BobinoZH

Autobiografický film o mojom najobľúbenejšom futbalistovi nemôže mať hodnotenie nižšie ako 4*. Ale povedzme si otvorene, mohlo sa to vydariť aj lepšie... Vo filme sme nevideli nič z jeho najúspešnejšej éry v Juventuse, možno by sa zišlo viac toho futbalového. Ale o tom to asi nemalo byť. Intímny pohľad do vnútra, jeho vzťah k otcovi a trénerom, prežívanie športových úspechov i neúspechov (a hlavne zranení) je na nezaplatenie. Veď v 90-tych rokoch sme bez všetkých tých úžasných sociálnych sietí nevedeli, čo maju naši obľúbení futbalisti na raňajky, ani aký šampón používajú...

Ak bola pre mňa Aronofského Fontána nebom, tak toto bolo peklo. Dlho som nevedel, čo sa to tam preboha deje, prečo sa postava Jennifer správa tak nelogicky a Javiera tak tolerantne. Mal som sto chutí niekoho z návštevníkov zo zúfalstva udrieť a toto by film v divákovi nemal evokovať. Koniec mal akože vysvetliť konanie postáv, ale na mňa to pôsobilo umelo a pseudoumelecky.

Takto som si to teda nepredstavoval... Áno, životopisný film má popisovať život danej osoby. Ale pokiaľ je tou osobou najväčší predstaviteľ fantasy žánru, tak by tam toho fantasy asi malo byť značne viac. To, že bol ovplyvnený hrôzami 2. svetovej vojny, to vieme a bolo to žiadané. Láska? Jednoznačne, veď jeho náhrobok hovorí sám za seba. Ale keď už konečne začne, hoci v stave opilosti, rozprávať elfsky a spomínať Eerendil, podskočilo mi srdce, a zbytočne. Po prestupe na jazykovú fakultu sa mali tvorcovia konečne viac venovať vytvoreným jazykom, nie len raz ukázať runy na nejakej nástenke. A náznak jeho diela je na posledné 3 minúty dosť málo. Na takmer 2 hodiny, čo sa týka obsahu, veľké sklamanie.