Triple H

Klasika a jeden z najlepších filmov aký som kedy videl. Videl som ho najviac-krát zo všetkých filmov čo mám doma. Jeho tématika je nadčasová a ani po tridsiatich rokoch (písané - 2006) nestráca nič zo svojej pôsobivosti. Scenár, réžia a herecké výkony sú najlepšie ako sa dá. Jack Nicholson v tomto filme našiel svoju životnú rolu a jeho výkon zo mňa urobil jeho doživotného fanúšika. Louise Fletcher ako sestra Ratchedová je rovnako skvelá, akurát jej postava je tak skrz-naskrz nesympatická, že to človek je aj schopný prehliadnuť (som veľmi rád, že Akadémia vtedy ešte nebola taká prehnane konzervatívna a skostnatená). Ostatne, všetci herci hrajú svoje úlohy bezchybne, či už ide o Brada Douriffa, Christophera Lloyda, Danny DeVita alebo Willa Sampsona ako Náčelníka. Bol som na tom aj v divadle, ale kvality filmu to nedosahovalo. Ide o film, ktorý sa nemusí podariť ani raz za kariéru. Aj za desať hviezdičiek keby sa dalo...

Na tento film som už dáááávno úplnou náhodou narazil na ČT. Nič iné v telke nešlo a opis deja v teletexte ma celkom zaujal. A helemese- jeden z mojich najobľúbenejších filmov. Dnes, keď už bolo natočených hromady filmov s veľkými pointami to možno tak nevynikne, ale mňa koniec fakt posadil na prdel. Hneď som film musel vidieť znova- ešte, že som si ho nahrával. Výborné tempo, scenár, herecké výkony (aj Stephen Baldwin, takže... :-)) a všetko. Pre mňa Top 5 možno aj navždy.

Anti-establishment film, ktorý bol natočený veľkým a prachatým štúdiom. :-) David Fincher mal zrejme pri natáčaní Klubu bitkárov (rovnako ako Sedem) týždne geniality. Neviem či sa mu niekedy podarí preskočiť (alebo aspoň doskočiť) na laťku, ktorú si nastavil sakra vysoko. Rovnako prekvapivé je, že sa mu podarilo presadiť si u hlaváčov také konce, ktoré sú na míle vzdialené hollywoodskym veľkoštúdiovým štandardom. Formálna stránka filmu je, už tradične, úžasná a stopercentne sa hodí k celkovej nálade a vyzneniu filmu. Podfarbená super hudbou dua Dust Brothers (jeden z mojich obľúbených soundtrackov). Herci sú na vrchole síl. Ťažko sa dohadovať či je lepší Brad Pitt alebo Edward Norton. Pre potreby filmu, postavy a dej---geniálne typovo zvolení herci. Helena Bonham Carter si s chuťou zahrala takzvané dno spoločnosti. Fincher si tu (myslím že po prvý krát) doprial svoje uletené jazdy kamerou po miestnostiach, cez poschodia a za chladničku. :-) Film je schopný vzbudiť anarchistické myšlienky a svoju myšlienku (boj proti konzumnej spoločnosti, kde sa ľudia neustále ženú za v podstate umelo vykonštruovanými ideálmi) podáva dosť nezaobaleným spôsobom (ako inak by ale ľudia vôbec na ňu dávali pozor? - ako povedal v Sedem John Doe - "Ľudom nestačí poklepať na rameno, aby sa unúvali dávať pozor- treba ich po hlave buchnúť palicou."). Dnes po rokoch už síce nebudem behať dookola a rozprávať každému aký je svet skazený, ale to neznamená, že mnohé myšlienky z Klubu bitkárov nemajú nič do seba. Naopak. S odstupom času sa dá povedať, že sa jedná o generačný film- uvidíme ako ho príjmu tie nasledujúce. Stále jeden z mojich najobľúbenejších filmov.

Bizarnosť samotného nakrúcania sa obtlačila do filmu a dovolila tak vzniknúť dosť pozoruhodnému dielu, aj keď divácky dosť náročnému. Vojnové filmy nejak extra neobľubujem - výnimkou sú filmy o Vietname a pár o druhej svetovej. A Apokalypsa je podľa mňa z nich jednoznačne najlepšia. Zobrazuje totiž prostredie vojny ako neprirodzené a šialené miesto, v ktorom čím hlbšie sa doň ponárame, tým strašidelnejším a čudnejším sa stáva. Čím dlhšie v ňom pobudneme, tým viac sa krúti a mení naša vlastná psychika. A o tom to je. Väčšina ostatných vojnových filmov (Čata, Narodený 4. júla, Zachráňte vojaka Ryana, Full Metal Jacket...) zobrazuje skôr tie povrchné vnemy, ktoré človeka ovplyvnia. Apokalypsa ako keby bola sústredená na deformáciu osobnosti z jej vnútra - tzn. to čo vidíme stále budí bizarnejší dojem, rovnako ako hlavný hrdina stále viac stráca kontakt s realitou. Herci sú výborní, obzvlášť Robert Duvall ako šialený "surfista" Kilgore a pre mňa ďalej predovšetkým Marlon Brando, ktorého všetky scény majú zvláštnu, znepokojivú atmosféru. Práve scény s plukovníkom Kurtzom sa mi vybavia pri myšlienke na tento film. Už len tón Brandovho hlasu a tvár zaberaná v polotme stačia, aby mi behal mráz po chrbte. Do toho krásna kamera a dosť veľkolepá výprava. Apokalypsa síce nie je tak divácky vďačná ako napríklad Čata, ale po pozornom sledovaní sa vám dostane viac pod kožu. A zabudnúť sa na ňu nedá. Coppola už nikdy neskôr nenatočil lepší film. Ďalší z mojej TOP 5, už len preto, že som film videl len dva razy a mám ho natrvalo a presne vrytý do pamäte.

Po dlhej dobe som si film pozrel znova a páčil sa mi teda sakramentsky viac ako pred rokmi. Je pravda, že je len veľmi presnou adaptáciou predlohy, ale v tomto prípade to nie je výtka. Spolu s druhým dielom sa jedná o akúsi kroniku života jednej rodiny. Žiadny iný gangsterský film IMHO nevdýchol takú noblesu, ak chcete až cnosť, svojim postavám. I keď o to sa ani nikto nepokúsil- Scorseseho gangsterky sú dakde inde a myslím, že zduplikovať Krstného otca sa nikdy nepodarí. Jediný mafiánsky film, pri ktorom takmer až pocítite túžbu byť súčasťou takej rodiny akú má Don Vito Corleone (napriek tomu, že sú to zločinci a vrahovia). Marlon Brando je tu skrátka neuveriteľný a svoj fach mal teda vážne v malíčku. Mám pocit, že sú filmy, ktoré je možné plne oceniť až dosiahnutím určitého stupňa vyzretosti. Skrátka keď som mal 16, veľa mi to nehovorilo, ale dnes je všetko inak. Pekné ako niektoré filmy pre človeka časom dozrievajú.

Dalo by sa povedať - netradičný Tarantino. Pomaly plynúca skoroažromantická skoroaždráma s výraznou kriminálnou zápletkou. Nejaké tradičné tarantinovské hlášky a momenty tam sú, ale rozhodne to nie je Pulp Fiction 2. A to je jedine dobre. Ľudia však poväčšinou od Tarantina očakávali ďalší nášup brutality, čierneho humoru a hlášok - to sa nedostavilo a Jackie Brown je tak bohužiaľ strašne prehliadaná. Tarantino tu však ukázal, že vie byť naozaj výborný režisér. Trpezlivo nás zoznamuje s postavami, buduje zápletku, formálne film udržiava v jednej rovine a navodzuje zaujímavú kvázi-retro atmosféru. Už klasicky si film perfektne obsadil - z béčkových videodier vytiahol Pam Grier a Roberta Forstera, ktorí si tu zahrali svoje životné úlohy (a podporujú teóriu, že každý herec takú v sebe nosí - chce to len správneho režiséra a scenár ;-)). S.L. Jackson je super BMF ako vždy a ostatní si svoje figúrky vychutnali (Keaton, Fonda a De Niro). Nie je to síce tak citovateľné a aj historicky dôležité ako Pulp Fiction, či Gauneri, ale môjmu srdcu tak nejak bližšie (ostatné Tarantinove filmy však nemám rád o nič menej, len inak).

Film o drogách? Omnoho viac. Genračná výpoveď ľudí, ktorí si nie sú istí či spoločnosťou reklamované životy sú tie, ktoré chcú naozaj viesť. A únik z celej tej šedi nachádzajú zhodou okolností v drogách. Áno, ničí ich to, ale rovnako by ich možno ničil aj ten "správny" život, ktorý vedú ostaní normálni ľudia. Ja tento film nevnímam len ako protidrogovú agitku. Pre mňa je to aj o akomsi hľadaní vlastného miesta vo svete, čo niekedy skrátka nie je úplne najjednoduchšie. Spolu s Americkou krásou a Klubom bitkárov film, ktorý mi trochu výraznejšie formoval osobnosť.

S odstupom času (2009) pôsobia Potomkovia ľudí ešte lepšie ako v dobe ich uvedenia. Je tu pandémia prasacej chrípky, pričom film spomína akúsi veľkú chrípkovú epidémiu z roku 2008. Tvorcovia sa teda sakra presne trafili do svojej doby. Žeriem aj ono realistickejšie vykreslenie budúcnosti. Žiadne šialené neóny a technické serepetičky - nie, v roku 2027 by to takto mohlo kľudne vyzerať. Výborná kamera, výprava a vôbec celé technické spracovanie je bez chyby. Potomkovia ľudí navyše disponujú zaujímavým námetom, jeho prevedením a zobrazením rozkladu spoločnosti ako dôsledok. Nadto umne zakomponované prvky týkajúce sa médií, terorizmu, zápolenia o politickú moc a náboženských konfliktov. Herci všetci minimálne veľmi dobrí. Dovolím si tvrdiť, že jeden z naj filmov uplynulej dekády.

Jednoduché a pôsobivé. Jednoznačne môj najobľúbenejší boxerský aj športový film. Viac ako Rocky, viac ako Zúriaci býk. Skutočne s postupujúcimi rokmi (písané 2008) sa mi tento film páči stále viac a viac. Tá parádna komorná atmosféra. Perfektne povyberaní herci. Krásna kamera a sadnúca minimalistická hudba (od Eastwooda osobne). Záver je naozaj dojímavý, ale nemám z filmu dojem, že by to bol citový žmýkač (i keď to tak samozrejme asi je ;-)). Skrátka len jeden starý chlap a režisér si povedal, že natočí nejaký obyčajný, dobrý príbeh. Stačí len dobrý scenár, dobrí herci a talentovaný zvyšok tímu. Eastwood týmto pre mňa naozaj prestal byť len hercom, ale je aj plnohodnotným režisérom. Nie však ako Costner a Redford, ktorí svoje prvé úspechy už nezopakovali. Ale taký, ktorý opakovane dokazuje, žej prosto fakt dobrý. Nezmieriteľní. Dokonalý svet (to je fakt prehliadaný film). Mystic river. Listy z Iwo Jimy. No a samozrejme- jeho IMHO najlepší kúsok- Million Dollar Baby.

Hodnotenie sa vzťahuje na Director's cut. Ridley Scott je ťažko vizuálny režisér, ktorý sa vždy dostatočne pohrá s formálnou stránkou svojich filmov. Častokrát tá špičková forma možno trošku aj prehluší menej vycibrený obsah (Hannibal, Black Hawk Down), ale nedostatok pútavosti jeho filmom zväčša vytknúť nemožno. Kráľovstvo nebeské IMHO skĺbuje aj formálnu aj obsahovú stránku do kompaktného celku. Film je myšlienkovo nosnejší ako napr. Gladiátor (v rámci porovnania s žánrovým súkmeňovcom v Scottovej filmografii). Stret dvoch svetov - konkrétne moslimského a kresťanského - je v dnešnej dobe (po 11.09.2001) trošku háklivejšou, ale zároveň vyhlľadávnejšou témou. Každá viera má trochu inú náturu a základy, ale ako Scottov film ukazuje, každá je schopná dosiahnuť rovnaký výsledok - sfanatizovať davy a primäť ich k zbytočnému krviprelievaniu. Kráľovstvo nebeské nám v určitých častiach pripomína, že vojna problém málokedy vyrieši a veľmi často kvalitne prehĺbi. Je to síce otrepané, ale hodí sa občas si to pripomenúť. Druhou hutnou myšlienkou je aj cesta k akémusi vykúpeniu samého seba, predstavovaná Balianovou premenou z kováča na rytiera. Prichádza do Jeruzalema, aby našiel odpovede na otázky viery (aj ich v podstate nájde - viz horiaci krík, David Thewlis) a aby zmyl zo seba svoje hriechy, čo sa mu v závere filmu úspešnou záchranou ľudu podarí. Výprava je veľkolepá ako sa na podobný film patrí. Film je naozaj krásne natočený a mnohé zábery berú dych. Tempo Scott ukočíroval - nenudil som sa. Orlando Bloom v režisérskom zostrihu už nepôsobí tak matne, keďže pozadie činov jeho postavy je doplnenou minutážou uspokojivo zdôvodnené. Zrazu má ten jeho ustavičný zádumčivý výraz aj význam, hoci uznávam, že mohli nájsť pokojne aj niekoho lepšieho. Každopádne Veľká spokojnosť.