javlapippi

"První kontakt se socialistickým člověkem a voni ho zmrazí?! To je podle mě teda politicky dost vošemetná věc." Česká paródia na X-Files zasadená do štylizovaných pestrofarebných socialistických 80. rokov. Predstavuje sa nám Ústav paranormálnych javov, čo sa najlepšie urobí tak, že je vyjukaný naivný nováčik Cina pridelený skúsenému cynikovi Macháčkovi a spoločne vyrazia za prvým prípadom. Tým sú pozorovania UFO a kruhy v obilí na poli JRD, na mieste sa o prípad, ktorého súčasťou je aj vražda, preťahujú s dvojicou od ŠtB v zložení dobrý policajt Noha a zlá policajtka Fialová, ktorej vzhľad farbou odevu a frizúrou nápadne pripomína Velmu zo Scooby Doo. Riešenie príbehu je socialisticky prozaické a vcelku vtipné. Pokiaľ ide o socík, jediný väčší kiks, ktorý by som pobadal, je spomínanie prémií za stachanovský záväzok, zatiaľ čo v zobrazovanej dobe už predsa dávno frčali Brigády socialistickej práce. Prvý diel celkom slušný, neváľal som sa síce od smiechu, ale ani sa nenudil, takže za tri bazárové výpredaje v Alfa Centauri. "Já jsem slušnej chlap, zeptejte se mámy...nebo v práci radši..." 

Svojrázny stredoškolský učiteľ chémie je neprávom obvinený z výroby drog a skončí v base, kde to nemá medzi kriminálnikmi ľahké. Tí ho napokon čiastočne akceptujú, keď odhalí ich tajomstvo v podobe tajnej chodby na slobodu, kam sa chodia odreagovať od väzenského stresu a zároveň plánujú veľký zločin, do ktorého ho zasvätia a rátajú s jeho pomocou pri realizácii. Veľmi podobný nápad bol mimochodom použitý aj v knihe "Jak nevyloupit banku" od Donalda E. Westlakea z roku 1974. Žánrovo sa jedná o akčnú komédiu osemdesiatych rokov so všetkým čo k tomu patrí, výbuchy, naháňačky, ironicky hláškujúci hrdina s blonďatým účesom na ježka unikajúci v poslednej chvíli, podlý yuppie záporák s vlasmi sčesanými dozadu, autovrakovisko s veľkou drtičkou, romantickú linku, dynamickú synťákovú hudbu a to všetko umiestnené do švédskych reálií. Nie úplne realistické, občas balansujúce niekde medzi poctou a paródiou, ale svižné a zábavné za tri a pol rany do rozkroku. (vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania)

Vychudnutá dcéra advokátkina a tučná dcéra smetiarova sú školské outsiderky a najlepšie kamarátky, ktoré sa skvelo doplňujú. Jedna skoro neje, druhá sa prežiera a potom si pchá prsty do krku, takže v priemere vychádza množstvo skonzumovanej stravy akurát. Obe devy sú samozrejme na nervy, k čomu prispievajú neveselé pomery doma, občasná šikana a pravidelný výsmech v škole, obdivné vzhliadanie k fotkám v módnych časopisoch a prehnane kritický vzťah v vlastnej telesnosti. A pretože to majú prešpekulované, pomoci im veľmi nie je. Príbeh s kopou zasnených aj hnusne realistických scén by celkom ušiel, problémom je režisérska realizácia aj herecké výkony. Nemôžem si pomôcť, ale musím porovnávať s o 22 rokov starším filmom Anorexia mentalis, ktorý sa mi pozdával o čosi viac. Rovnako ako tam, aj tuná je zachytená dobová atmosféra a srandovná móda, obzvlášť niektoré účesy pubertiakov sú z kolónky "to sme radi že je tá doba už za nami" a samozrejme pribudlo vulgárnosti z úst dospelých aj detí. Výchovným dopadom na omladinu som si nie istý, obzvlášť s ohľadom na záver (Oťas, v žádným případě neodcházej před koncem, konec je úplně nejlepší!), ale ako dobový pokus zaujať to pobavilo za dve a pol aerobikovej zostavy v igelite. PS: Čerešničkou na vygrcanej torte je najhoršia verzia trampskej Vlajky akú som kedy počul (a to počítam aj prvorepublikové komerčné nahrávky s bigbandom).

"Prosím tě, vždyť jsem vás vychovala oba stejně a podívej, kam si to dotáh ty a kam to dotáh von!" Nesmelý staromládenecký železničný výpravca a hráč na tubu v pohrebnej kapele Bareš prekoná ostych a zúčastní sa televíznej talentovej súťaže s plánom osloviť týmto spôsobom do oka mu padnúcu ženu Elsnerovú. Tá prežíva aktuálne manželskú krízu s vidinou chudobných sviatkov k tomu. Popritom sa ešte odohráva príbeh hrdinovej matky Jiráskovej, ktorú sa chystá do starobinca ku Květe Fialovej odlifrovať jej obľúbenejší druhý syn Dulava. Nakoniec je všetko aj tak úplne a neklišovito inak. Nenáročná príjemná komédia, ktorá ma napriek tomu, že obsahuje dve veci ktoré až tak nemusím, a to spevácke súťaže a Vianoce, pobavila za tri sóla na hrebeň.

Postapokalyptický turistický pochod jesennou krajinou do mýtickej krajiny zasľúbenej pod vedením skúseného vodcu Hofmanna s rubikovou kockou. Výprava nebola príliš nákladná. Kostýmy tvorí opotrebované turistické oblečenie kombinované s bezdomoveckou garderóbou a jedna plynová maska. Exteriéry sa nakrúcali v lese a na nepokosenej lúke s občasnou hrdzavou karosou či polorozpadnutým mostom. Interiéry v ruine budovy či jaskyni. Z príbehu sa veľa nedozvieme, civilizácia skolabovala, nevieme prečo ani kedy, ale už to bolo asi dávno, pretože Európania stihli zabudnúť na existenciu Aziatov. Paradoxne k tomu sú predapokalyptické oblečenie a obuv stále prekvapivo zachovalé. Ale aspoň atmosféra sa vcelku podarila a herci sa snažia. Za dva páry gumákov.

"Kromě toho psa jsem tady jediná, kdo nemá vlastní klíče!" Nad zdravý rozum zamilovaná Nováková sa po svatbe s jednáčikovským mamičkárom Trnavským nasťahuje do domu k svinskej svokre Švormovej, ktorá ju rozhodne nevíta s materinsky otvorenou náručou. Námetom mi to spočiatku evokovalo komédiu, ale jedná sa o riadnu drámu s intrigujúcou a na synove city hrajúcou matkou, ktorá sa všemožne snaží narušiť a pokiaľ možno zničiť mladé manželstvo. Na televíznu produkciu veľmi dobrý film s vynikajúcou Švormovou a prekvapivou pointou. Za tri a pol chlebíčku pre bezďáka.

Hraný dokument o počiatkoch televízneho vysielania, rozberajú sa technické aj politické aspekty, celé je to vizuálne aj zvukovo veľmi pôsobivé. Vynikajúca práca s kamerou, prechody, prelínačky, delenie obrazu, pohľady za kulisy alebo zrýchlená scéna čakania na zahájenie prenosu v štúdiu s akože Pavlínou Filipovskou na jeden dlhý záber sú úžasné. Rovnako sa tvorcovia pohrali aj s hudobným doprovodom, kde sa do hudby miešajú ruchy, prejavy, scény zo záznamov vysielania. A okrem formy samozrejme nechýba informačná hodnota o práci nadšencov, postojoch súdruhov aj príjmania vysielania verejnosťou. Za štyri studené párky.

Na tento seriál som narazil pri prezeraní filmografie Ivety Weiszovej, ktorá tu hrá sviečkovú babu a usúdil, že v rámci rozširovania si filmových obzorov nesmiem tento katolícky sitcom vynechať. Počiatočnú nedôveru som po pár epizódach prekonal a nakoniec fascinovane dopozeral všetkých sedem počas jedného večera, čo sa mi už dávno nestalo. Príbeh popisuje malú dedinskú farnosť, kam príde nový farár Poláčik, ktorý je mladý (na tvári tuším ešte zvyšky uhrov z puberty), pokrokový (skoro som napísal progresívny, ale neviem či duchovní také niečo môžu), športujúci, dokonca nosí rifle (do divadla!), zavedie na faru internet a vyhodí švabachové spisy. Ostatné postavy sú klasické sitkomové archetypy, tuná navyše s funkciami ako gazdiná, organista, miništrant, kostolník, vedúca spevokolu, vyššie spomínaná stará panna šíriaca slovo božie na spôsob múdrostí z čínskych koláčikov šťastia a v každej časti sa mihne aj nárečím hovoriaci miestny ateista. Príbehy nie sú úplne blbé, len trochu neumelo podané, na komédiu trochu málo vtipné a herecky to tiež nie je nejaká extra sláva. Nemal som doposiaľ skúsenosť s Panelákmi, Ulicami alebo Ordináciami, ale takto nejako si predstavujem ich kvalitatívnu úroveň. Zápletky a nedorozumenia sa vyriešia, v každej časti nechýbajú nejaké tie slová do duše, z ktorých ma najviac pobavilo brojenie proti pirátskemu sťahovaniu a pochvala slobodnej matky za to, že nešla na potrat. Zaujímavá nekaždodenná skúsenosť, rozdýcham to a časom hádam skúsim aj pokračovanie. Za dvojo hodín s mesiášom.

Dokumentárna séria o literárnej aj filmovej detektívke, od šestákových krvákov z počiatku minulého storočia, cez prvorepublikové rodokapsy aj Čapkove poviedky, rôzne fázy obdobia socializmu až po krimi literátov dneška. Informačne hodnotné, vyjadria sa literárni kritici aj policajný historik, svoje si povedali ešte žijúci spisovatelia, nechýbajú úryvky z kníh aj filmov či seriálov, zopár podnetov k budúcemu čítaniu aj pozeraniu som určite načerpal. Len ten Vetchého prejav mi, rovnako ako ostatným, trochu klal oči.

Citovo chladný a zároveň despotický tata Krobot stavia potomstvu dom, o ktorý toto nestojí a s pocitom sebaobetovania očakáva vďaku alebo aspoň uspokojenia zo svojej aktivity. Nedostáva sa mu ani jednoho, dcéry najskôr vplyvom domáceho prostredia nemajú šťastie na mužov, jedna (Jašková) vydedená už sa potáca životom s neschopákom a pár deťmi na krku, druhá (Bárdosová) sa nemôže dočkať až opustí toxické rodné hniezdo. Rodinná dráma o plnení si snu bez ohľadu na okolie, plná potlačených citov, pomaly plynúca zamračenou krajinou. Dobre obsadené, herci podávajú uveriteľné civilné výkony, len ten dabing je trochu rušivý (pozeral som slovenskú verziu, pri prípadnom repete o pár rokov skúsim českú). Finálny skoro happyend mi trochu pokazil dojem, čakal som tragické vyvrcholenie. Za tri celé a jednu rozbitú tehlu, všetky už raz použité a od malty očistené.