálnou a obsahovou strohosťou, ktorej uveriteľnosť mu poskytuje pevnú odrazovú dráhu na ceste k divákovmu srdcu - melancholické a pomalé tempo si však vyžiadalo obeť v podobe drastického oklieštenia počtu potenciálnych nadšencov a tak je dosť možné, že po záverečných titulkoch si namiesto podmaňujúceho zážitku odnesiete pocit, že ste zbytočne premárnili dve hodiny. Aj tak vám však radím to riziko podstúpiť. A čom vlastne celý snímok je? Záber je to vskutku široký: o láske a priateľstve, o nesplnených snoch a zmarených životných šanciach, o starých a mladých, o živote a o smrti. Jednoducho, o Schmidtovi.

<< předchozí 1 2 3 4 6 9 11
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace