Melies

7 / 10 A nefunguje to a nefunguje to a vlastne sa tomu ani veľmi nedivím. Zatiaľ čo pythonoviec cirkus bol nepotlačiteľným výronom komediálnej manny a roztopašným poskakovaním medzi papundeklovými kulisami, And Now for Something Completely Different pripomína pokus o rekonštrukciu zločinu spáchaného na divákovej bránici - ibaže s tým rozdielom, že teraz sa tomu už nikto nesmeje, nie veru, pretože rozjarené britské publikum, ktoré počuť v originálnych BBC sériách, vystriedali retušované Gilliamove animácie a prílišná filmovosť toho všetkého. Nenútená zábava, hompáľajúca sa hore-dole ako oliva v martini, sa tak zliala dokopy a vypálila na tuhé domáce, stala sa remeslom, reklamnou brožúrkou pre americký trh, plnou tých zaručene najvtipnejších momentov v novom, ešte krajšom kabáte! © Priznám sa, celkom ma udivuje, ako nerozvážne naša šestica opustila televízne médium, ktoré im poskytovalo tak krásne vratký základ pre ich humorné eskapády, a vrhla sa na hutnejší, ťažkopádnejší celuloid. A práve niekde tam, uprostred všetkých tých strihov a efektných kamerových uhlov, stratil sa ten elektrizujúci náboj, pri ktorom vám kedysi vstávali chĺpky na rukách, pretože ste vedeli, že sa pred vami píše história modernej komédie, tu a teraz, naostro a bez ochrany. Ale katastrofa to zase nie je, božechráň! Síce si nemyslím, že ide o práve najvhodnejšie zoznámenie sa s tvorbou súboru, nieto ešte jeden z ich lepších titulov, no človek sveta neznalý si tu svoje istotne nájde, kým zaprisahaní fanatici sa môžu zabávať porovnávaním konkrétnych replík a scén a sledovať, ako ich tvorcovia našróbovali dohromady. Ostatne, sú to práve tieto momentky, tie kratučké nerecyklované premostenia, ktorú sú (spolu s Carol Cleeveland v negližé a finálnymi titulkami) vôbec tým najzaujímavejším, čo mi tento snímok ponúkol.

? / 10 Hodnotiť nebudem, lebo som to ešte nevidel celé (vtip), no ako súťažná relácia, kde ide o pomerne slušné prachy, to má pomerne, hm, oje*ávačský koncept. Niekoľkoslabikové banality striedajú štvorpísmenkové überkixy, ktoré si vyžadujú doslova božské vnuknutie, a náročnosť, alebo skôr nezmyselnosť otázok je hráč od hráča veľmi premenlivá. Ostatne, čo tak osobný test? :-) "Pekným spevom sa dá získať-" _ _ á_ i _ ... Mňa napadla ovácia, súťažiaceho Slávik, pričom správna odpoveď je vtáčik, načo Kočiš (asi jediný svetlý bod programu) zanôti niečo medzi útržkom z ľudovky a dramaturgovým "Prepáč". Na druhej strane, verím tomu, že pre bežného diváka ide o nenáročný a vítaný myšlienkový jogging, pri ktorom sa so skutočným súťažiacim neustále 'preteká', nie ako v reláciách typu Riskuj!, kde sa jeho cval skončí v momente, ako má odpovedať, kto vynašiel čiarový kód. Samotný herný koncept je teda rovnako rozporuplný ako nepôvodný a podobný neduh zdieľa vôbec celá štruktúra relácie ako aj architektúra štúdia, ktorá sa spokojne nesie v pre mňa odpudivom pseudofuturistickom JOJkárskom štýle, plnom ostrých hrán, trblietok a chladných farieb, teda pozostatku po prapratelevízií Nova. A čo je najhoršie - nedá sa pri tom umývať riad.

7 / 10 Ako to už pri takýchto filmoch býva, ani v prípade Selkie som pred televízorom nesedel päť minút pred jeho začiatkom s veľkou miskou pukancov či dobre vychladeným pivečkom, práve naopak, natrafil som naň ešte s polozalepenými očami pri neskorých raňajkách. Navyše, keby nebolo otca, ktorý príbeh Jamieho, chlapca s nechceným darom, už chvíľku sledoval, zrejme by som napáprdene prepol na iný kanál. To by však bola chyba, pretože Selkie má potenciál zaujať a pobaviť, má svoje osobité čaro a instantnú mikromytológiu, ktorá síce nie je veľmi prepracovaná ani rozvitá, ale filmu prepožičiava dostatočnú hĺbku nato, aby sa z neho nestala plytká zábava držiaca sa zabehaných klišé typu 1.) chlapec-outsider a jeho ťažké nadväzovanie nových priateľstiev, nebodaj lások, alebo 2.) neprajný vedátor snažiaci sa sabotovať výskum dobrosrdečnej hrdinovej matky, prípadne 3.) konečné sebapoznanie. Áno, tento počin nemá príliš ďaleko od radových televíznych inscenácií, ktoré naše stanice používajú ako lacnú vatu medzi teleránom a prime timeom, no je si vedomí svojich silných stránok a obstojne s nimi narába. Prirátajte si k tomu príjemné obsadenie na čele s Jamieho starým otcom, spovedníkom vždy ochotným pomôcť, a nádhernú juhoaustrálsku prírodu viac pripomínajúcu chladným vetrom a morom ošľahané pobrežie škótskeho ostrova Orkney, teda miesta, kde legenda o tuleňoch vyzliekajúcich sa zo svojich koží pravdepodobne vznikla, a dostanete zvláštny snímok nadýchaný prekvapivo fungujúcou zmesou overeného a neopozeraného. O to viac, a v tomto prípade o sakra viac, zamrzí, že aj napriek všetkému stále ide len o taký obyčajný, ničím extra výnimočný film s hlavným hrdinom hrajúcim skladby od Silverchair. A v tulenej podobne tlačiacim čln sympatickej pretekárky, ktorej sa očividne chce dostať pod sukňu. Je to práve tento balast, ktorý celý snímok zhadzuje o niekoľko kvalitatívnych stupienkov dole. Aj napriek tomu však nemám to srdce dať mu priemerné tri hviezdičky, pretože nech je to ako chce, stále ide o film s veľmi zvláštnou, príťažlivou atmosférou; scéna, kedy Jamie natrafí na morom oslizlého tuleňa ako sa na ostrých pobrežných skalách postupne mení na rusovlasú dievčinu ani čo by z mlieka odliatu, sú nádherne iné, pridobré nato, aby boli ocejchované ako priemer. Určite nie v tejto kategórií.

8 / 10 Štyri hviezdičky za tie príjemné popoludňajšie posedenia, plus silný nábeh na plný počet po prípadnom dôkladnejšom popozeraní a popočúvaní. Joan z Arkádie je jednoducho veľmi fajn seriál... a tu by som mohol aj skončiť, no keďže viem, že na ČSFD sú zaregistrovaní samí hnidopidi, ešte to trochu rozvediem: hm, áno, dievča, ktoré si tyká s Bohom a voľne tak parafrázuje známu historickú postavu, znie ako riadne predžuvaný námet na seriál, jeden z tých, ktoré odpočívajú vo veľkej hollywoodskej kartotéke a čakajú na svojich pätnásť minút slávy, ale ono to skutočne nie je až také zlé a vôbec to nevyzerá ako z prsta na nohe vycucaný žvást. Pán Najvyšší nestojí za svojou deus ex mašinou a neťahá hore-dole za páky, skôr komentuje a slúži ako boxovacie vrece, na ktorom si sympatická Amber Tambyn (neviď. fotku z ČSFD) vylieva svoju zlosť a zmätenie; samozrejme, ani ostatné postavičky neobišli nasucho a vedia zas pekne kresliť a citujú Shakespeara a sú jednoducho veľmi šikovné a cool, ale hej!, sledujeme seriál, nie sociálny dokument či trinástu komnatu. Navyše, vzťahy medzi nimi vyznievajú veľmi prirodzene a nenútene, možno až príliš, a keď aj nie, zachráni to nejaké to ponaučenie či pekná pesnička. Faktom však zostáva, že celý ten ansámbel kope za správny tím a tak im ich malé víťazstvá nezávidíme, ale prajeme, a ich prehry nás neraz silno dojmú (áno, áno, sem-tam sa von tlačila aj slzička, holt mám clivé obdobie). Ako som už povedal, je to jednoducho fajn seriál, pekne natočený, pekne zahraný a dobre myslený. Nestačí? Mne teda áno.

10 / 10 Zrejme vyššia moc ma odpinpongovala rovno do doby, ktorej hrubá skica sa mi už dlhšiu dobu zjavuje v približne trojminutových intervaloch, pousmiala sa nado mnou a taktne ma poopravila. Úprimne, no nemilosrdne, ako by povedala jedna skrz Cameronov oprášený polodenníček žijúca a dýchajúca postava. Áno, tušíte správne, film Almost Famous bol božskou manou, pokrmom, ktorý som si vychutnával aj napriek neskorej nočnej hodine a vôbec som nemal strach z kalórií - skôr z faktu, či sa z toho úderu vôbec spamätám.

10 / 10 Štvrtý diel Ramba ma totálne zničil, vyžmýkal až na dreň, rozkrájal, rozdrvil a odhodil. Überfilmový zážitok, proste hárdkor.

10 / 10 Priznám sa, existujú mnohé detektívne seriály, ktoré si vážim, no nikdy som im tak celkom neprišiel na chuť - patril medzi ne aj Columbo. Tento diel ma však definitívne vyviedol z omylu a ukázal mi, že stačí polhodinku počkať a zručne spísaná zápletka (za pomoci snáď až príliš skromnej réžie) ma môže dokonale pochytiť - príbeh írskeho básnika, bohéma z povolania, je impozantný sám o sebe, no keď si k tomu pripočítate vraždu, ktorá je viac pochopiteľná ako trestuhodná, výsledkom bude dekadentne-humorný filmový zážitok. Že nie? No na to by som sa pozrel... a zas a zas a zas... :o) PS: Obsahu tu na ČSFD by som príliš neveril - nie je zle napísaný, práve naopak, ale tomuto dielu viac svedčí prázdna hlava a čistý úsudok. Mnohé jeho momenty vyniknú o to silnejšie. Ostatne, to platí snáď pre všetky filmy bez výnimky, nie je tak?

3 / 10 Upozornenie! Nasledujúci komentár sa nesie v dosť mrzutom duchu a tak nie je vylúčené, že sa v ňom sem-tam objaví nejaký ten spoiler. Na druhej strane, musím ihneď dodať, že Náhla smrť ani zďaleka nepatrí medzi tie filmy, ktoré stoja a padajú na dejových zvratoch a scenáristických vychytávkach, práve naopak - ide o ďalší z dlhej rady tuc-tuc akčňákov, pri ktorých mozog ak nie prekáža, tak rozhodne celkovému dojmu nepridáva. Bohužiaľ, jeho myšlienková zaostalosť nie je natoľko do očí bijúca, aby vás nechala príjemne ľahostajných. Bohužiaľ. Peter Hyams a jeho kolegovia od fachu nám tu totiž naservírovali práve onen druh logických prešľapov, ktoré sú už len a len tupé. Nie zábavne tupé, ale tupé. A neoriginálne a nudné a čo je najhoršie, myslené smrteľne vážne. Výsledkom toho všetkého sú scény, v ktorých si Van Damme, mimochodom, silne nezvládajúci svoju rolu, s pomocou pár kusov harabúrd zostrojí akýsi elektronický vystreľovač šípok len preto, aby s ním výsostne trápnym spôsobom obkrágľovaľ jedného jediného záporáka a hneď nato sa takmer dal sám zabiť, alebo scény, v ktorých sa fackuje s teroristkou prezlečenou za maskota pittsburských tučniakov. To by sám o sebe nebol zatratenia hodný výjav, vôbec nie, ide o jeden z tých vtipnejších nápadov, ale ak sa to celé odohráva uprostred miestnej kuchyne, ktorá je už dávno po zatváracej dobe, no aj napriek tomu v nej elektrická rúra frčí na plné obrátky, vo fritéze sa pre každý prípad pripravujú hranolčeky a mne neznámi prístroj a zároveň záhuba spomínanej teroristky je zapnutý a vždy po ruke, nemôžem sa zbaviť dojmu, že nejde o nič iné ako o úbohé scenáristické barličky. Keby si náš hasič a bývalý expert na výbušniny (to možno vysvetľuje, ako je možné, že na prvýkrát našiel všetky výbušniny porozhadzované po celom štadióne.. a možno aj nie) po úspešnom boji aspoň dal ešte teplý hambáč a prehodil nejakú tú suchú hlášku, nepoviem ani slovo a z chuti sa zasmejem, ale kde nič, tu nič. A to sú len dva príklady z mnohých. Ďalším veľkým problémom je aj absencia charizmatického hlavného sviňáka - bývalý kvázi-patriotický agent CIA moje pochybné chúťky naozaj neuspokojí. Zato ufňukaných, otravných sopľošov dostaneme hneď v rodinnom, dvojitom balení. Hanba. Jediná vec, ktorá mi zabránila dať smutnú jednu hviezdičku, bol Van Dammov nepochopiteľný, no konečne skutočne zábavný výlet na ľad v brankárskej výstroji priamo uprostred finále Stanley Cupu. Hárdkor!

9 / 10 Prehrabávajúc sa tou kopou emócií a dojmov, ktoré sa mi po vzhliadnutí Gondryho filmovej meditácie nad všetkým a ničím usadili v hlave ako zlaté mince na dne studne, premýšľam, či je vôbec možné toto nevšedné dielko pojať inak ako pocitovo a výsostne subjektívne. Má vôbec zmysel sa pokúšať o akési grafomanské rozjímanie nad jeho významom, alebo to mám radšej zapichnúť hneď tu a teraz, zamávať bielou vlajkou a priznať si recenzentskú porážku? Aby sme sa rozumeli, o La science des rêves, ako znie ľubozvučný francúzsky názov, sa dajú písať dlhočizné state, ba i celé knihy, v ktorých by vyštudovaný teoretici, vysedávajúc v pološere malomešiackych kaviarničiek, dookola rozpitvávali jednotlivé filmové i nefilmové prvky ich nového "objektu skúmania" (a že ich je!), ale nebolo by to na nič dobré. Veď aký by už malo zmysel čítať si nejaké z prsta vycucané závery, keď stačí načrieť do tohto vriaceho kotla plného originálnych, i keď občas samoúčelných, vizuálnych a dejových nápadov a vychutnať si jeho obsah až do dna. Ak sa teraz pýtate, čo vás to vlastne čaká, vedzte, že Gondry vám priamo pred vašimi neveriacimi očami vyskloňuje slovo sen vo všetkých časoch a pádoch a so všetkým, čo k tomu patrí - od čisto pudovej túžby po pohlavnom zblížení so šarmantnou kolegyňou cez trápne bľabotanie v troch cudzích jazykoch až po oslobodzujúcu cestu na ošumelom poníkovi - a je len a len na vás, či pristúpite na jeho pravidlá a necháte sa unášať mohutným prílivom autorovej kreativity a detsky úprimnej hravosti, alebo sa zatnete a nepovolíte. Iná cesta, bohužiaľ, neexistuje. Anarchy in celophane! PS: Ak existuje komentár, ktorý ani zďaleka nevystihuje môj presný, tentoraz dokonale zmätený názor o filme, tak ste ho práve dočítali.

8 / 10 Vynikajúci vianočný film s vráskami posiatou, no aj napriek tomu nádhernou a zrelou Lindou Hamilton v úlohe ženy, ktorej múdrosť a viera v dobro dokázala preklenúť aj tie najväčšie jazykové, národnostné a najmä ľudské bariéry. Typický sentimentálny blábol, akých sme už videli tisíce, poviete si. Áno, z veľkej časti budete mať pravdu, Tichá noc skutočne neoplýva zvlášť originálnym námetom, nedočkáte sa v nej žiadnych osudových zvratov, prítomnosť šťastného konca je jasná už od začiatku a dvojrozmerné postavy taktiež nikdy nevybočia zo svojich vopred určených polôh - no práve v tejto jej obyčajnosti a neomylnej predvídateľnosti tkvie jej čaro. Samozrejme, niekomu môže takáto šablónovitosť prekážať, no ja som sa tentoraz nechal opiť rožkom s veľkou radosťou a viac ako scenáristickým excesom a režisérskym finesám som sa venoval sladkobôľnym prehovorom hlavných postáv, úsmevnému podávaniu vianočnej večere, zdobeniu stromčeka, praskaniu dreva v kozube a snehovým vločkám pomaly poletujúcim za okenicami. Lacná zábava? Možno. Ale veľmi krásna.