Dejvecd

"Truly, for some men nothing is written, unless THEY write it!"

// "I know what you are thinking. 'Did he fire six shots or only five?' Well to tell you the truth, in all this excitement I kinda lost track myself. But being this a 44 magnum, the most powerful handgun in the world and would blow your head clean off, you've gotta ask yourself one question. 'Do I feel lucky?' Well, do ya, punk?" // Harry Callahan (Clint Eastwood) je skúsený a chladnokrvný policajt, ktorý to nehrá zrovna podľa knihy, a Don Siegel ho dokázal predstaviť publiku v tom najlepšom možnom svetle. Tým pádom sme dostali napínavú akčnú jazdu plnú skvelých scén a nápadov ako: prepadnutie banky, kde Eastwood hravo ukáže, že on je ten strážca zákona, ktorého majú všetci rešpektovať, prestrelka na streche, ktorá je audiovizuálny skvost, autobus a dol, čo ponúklo epické a zábavné finále, či už úvodná sekvencia (alebo sekvencia v parku, ktorá nasleduje kúsok na to), kde sledujeme obeť skrz pušku vraha, ktorá poriadne navodí zimomriavky, alebo kopu iného. Dirty Harry je totižto film plný nápadov, ktorý dokáže diváka skvelo pobaviť od začiatku do konca a Eastwoodova ikonická rola, ani po toľkých rokoch nezostarne. Okrem badass protagonistu, tu však máme aj fantasticky zahratého záporáka, Scorpio (Andrew Robinson), ktorý je právom označovaný ako jeden z najlepších psychopatov/sériových-vrahov, akého sme kedy na filmovom plátne dostali. Robinson hrá svoj charakter tak dokonale a uveriteľne, až má človek zimomriavky, len z jeho objavenia na scéne, a to ani nehovorím, čo s divákom robia jeho činy. Okrem toho film ponúka aj docela príjemný insight do politiky Spojených Štátov v 70-tych rokoch, o čom svedčí už len ako kontroverzný v svojich časoch bol, ale to je príbeh na iný čas. 10/10 // Now you know why they call me Dirty Harry. Every dirty job that comes along." //

Travis Bickle je a ešte dlho bude jednou z najkomplexnejších hlavných postáv, aké sme vo filmovej histórií kedy dostali. Nie je to dobrák, nie je to hrdina, ale aj tak mu fandíme. Nie je múdry a na jeho hlúpostiach sa dosť nasmejeme, avšak nie je ani hlúpy a film je vedený takým spôsobom, aby pre publikum pôsobil, ako inšpirácia, prvý-krát nás k tomu navedie scéna, kde hovorí senátorovi Palantineovi o špine, ktorej je New York v 70. rokoch plný, a posledný-krát je to na konci, kedy ho mesto začne vnímať, ako hrdinu. Je to rasista, ale aj tak to, čo robí nám príde relatívne oprávnené. Zatiaľ čo prvú polovicu filmu sa na ňom smejeme, tú druhú nás prevezie do krutej reality. Travis Bickle je komplexný charakter, ktorý sa mení spolu s filmom, z prostého taxikára na časovanú bombu. Taxi Driver je film pri, ktorom sa diváci zasmejú (rande s Betsy, Travisov bojový postoj, Travisov nový účes), ale zároveň je to film, ktorý dokáže divákovi zanechať poriadne stopy na duši a prvý-krát sa to prejaví v momente, keď Travisovi do taxíku naskočí malá Iris, snažiac sa utiecť. Avšak Sport ju násilne vytiahne a hodí Travisovi pokrčenú bankovku s niečím ako "Forget about it, Cabbie." V tej scéne sa film zmení z komédie na film, ktorý začíname brať vážne a spolu s Travisom len nemo pozeráme na danú pokrčenú bankovku. Asi v žiadnom inom filme nedokázalo pár dolárov vyvolať v divákovi toľko emócií. Celý film od tejto scény graduje a graduje, spolu s hlavnou postavou až do momentu, kedy sa Travis nevydá na drsnú revenge vyvražďovačku, ktorá je jednou z najlepších akú sme kedy vo filme mohli vidieť. A nie, nie je to nejakou extra prepracovanou choreografiou, extra dávkou gorefestu, ale tým, ako veľmi dobre k tomu speje celý film. Ako veľmi dobre (skrz postavy a jednotlivé scény) je vystavaný až k danému momentu, kedy zásadnou vecou je fakt, že Iris je len 12. Ak by mala 19 alebo 20 film by síce fungoval, ale ani zďaleka nie tak dobre, pretože v Iris je cítiť skutočná nevinnosť, ktorá je ovládaná tým špinavým mestom. Rovnako by to nefungovalo tak dobre, keby Sport bol len obyčajný surovec, lenže vďaka úžasnému Harveymu Keitelovi je to rovnako žijúci a komplexný charakter ako každý iný. Sport nie je chladnokrvná  beštia, a aj keď ho nenávidíme, tak je to stále človek. // Samozrejme film je plný úžasných faktorov, scén, momentiek či dejových rozhodnutí, ale to už musí divák odhaliť sám, a to tam teda je čo odhaľovať, možno aj vďaka tomu, že Martin Scorsese natočil jednu z najlepších a najživších výpovedí o nočnom živote v NYC. 10/10