Ehm no, potešilo pár fajn hercov, najmä Dennis Quaid. Ale inak by som za toto veledzílo ruku do ohňa nedal. Lasse, varför?? (Pýtam sa, lebo od teba som videl skutočné diela.)
John Wayne a Kirk Douglas bijú partu. Keby tu neboli, nie je to moc k svetu. Ale oni tu sú. A záver je lahôdka. A pravdaže, v titulkoch je moje oľúbené: "Music composed and conducted by Dimitri Tiomkin".
Toto bolo pre mňa naozaj ťažké pozerať. Úžasne zobrazili to, čo človek pozná v živote sám, keď urobí chybu a v návale nerozumu sa ju snaží zažehliť inou chybou. Obvykle ešte väčšou. Akoby nastavili zrkadlo. Zodpovednosti. A ako ukázali tú temnotu vo vnútri človeka, ktorého ťaží svedomie. Naraz nemôže mať radosť z ničoho krásneho naokolo. Je mu to vzaté. Totiž, vzal si to sám. Strašný film. Ten ide do čierneho.
"Říká se: dobře namydlen, napolo oholen." Čo Antonín sám predviedol, chacha. Áno, spolupráca Novotný-Lamač. K tomu Marvan, Ferbasová a Trégl. A za kamerou Ferdiš Pečenka. Tj. nemáme dočinenia s hocijakou rozprávečkou. Tu brat nepozná brata, totiž duch ducha. Akurát chudinka Lída.
No hej, rehotať som sa na tom rehotal. I hudba mala dačo do seba. Potešil aj Errol a rez lodnou plachtou à la Errol. Ale ak si niekto myslí, že napr. takí Zip & Zap sú vykrádačkou Goonies, tak proste nechápe veci.
"Začneme v malým. Koupíme nějaký malý domeček." - "O jednom bych věděl. Bude laciný a má šest oken." - "Výborně, šest oken, dvě pro každého. Zamlouvám si prostřední."
Strieborné plátno jak má byť. Páni, čo všetko títo Česi nenatočili v medzivojnovom období! Popri parádnom Lamačovi tu máme dve parádne ženštiny - Mariu Tauberovú a Jarmilu Lhotovú, z ktorých sa, mimochodom, prvá dožila 91 rokov a druhá dokonca najviac spomedzi všetkých českých herečiek. A tú chorobu jej človek proste nemohol baštiť, už na pohľad vypadala móc zdravo. Normálne ten level, ako keď Kirk Douglas hrával chorých a duševne i fyzicky zlomených ľudí, hehe.
Tento film som už voľakedy videl, spomenul som si hneď ako začal. Je pravda, že záver má trochu rýchly. Ale zase nie nelogický. "Jestli hledáte nějakého blázna, tak - támhle de!" Jaroslav Marvan, Čeněk Šlégl, to bolo fakt dobré.
Kto je najlepší s koltom? Wyatt Earp? Asi nie, tomu chlapci napráskali jeho vlastnou pištoľou. Jimmy Ringo povedal, že jeho priateľ šerif. A Jimmy Ringo nehovorí do vetra.
Krása. Neviem, ako film pôsobil na vtedajších ľudkov, ale pre mňa má doslova dokumentárny ráz. Som fascinovný. Na druhej strane, to u mňa nie je nič neobvyklého. No i tak.
Ďalší diel Heryho Potra - slabý jak máločo. Už tradične. Túto ságu fakt nedávam na jeden šup. Vlastne som ešte stále nevidel všetky časti. Ale keď ono to má dej riedky ako kosti odvápneného osteoporotika. Pojmy typu dramatický oblúk či náväznosť udalostí patria do inej sféry. A ten nemohúci kripel Uoldemort celej veci dodáva krídla. Maličkosť ako že každé pokračovanie je o tom istom, nestojí za demonštráciu. Rutina s notorickou (a teraz použijem silný výraz) zápletkou. Na druhej strane, herci nie sú najhorší a z času na čas sa zasmeješ aj na tom, čo tvorcovia mienili ako vtip... A teraz karty na stôl. Heryho pozerávam len spolu s kamošmi alebo za špeciálnych okolností. Sám by som sa k nemu nedostal. Lebo v zozname filmov, na ktoré sa chystám, je kdesi na konci šóry, ak tam vôbec je. Tohto som videl predvčerom v banskobystrickom amfiteátri v srdci slovenskej Stredozeme. Večer. Po zotmení. Pod hviezdnym nebom. Sedel som v tráve a díval sa na veľké plátno, za ktorým sa v údolí rozprestieralo mestečko s hromadou malých svetielok. Už hodne dlhú dobu som nezavítal do týchto končín. A miestne letné kino som navštívil po prvý raz. Neprišlo veľa ľudkov. Taký pokojný večer. Rozjímací. Večer, kedy sa ani nula nezdá byť taká nulová. Navyše sa dalo dobre pobaviť na slovenskom dabingu. Takže dáme nejakú tú hviezdičku navrch.
Mám rád tie miesta. Túlačky po nich majú niečo vlastné, osobité, čo nenájdem nikde inde. Proste domovina. Inak, Tomáš je šikovný chlapec, keď som ho stretol prvýkrát, bolo to práve na ostrove Veľký Lél. Šiel rovno z Bratislavy, na prívesnom vozíku viezol člny a zháňal dáky imbusáčik.
Takže pentjak silat v praxi? Fu, keď si chlapík zloží okuliare a vloží ich do vačku, tak už len praštia kosti. Ide sa faakt na tvrdo. Ale napriek všetkému tomu neporiadku vieme, že dobrý človek ešte žije. Je na ceste. Salam, Yuda.
Konečne niečo ľudské. Už sa hodila zmena od tých všemožných aj všenemožných zhovadilých prkotín, čo som videl v posledných dňoch. Na druhej strane, dalo sa pri nich parádne vyspať, keď už začali príliš dojímať. Ohľadom tohoto filmíku mi niečo hovorí, že scéna, ako Saoirse vychádza z (katolíckeho?) kostola a zapája sa do všeobecnej guľovačky, sa ešte stane pamätnou, hehe.
Nechcel som sa rozčúliť, ale nemohol som si pomôcť. Tvorcovia Brooklynu, najradšej by som vás chytil za ušiská a oplieskal o stenu. Takto utopiť dielo v špinavých vodách podpriemeru a plochosti! A to sa najprv začal rysovať ozaj zaujímavý príbeh. Dalo sa ho tak parádne rozvinúť. A mali ste Saoirse. Možno to ako výsledný film nie je úplne zlé, ale všetok ten zmarený potenciál to odpísal. Nepotešili ste ma, ľudia. A všetky tri hviezdy dávam za herecký výkon Saoirse Ronan.
Nastupuje Saoirse a filmík o hľadaní, ktoré vedie k poznaniu, že svetlo, ktoré sme dosiaľ vídali, nie je najjasnejšie, že pravda o realite, ktorej sme verili, nie je úplná, a že svet, v ktorom sme žili, nie je jediný. Analógia ako remeň. Keby sa režisérovi chcelo a ešte trošilinku by vec vyladil, išla by priamo do čierneho.
Moje komentáře
Advokátka Věra (1937)
Jenom jsem zapomněl dát doma rybičkám žrát... Bóže.
Psí poslání (2017)
Ehm no, potešilo pár fajn hercov, najmä Dennis Quaid. Ale inak by som za toto veledzílo ruku do ohňa nedal. Lasse, varför?? (Pýtam sa, lebo od teba som videl skutočné diela.)
Válečný vůz (1967)
John Wayne a Kirk Douglas bijú partu. Keby tu neboli, nie je to moc k svetu. Ale oni tu sú. A záver je lahôdka. A pravdaže, v titulkoch je moje oľúbené: "Music composed and conducted by Dimitri Tiomkin".
Místo na výsluní (1951)
Toto bolo pre mňa naozaj ťažké pozerať. Úžasne zobrazili to, čo človek pozná v živote sám, keď urobí chybu a v návale nerozumu sa ju snaží zažehliť inou chybou. Obvykle ešte väčšou. Akoby nastavili zrkadlo. Zodpovednosti. A ako ukázali tú temnotu vo vnútri človeka, ktorého ťaží svedomie. Naraz nemôže mať radosť z ničoho krásneho naokolo. Je mu to vzaté. Totiž, vzal si to sám. Strašný film. Ten ide do čierneho.
Pozor, straší! (1938)
"Říká se: dobře namydlen, napolo oholen." Čo Antonín sám predviedol, chacha. Áno, spolupráca Novotný-Lamač. K tomu Marvan, Ferbasová a Trégl. A za kamerou Ferdiš Pečenka. Tj. nemáme dočinenia s hocijakou rozprávečkou. Tu brat nepozná brata, totiž duch ducha. Akurát chudinka Lída.
Rošťáci (1985)
No hej, rehotať som sa na tom rehotal. I hudba mala dačo do seba. Potešil aj Errol a rez lodnou plachtou à la Errol. Ale ak si niekto myslí, že napr. takí Zip & Zap sú vykrádačkou Goonies, tak proste nechápe veci.
Provdám svou ženu (1941)
Herecká zostava fenomenálna.
Na růžích ustláno (1934)
"Začneme v malým. Koupíme nějaký malý domeček." - "O jednom bych věděl. Bude laciný a má šest oken." - "Výborně, šest oken, dvě pro každého. Zamlouvám si prostřední."
Jindra, hraběnka Ostrovínová (1933)
Strieborné plátno jak má byť. Páni, čo všetko títo Česi nenatočili v medzivojnovom období! Popri parádnom Lamačovi tu máme dve parádne ženštiny - Mariu Tauberovú a Jarmilu Lhotovú, z ktorých sa, mimochodom, prvá dožila 91 rokov a druhá dokonca najviac spomedzi všetkých českých herečiek. A tú chorobu jej človek proste nemohol baštiť, už na pohľad vypadala móc zdravo. Normálne ten level, ako keď Kirk Douglas hrával chorých a duševne i fyzicky zlomených ľudí, hehe.
Líza Irovská (1937)
V neděli přijďte na kázání. Potřebujete osvítit.
Nezlobte dědečka (1934)
Vlasta Burian a Hanka Vítová, to už je kombinácia.
Když Burian prášil (1940)
Tento film som už voľakedy videl, spomenul som si hneď ako začal. Je pravda, že záver má trochu rýchly. Ale zase nie nelogický. "Jestli hledáte nějakého blázna, tak - támhle de!" Jaroslav Marvan, Čeněk Šlégl, to bolo fakt dobré.
Na tý louce zelený (1936)
"Puška bez lovce? Žeby sebevraž...?" Scénka za milión s Karlom Lamačom.
Polská krev (1934)
"Víš Bolko, každý chvilku tahá pilku." Tak toto áno, Ondra-Lamač-film. Toto ste dali. Aj s overtúrou.
Muži nestárnou (1942)
"Smím se vás zeptat, kam jdete?" - "Nikam." - "Ale to je báječné. To máme stejnou cestu. Mohu vás doprovodit?" - "Můžete."
Pistolník (1950)
Kto je najlepší s koltom? Wyatt Earp? Asi nie, tomu chlapci napráskali jeho vlastnou pištoľou. Jimmy Ringo povedal, že jeho priateľ šerif. A Jimmy Ringo nehovorí do vetra.
Škola základ života (1938)
Antonín Novotný Věre Gabrielovej: "Víš co - poběžíme kupředu."
Před maturitou (1932)
Krása. Neviem, ako film pôsobil na vtedajších ľudkov, ale pre mňa má doslova dokumentárny ráz. Som fascinovný. Na druhej strane, to u mňa nie je nič neobvyklého. No i tak.
Air America (1990)
Ručička tachometra na palubnej doske poskakovala niekde v stredných hodnotách. No v závere vyletela na maximum. Good job, fellas.
Zakletý v čase (2009)
Zaujímavá záležitosť. Nedomyslená a nedotiahnutá. Ale zaujímavá.
Harry Potter a Relikvie smrti - část 1 (2010)
Ďalší diel Heryho Potra - slabý jak máločo. Už tradične. Túto ságu fakt nedávam na jeden šup. Vlastne som ešte stále nevidel všetky časti. Ale keď ono to má dej riedky ako kosti odvápneného osteoporotika. Pojmy typu dramatický oblúk či náväznosť udalostí patria do inej sféry. A ten nemohúci kripel Uoldemort celej veci dodáva krídla. Maličkosť ako že každé pokračovanie je o tom istom, nestojí za demonštráciu. Rutina s notorickou (a teraz použijem silný výraz) zápletkou. Na druhej strane, herci nie sú najhorší a z času na čas sa zasmeješ aj na tom, čo tvorcovia mienili ako vtip... A teraz karty na stôl. Heryho pozerávam len spolu s kamošmi alebo za špeciálnych okolností. Sám by som sa k nemu nedostal. Lebo v zozname filmov, na ktoré sa chystám, je kdesi na konci šóry, ak tam vôbec je. Tohto som videl predvčerom v banskobystrickom amfiteátri v srdci slovenskej Stredozeme. Večer. Po zotmení. Pod hviezdnym nebom. Sedel som v tráve a díval sa na veľké plátno, za ktorým sa v údolí rozprestieralo mestečko s hromadou malých svetielok. Už hodne dlhú dobu som nezavítal do týchto končín. A miestne letné kino som navštívil po prvý raz. Neprišlo veľa ľudkov. Taký pokojný večer. Rozjímací. Večer, kedy sa ani nula nezdá byť taká nulová. Navyše sa dalo dobre pobaviť na slovenskom dabingu. Takže dáme nejakú tú hviezdičku navrch.
The Miracle of Sound (1940)
Nech žije Clark Gable!
Zelená knížka (1948)
Najobľúbenejšia postava filmu: pán Bočan.
Podsvětí ve fraku (1933)
"Pamatujte, nikde o tom nemluvte. Jinak si vaše rodina odveze vaše tělo." - "Já nemám rodinu, pane." - "No, pak nebudete mít ani tělo."
Žiju Dunajem (TV film) (2017)
Mám rád tie miesta. Túlačky po nich majú niečo vlastné, osobité, čo nenájdem nikde inde. Proste domovina. Inak, Tomáš je šikovný chlapec, keď som ho stretol prvýkrát, bolo to práve na ostrove Veľký Lél. Šiel rovno z Bratislavy, na prívesnom vozíku viezol člny a zháňal dáky imbusáčik.
Cesta bojovníka (2009)
Takže pentjak silat v praxi? Fu, keď si chlapík zloží okuliare a vloží ich do vačku, tak už len praštia kosti. Ide sa faakt na tvrdo. Ale napriek všetkému tomu neporiadku vieme, že dobrý človek ešte žije. Je na ceste. Salam, Yuda.
Vánoční zázrak (2007)
Konečne niečo ľudské. Už sa hodila zmena od tých všemožných aj všenemožných zhovadilých prkotín, čo som videl v posledných dňoch. Na druhej strane, dalo sa pri nich parádne vyspať, keď už začali príliš dojímať. Ohľadom tohoto filmíku mi niečo hovorí, že scéna, ako Saoirse vychádza z (katolíckeho?) kostola a zapája sa do všeobecnej guľovačky, sa ešte stane pamätnou, hehe.
Nebeská stvoření (1994)
Pozeral som to s istou pani doktorkou a druhá hviezda je za jej sprievodný komentár o lesbičkách. Každopádne, Petrova cameo rolička bola skvostná.
Brooklyn (2015)
Nechcel som sa rozčúliť, ale nemohol som si pomôcť. Tvorcovia Brooklynu, najradšej by som vás chytil za ušiská a oplieskal o stenu. Takto utopiť dielo v špinavých vodách podpriemeru a plochosti! A to sa najprv začal rysovať ozaj zaujímavý príbeh. Dalo sa ho tak parádne rozvinúť. A mali ste Saoirse. Možno to ako výsledný film nie je úplne zlé, ale všetok ten zmarený potenciál to odpísal. Nepotešili ste ma, ľudia. A všetky tri hviezdy dávam za herecký výkon Saoirse Ronan.
Město Ember (2008)
Nastupuje Saoirse a filmík o hľadaní, ktoré vedie k poznaniu, že svetlo, ktoré sme dosiaľ vídali, nie je najjasnejšie, že pravda o realite, ktorej sme verili, nie je úplná, a že svet, v ktorom sme žili, nie je jediný. Analógia ako remeň. Keby sa režisérovi chcelo a ešte trošilinku by vec vyladil, išla by priamo do čierneho.