Melies

8 / 10 Scorseseho dva a pol holdinová expozícia násilia, intríg a korupcie je pomerne tvrdý oriešok - a je úplne jedno, či ste divák snažiaci sa nestratiť v spletitom klbku vzájomných vzťahov medzi všetkými tými figúrkami, ktoré sa mihnú na plátne, alebo skromný recenzent lámajúci si hlavu nad tým, ako toto technicky brilantné, no dejovo trochu preplácané dielko čo najobjektívnejšie oznámkovať. Situácia je o to komplikovanejšia, že film nemá na prvý pohľad viditeľnú chybičku, ktorá by vám už od počiatočných titulkov brnkala na nervy a slúžila tak ako dobrá zámienka na zníženie celkového hodnotenia - bezchybne vybratí herci pôsobia v koži svojich postáv úplne prirodzene a dotvárajú ich niekedy až príliš ploché charaktery, originálny hudobný podmaz na čele s agresívnym írskym folk metalom perfektne dokresľuje celkovú atmosféru a nestarnúci Martin s prehľadom a šarmom sebe vlastným mení rytmus rozprávania, gejzíry brutality necháva rozplynúť v trýznivých prehovoroch hlavných postáv a udržuje tak diváka v stálom napätí. Čo je to však platné, keď sa zo strachu, že sa v zamotanom príbehu nadobro stratíte, nemôžete ani na minútu uvoľniť a celý film si skutočne vychutnať? Našťastie, druhé pozretie, ktoré si v tomto prípade určite dožičím, by mohlo tento nedostatok nadobro odstrániť a Departed by sa pre mňa definitívne stal tým, čím si zaslúži byť - skvostnou drámou z prostredia bostonského organizovaného zločinu, zručne natočenou, výborne zahratou, nevídane drsnou a neskutočne zábavnou.

? / 10 Keď som si pred predstavením sadal do kresla, ktoré sa mi na ďalšie vyše dve hodiny malo stať domovom a posteľou zároveň, vôbec som netušil, do čoho vlastne idem. Reklamný LFŠ pamflet sľuboval aritmeticky presne zarámované obrazové kompozície a syntézu avantgardného hraného filmu (?) s experimentálnym dokumentom, čo, uznajte sami, neznie vôbec zle. Aké však bolo moje prekvapenie, keď prešlo prvých päť minút a Benningov zámer sa predo mnou rozprestrel v celej svojej obludnosti. Absencia akéhokoľvek štandardného naratívneho prvku ma zasiahla nepripraveného a doslova a do písmena ma odrovnala. Je zvláštne sledovať, ako strašne sa v takýchto momentoch zmení divákovo ponímanie toho, čo je a čo nie je na plátne zaujímavé – zdrvujúca kombinácia statickosti a zvukového deficitu našponuje vaše zmysli na maximum, popustí uzdu všetkým potlačovaným myšlienkovým pochodom a vy sa z ničoho nič prechytíte, ako už päť minút zhypnotizovane hľadíte na loďku pomaly sa plaviacu kdesi na upršanom horizonte. Počas celej vražednej stopáže sa tak na striedačku ocitáte v stavoch vrcholnej sústredenosti, chlácholivej ľahostajnosti a úplnej apatie, čo je pomerne zaujímavé z hľadiska psychologického, no už menej z hľadiska diváckeho. 13 Lakes sa jednoducho nemôže brať ako klasický film, skôr ako taký myšlienkový experiment – sám o sebe nezmyselný a bezcenný, no v širšom kontexte pomerne zaujímavý.

9 / 10 Je tomu už zopár dní, čo svetom preletela správa, že jeden z najaktívnejších, najznámejších a divácky najobľúbenejších popularizátorov a ochrancov prírody je mŕtvy, ale tá nepríjemná zmes smútku a hnevu mnou aj naďalej preteká ako jed. Priznám sa, Steve Irwin mal od počiatku moje veľké sympatie, miloval som ten entuziazmus a zápal, ktorý sa zrkadlil v jeho usmiatej tvári vždy, keď mohol pred svojimi divákmi odhaliť ďalšiu z krás prírody a živočíšnej ríše. Nikdy som si však neuvedomil, ako veľmi potrebujem vedieť, že ešte aj dnes, v dobe nekonečných bojov o moc, vplyv a peniaze, v dobe, kedy sa viac ako veľkosť charakteru cení veľkosť bankového konta, existuje človek spájajúci v sebe odvahu, múdrosť, vôľu a silu niečo dokázať - všetky vlastnosti, ktoré som si vážil a ctil ako malý chlapec. Aj preto je krutou iróniou osudu, že až jeho smrť kdesi uprostred chladného a mĺkveho oceánu mi opäť pripomenula, čo je v živote skutočne dôležité: pocit, že ho žijete naplno, že každý váš nádych a výdych je ďakovnou rečou za možnosť okúsiť všetky jeho skryté krásy, pocit, že svojim konaním vtláčate svoju pečať do plynutia histórie, nie však zbraňami a úradníckymi pečiatkami, ale rozumom a snahou niečo po sebe zanechať - niečo, kvôli čomu sa oplatí pretrpieť všetky tie momenty, kedy by sme to najradšej vzdali.

7 / 10 Jasne vyprofilované dobro a zlo, naivita vo všetkých svojich formách a tvaroch, ostrým vetrom vykresaná príroda amerického stredozápadu, veľké činy, morálne ponaučenia, duchovná čistota prostého, pracujúceho ľudu, povinný happy end; prepis Kurosawovho originálu je uvarený výlučne z tradičných westernových ingrediencií, výsledkom čoho je dnes už klasický, žiadalo by sa povedať až reprezentatívny zástupca žánru. Bohužiaľ, napriek všetkým očakávaniam, nemôžem povedať, že by som bol Sturgesovým dielom nejako zvlášť unesený. Nepopieram jeho nesporné kvality a ani nechcem podrývať jeho kultový status, no príbehu o priateľstve, oddanosti a vzbure v mojom prípade citeľne chýbal akýsi tretí, nefilmový rozmer – neviazali sa mi naň žiadne dojemné spomienky z detstva, nestratil som počas jeho sledovania panenstvo, nevidel som ho ani na veľkom plátne v pompéznej atmosfére kina, ani pod šírym nebom za sprievodu cikád. Takto vytrhnutý z diváckeho kontextu, obnažený a odhalený, nestál predo mnou legendárny epos, ale len obyčajný, takmer päť dekád starý snímok, ktorého vzhliadnutie určite neľutujem, no do môjho srdca sa zlatým písmom zapíše len ťažko.

9 / 10 Futurama oplýva možno najlepšou, najbizarnejšou a hlavne najzábavnejšou partičkou figúrok, aká sa kedy blysla na televíznej obrazovke - a to či už ide o samotného Frya, detinskú naivku s veľkým srdcom, rozkošne zlomyseľného a sebeckého robota Bendera, alebo kraba Zoidberga, trpiaceho pažravkou a utkvelým pocitom menejcennosti. Všetky tieto postavičky s vervou prikladajú ruku / klepeto / železný pahýľ k dielu a výsledok ich snaženia, inteligentný, sarkastický a zábavný seriál, skutočne stojí zato. Zasadenie celého deja do ďalekej budúcnosti navyše poskytuje autorom netušený bojový arzenál vtipov a cynických komentárov, ktorý sa, prirodzene, neboja použiť a ktorým mnohokrát presne vystihnú našu súčasnú dobu. Problémom však je, že Futurama ani zďaleka neoplýva takým výbušným typom humoru, na aký sme zvyknutý z dnes už legendárnych Simpsonovcov, a tak človek z času na čas dostane pocit, že aj tých dvadsať minút je trochu priveľa (to platí hlavne pre druhú sériu). Nech je to ale ako chce, ešte stále ide o vynikajúci (pri všetkej skromnosti) kreslený počin, najmä pre staršie ročníky, pretože len tie naplno ocenia celé to nepreberné množstvo fórov a vtípkov, ktoré sú do nás ládované v priam konských dávkach. Samozrejme, nájde sa tu niečo aj pre citlivé detské ušká: Bite my shiny metal ass!

9 / 10 Pod navonok tuctovým a obnoseným hávom, do ktorého je Kid odetý a ktorý je tak typický pre všetky súčasné rodinné komédie z modernej továrne na sny, sa skrýva dojemný a dobrácky príbeh s veľkým srdcom - srdcom bijúcim na poplach pred ľahkovážnou stratou našich detských snov a ideálov, ktorým sme kedysi prisahali vernosť a ktoré dnes odhadzujeme ako zbytočný náklad. Áno, tento film možno nie je dokonalý po formálnej stránke, ale má dušu a myšlienku, akokoľvek silno páchnucu po snahe držať sa osvedčených postupov, ktorá ma rozplakala i rozosmiala a čo je hlavné - prinútila ma zamyslieť sa a poohliadnúť sa späť do minulosti. A tak keď budem takto o dvadsať rokov tápať v tme a premýšľať, kde sa len stala chyba, dúfam, že aj ja nájdem pred dverami červené lietadielko s mojim menom načarbaným na krídle.

10 / 10 Sfilmovaná seansa s režisérovou minulosťou je plná ťažko uchopiteľnej, no aj napriek tomu všetko prestupujúcej Felliniho poetiky - vnímate ju, počujete ju, cítite jej sladko-kyslú príchuť na jazyku, no predsa ju len ťažko racionálne identifikujete. Šibalsky sa totiž skrýva v spleti pestrofarebných obrazov osvetlených sparným talianskym slnkom, zalieza do hlbokých výstrihov miestnych konkubín, sedí za obedovým stolom v spoločnosti výbušných južanov, vznáša sa vo vzduchu plného babieho leta a kúdolov dymu z prvej cigarety. Amarcord, mozaika spomienok, v ktorých pozadí pozorný divák vždy natrafí na Felliniho tieň, možno nie je pre každého, no je dobré vedieť, že ak vás niekedy chytí splín a neprekonateľná túžba oblúkom sa vrátiť do bezstarostných detských čias, Fellini má pre vás vo svojom parníku passaggio a passato vždy jedno miesto voľné.

10 / 10 Názorná ukážka toho, do akej miery je filmové médium schopné pracovať s ľudskými emóciami a základnými pudmi, znepokojivá kritika rigorózneho a otupujúceho vzdelávacieho systému a bolestne naliehavá spoveď režisérskeho podivína número úno. Je skutočne fascinujúce sledovať rozmanité reakcie divákov na tento surrealistický kankán obrazu a zvuku - vnútorný nepokoj, depresia, ohromenie, strach. Lynchova Abeceda je majstrovské dielo a pripomienka skutočnej sily pohyblivých obrázkov.

0 / 10 Slasher bez šťavy a motora, ktorý by ho poháňal vpred - senilná prechádzka kozmickou loďou, kde samotné vraždnenie v podaní mohutného a rešpekt vzbudzujúceho Jasona nepôsobí vôbec drsňácky, ale skôr unudene a silene, akoby ho tam štáb zakomponoval len preto, že v rámci žánru nemal na výber. Filmové nadšenie a šibalské pomrkávanie na divákov očakávajúcich zábavný mix násilia a hutnej atmosféry tu jednoducho nenájdete a nezachráni to ani testosterónom presiaknutá (a správne stupídna) premena nášho kamaráta s mačetou na nezastaviteľný kolos ničiaci všetko, čo mu stojí v ceste.

9 / 10 Retrospektívne zamyslenie sa nad ľudským životom, zručne napísané, pútavo prerozprávané, famózne zahraté a priam kúzelne obyčajné. Sila tohto filmu ide ruka v ruke s jeho formálnou a obsahovou strohosťou, ktorej uveriteľnosť mu poskytuje pevnú odrazovú dráhu na ceste k divákovmu srdcu - melancholické a pomalé tempo si však vyžiadalo obeť v podobe drastického oklieštenia počtu potenciálnych nadšencov a tak je dosť možné, že po záverečných titulkoch si namiesto podmaňujúceho zážitku odnesiete pocit, že ste zbytočne premárnili dve hodiny. Aj tak vám však radím to riziko podstúpiť. A čom vlastne celý snímok je? Záber je to vskutku široký: o láske a priateľstve, o nesplnených snoch a zmarených životných šanciach, o starých a mladých, o živote a o smrti. Jednoducho, o Schmidtovi.