Recenze (188)
Lízino štěstí (1939)
Hrome, týmto u mňa režisér Binovec stúpol ako málokto!
Diagnosa X (1933)
Chce to dávku pružnosti, aby človek pojal réžiu Lea Martena, ale chlapík má môj obdiv. Proste mal ideu a šiel do toho. Výstavba filmu je haluz. A Eliškine výchovné etudy, to baštím.
Továrna na sny (2019)
Tento film má ohromne dobrý scenár. Keby sa na jeho uskutočnení nepodpísalo obdobie v ktorom vznikol, bol by to dokonalý film. Pomaly by nevadil ani výber niektorých hercov. Opäť to raz vidím. Prvý bol a je scenár.
Der Berg ruft! (1938)
Der Matterhornfilm von Luis Trenker. A niečo o význame slova "čestný muž".
Pojistka smrti (1944)
Teraz si predstavte, že by do toho nehrala hudba Miklósa Rózsu. Potom ani technická stránka spracovania až tak neohromí. A trefou nakoniec ostane hádam len Wilderov pokus o načrtnutie vzťahu medzi Neffom a Keyesom. Ale čo ostatné postavy? Mimovoľne mám chuť porovnať to s česko-slovenskými filmami z rovnakých rokov, ktoré som videl v poslednej dobe. A neviem, neviem, Billy. Filmy, čo si režíroval, majú ten tvoj štýl, v podstate rovnaký princíp zakaždým, zdá sa mi. To by vôbec nevadilo, keby si vdýchol postavám a príbehom trochu "ducha". Vtedy sa stane, že dva filmy, kľudne s rovnakým námetom, sú úplne iné. (Keď tak nad tým premýšľam, ešte rok-dva dozadu by som bol skoro myslel, že Hollywood 40. a 50. rokov je neprekonateľnou érou filmu. A že tam boli natočené kúsky. Lenže to som ešte nepoznal iné éry a iné lokalitky. Napríklad také 30. roky na Barrandove. A je toho ďaleko viac. Takže teraz si to už nemyslím. Fu, to sú zmeny.)
Poznamenaní (1948)
Film je urobený remeselne. Ivan Jandl sám o sebe je kráľom plátna. K tomu Jarmila Novotná spievajúca árie. V Innemannovom filme spred 15 rokov som ju moc nedával, ale tu ma presvedčila. Aj Montgomery Clift a Aline MacMahon sekundovali výdatne a neurobili Amerike hanbu. Zinnemann mal kliku. Áno, technicky dokonalé. A nielen technicky. Takže prípadné výtky a súvislosti nakoniec nejdú do popredia. O to horšie, možno. Avšak hercom obe palce hore, tých baštím za každých okolností.
Kdybych byl tátou (1939)
Chudák pán Adamička.
Svátek věřitelů (1939)
Boženka Šustrová ako akcionárka na naftových poliach. A Šlégl s Marvanom ako gangstri, za ktorých by sa nemuseli hanbiť ani v Chicagu. Dokonalé. "On to zná, on to ví."
To byl český muzikant (1940)
Tento film sám postačuje, aby sa Vladimír Slavínský ako režisér stal v mojich očiach nesmrteľný.
Pozdní láska (1935)
Smutný príbeh. No nie iba smutný. A parádni herci. U mňa na vrchole dvojka Ferbasová-Neumann. "Tadyhle mi upletla nátepníčky." Stanislav Neumann je môj favorit.